Skvalitnenie profesijného rozvoja učiteľov si vyžaduje poskytnúť naň financie priamo školám
Výsledky rozsiahleho prieskumu iniciatívy To dá rozum poukázali na rôzne nedostatky v dostupnosti, rozmanitosti a kvalite možností profesijného rozvoja pre pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve. Najväčší nedostatok a potrebu sa rozvíjať pociťovali v oblasti začleňovania detí s rôznymi znevýhodneniami do hlavného vzdelávacieho prúdu. Iniciatíva predstavila odporúčania pre skvalitnenie profesijného rozvoja zamestnancov v školstve.
Najväčším poskytovateľom ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň je Metodicko-pedagogické centrum (MPC), ktoré má v súčasnom systéme zvýhodnené postavenie medzi ostatnými poskytovateľmi, a to vďaka jeho priamemu financovaniu zo štátneho rozpočtu a cez národné projekty zo štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). To mu umožňuje bezplatne ponúkať vzdelávacie programy na území celého Slovenska, za ktoré absolventi spravidla dostanú príplatky ku mzde. V rámci iniciatívy To dá rozum navrhujeme, aby sa finančné prostriedky z EŠIF dostali priamo do škôl, ktoré by tým získali väčšiu slobodu zvoliť si poskytovateľa, formu aj obsah profesijného rozvoja.
Konkrétne navrhujeme zavedenie dopytovo orientovaných projektov so zjednodušeným spôsobom žiadania a vykazovania (tzv. šablónové projekty) z prostriedkov EŠIF na účely profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. Tento typ výziev sa už niekoľko rokov využíva v Českej republike pod názvom Šablóny. Cieľom slovenskej verzie šablónových projektov by malo byť aktívne podporenie materských, základných a stredných škôl v profesijnom rozvoji všetkých pedagogických a odborných zamestnancov vo vymedzených oblastiach dôležitých pre skvalitňovanie vzdelávacieho systému ako takého. Ide napr. o inkluzívne vzdelávanie, zavádzanie nového štátneho kurikula, rozvoj didaktických zručností, programy profesijného rozvoja schválené MŠVVaŠ SR, resp. programy zabezpečované schválenými poskytovateľmi, mentoring, koučing a iné typy neformálneho rozvoja podľa individuálnych potrieb škôl). Školy, ktorým budú poskytnuté financie cez šablónové projekty, by si mali mať možnosť vybrať z ponuky rôznych typov, oblastí a poskytovateľov profesijného rozvoja. V procese uchádzania sa o výzvu šablónových projektov by mal byť pre školy vytvorený podporný aparát, napr. projektové kancelárie pre asistenciu pri príprave projektov pri MŠVVaŠ alebo iných orgánoch štátnej správy.
Okrem šablónových projektov, ktoré by boli primárne zamerané na profesijný rozvoj na úrovni individuálnych škôl, je potrebné aktívne podporiť aj regionálnu spoluprácu rôznych škôl, vrátane špeciálnych škôl cez EŠIF, vytváraním Regionálnych sietí partnerských škôl (RSPŠ). Opäť by malo ísť o dopytovo orientované výzvy so zjednodušenou formou žiadania a vykazovania, s trvaním minimálne 3 roky. Jedna škola by mala byť žiadateľom o grant a zároveň koordinujúcou školou RSPŠ, ktorá zabezpečuje pravidelné sieťovanie a profesijný rozvoj cez rôznych poskytovateľov (workshopy, semináre, job shadowing, mentoring, supervízia, koučing, vytváranie metodík atď.) na základe dohody medzi školami v regionálnej blízkosti, ktoré sa do výzvy zapoja (ďalších aspoň 8 škôl a viac).
Nie všetky školy sa budú uchádzať o zdroje z EŠIF (cez šablónové projekty a/alebo RSPŠ) a z dlhodobého hľadiska nie je ani prospešné, aby celý systém profesijného rozvoja stál na financovaní zo štrukturálnych fondov. V súčasnosti dostávajú školy v rámci normatívneho financovania aj príspevok zo štátneho rozpočtu na ďalšie vzdelávanie učiteľov. Tento príspevok je však potrebné vyňať z normatívneho financovania a presunúť do nenormatívneho financovania vo forme nárokovateľného, účelovo viazaného príspevku na profesijný rozvoj. Výšku príspevku je potrebné odvodiť od reálnych nákladov škôl na profesijný rozvoj ich zamestnancov.
Vďaka tejto diverzifikácii financovania na účely profesijného rozvoja, ktoré je prideľované priamo školám, možno očakávať vznik rôznorodej ponuky programov ďalšieho vzdelávania od rôznych poskytovateľov alebo jednotlivých odborníkov. Za účelom sprehľadnenia tejto ponuky by mal byť vytvorený integrovaný webový portál, cez ktorý budú môcť jednotlivé školy a siete škôl zverejňovať svoj záujem o rôzne vzdelávacie oblasti a poskytovatelia ďalšieho vzdelávania sa môžu o tieto zákazky uchádzať. Zároveň by mali rôzni poskytovatelia vzdelávania, vrátane MPC, na portáli zverejňovať ponuky vzdelávacích aktivít pre rôzne kategórie pedagogických a odborných zamestnancov. Tento portál by mal umožňovať účastníkom vzdelávania hodnotiť kvalitu vzdelávacích aktivít (bodovo i slovne). Týmto by sa vytvoril mechanizmus informovania o vnímanej kvalite rôznych programov profesijného rozvoja.
MPC by však nemalo stratiť špecifické postavenie, ktoré súvisí s vytvorenou sieťou vzdelávateľov a dosahom na školy. Navrhujeme preto, aby MPC bolo zodpovedné za vytváranie dostatočnej ponuky aktivít profesijného rozvoja spojených so zavádzaním systémových zmien v školstve (napr. nového kurikula). Popri MPC by mali byť podporené aj vysoké školy, aby mali vysokoškolskí pedagogickí zamestnanci a zamestnankyne väčšiu kapacitu pôsobiť v programoch profesijného rozvoja.
Všetky odporúčania, ktoré sme predložili na verejnú diskusiu, môžete nájsť na našej webovej stránke: https://todarozum.sk/zmena-skolstva/. Tento článok je skrátenou verziou odporúčaní v oblasti profesijného rozvoja.
Jozef Miškolci
analytik To dá rozum
Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.
