Nikto nevie, čo bude ďalej. Príležitosť postaviť sa k problému zodpovedne, sme prepásli…
Dnes to bude radosť iná. Bude to smútok.
Úplne na začiatku treba povedať to, že dnešné zatváranie škôl, ktorého sme svedkami, už nie je prevenciou, ale hasením požiara, ktorý vôbec nemusel vzniknúť…
Celoplošné zatvorenie škôl malo prísť pred týždňom až dvomi. U nás sme zatvárali, medzi prvými na Slovensku, už v pondelok. Pevne verím, že to nebolo neskoro.
Dnes totiž pomerne presne vieme, čo bude nasledovať.
Situáciu sme na Slovensku a v Európe celkovo, tak ako vždy, prepískli a, tak ako vždy, tak i tento raz sme boli mimoriadne nezodpovední.
Príležitosť postaviť sa k problému zodpovedne a čelom, sme tak, bohužiaľ, aj tentokrát prepásli.
S nemým úžasom som pred vyše hodinou počúval vyjadrenie kolegu, starostu Ružinova, Martina Chrena. Súhlasím s ním, že po tlačovej besede krízového štábu, samozrejme, nik z nás, starostov či starostiek, nedokážeme odpisovať na všetky správy a odpovedať na všetky telefonáty. V Ružinove (a nielen tam) podľa kolegových slov nemajú žiadne oficiálne informácie od žiadnych štátnych úradov. Všetky informácie si musia zháňať sami, volať priamo testovaným ľuďom.
Testovaní ľudia nemajú žiadne informácie.
Ťažko si to vôbec predstaviť.
Je to hrozné, ale o tom, že sú pozitívni, sa dozvedajú z tlačovky predstaviteľov vlády.
Nikto im nevolal.
Nikto im nič nepovedal.
Kolegyne sa len domnievajú, že sú to ony, podľa roku narodenia a práce.
Prvá infikovaná by mala byť učiteľka z MŠ Palkovičova, ktorá je potvrdená už od pondelka, to už dnes všetci vieme.
Podľa roku narodenia, ktorý spomínal premiér, je druhým potvrdeným prípadom nákazy pani upratovačka z rovnakej škôlky, ktorá je hospitalizovaná už od utorka.
Podľa rokov narodenia, ktoré spomínal premiér, sú ďalšími dvoma potvrdenými prípadmi nákazy dve panie učiteľky zo škôlky. V domácej karanténe je ešte aj pani riaditeľka zo škôlky, jej rok narodenia však nebol spomínaný.
Je neuveriteľné, že sú to predbežné informácie, ktoré v Ružinove zhromaždili vlastným pátraním a spolu s pani riaditeľkou MŠ, na oficiálne potvrdenie stále čakajú, ani ich učiteľky a pani riaditeľku doteraz s výsledkami ich testov nikto nekontaktoval.
Rovnako ako Martin, nechcem sa radšej ani pokúšať vžiť do ich kože.
Na záver to výborne zrekapitoval Samo Marec.
Čítajte si to, prosím, veľmi pomaly.
„Premiéra máme, ale nemáme a ani ním nechcel byť; a ten, čo ním byť chcel, tak ten ním ešte nie je.
Ministerku zdravotníctva nemáme, ale máme ministra, ale je to ten istý a je tam tiež len tak, lebo tam nechcel byť a už ani nebude; ale ten, čo tam bude, tam ešte nie je a podľa mňa momentálne ani veľmi nechce byť.
Pripravení sme tak, ako sme, čiže nie sme, ale možno sa to aspoň trochu podarí dobehnúť, ale aj tak to bude málo a v zásade všetci vedia, čo bude, len nikto nevie, čo robiť.
Najvyšší súd funguje, asi, možno, ale nevie sa, lebo sa nevie, kto ho riadi, lebo predseda nie je a podpredsedníčka je podozrivá z úplatkov.
Máme nejaké výsledky volieb, ale nevie sa, lebo výsledky by mal preskúmať Ústavný súd, ale to sa vlastne nedá; alebo dá, len sa nevie ako.
Že keby sa o to niekto naozaj začal zaujímať a šiel by fakt do hĺbky, tak by zistil, že táto republika je len taký koncept, ktorý zo zotrvačnosti prežíva v hlavách, ale vlastne už neexistuje. Že to jedného dňa proste zmizlo, vyparilo sa, len si to ešte nikto nevšimol…“
Toľko asi v skratke.
Zabrániť tomu, aby sa u nás vírus vôbec objavil, sa nám nepodarilo. Hrali sme hru s názvom „Zastavme vírus“.
Teraz hráme inú hru. Volá sa „Zmiernime dopad“. V tejto hre sa už len snažíme o to, aby vírus napáchal čo najmenšie škody.
Dostali sme druhú šancu.
Nelyžujme v Jasnej, nekúpme sa v aquaparkoch.
Toto nie sú prázdniny.
Zostaňte doma a bude dobre…
Stále môžeme vyhrať.
P.S.: Sledovať ma môžete tu, veľmi ma to poteší.
