Denník N

Zrážka s autom jej zmenila život. Ona sa ale nevzdáva

Zlomený piaty krčný stavec, stlačená miecha. „Lekári mi oznámili, že od krku nadol budem ochrnutá. Povedala som, že nikdy…“ týmito slovami ukazuje osemnásťročná Dominika Madalová zo Záriečia svoju odhodlanosť bojovať a postaviť sa znova na nohy. A mňa jej životný príbeh hlboko oslovil, preto by som mu chcela venovať nasledujúce riadky.

10409541_761698567185260_2688014969799699000_n

V nedeľný podvečer 30. 9. 2012 sa Dominika vybrala na bicykli na faru. Keď prechádzala cez prechod, zrazilo ju auto, ktoré išlo v dedine rýchlosťou asi 70 km/hod. „Pamätám si, že som sa prebrala ležiac na ceste a necítila som si celé telo. Ľudia sa začali okolo mňa schádzať,“ spomína Dominika na osudný deň, keď o dva dni mala oslavovať 16. narodeniny.

Lekári boli skeptickí, tvrdili, že nebude môcť hýbať končatinami, ale ona sa odmietla s ich prognózami zmieriť. Od udalosti už ubehli takmer tri roky, no Dominika denne rehabilituje a do istej miery dokáže hýbať rukami. „Nie vždy je to ľahké. Chýba mi hra na gitaru, na klavír, volejbal. Nemôžem prísť ja za ľuďmi, ale oni musia prísť za mnou.“ Napriek ťažkostiam sa Dominika nevzdáva. Budúci rok ju čaká maturitná skúška a zvažuje i štúdium na vysokej škole. Veľkou oporou sú jej mama, kamaráti a najmä viera. „Viem, že s Bohom nie je nič nemožné, môžem sa hocikedy postaviť.“

Myslím, že skutočná viera sa ukazuje práve v krízových situáciách. Dominika prešla skúškou viery na jednotku s hviezdičkou a Boha nepostavila proti sebe, skôr naopak – čerpá z Neho silu. Pri písaní s ňou som cítila jej veľkú pokoru a bola som vďačná, že nemala problém opisovať svoj príbeh. Viacerí sa začnú v podobných situáciách ľutovať, na čo majú prirodzene právo. Ide skôr o to, aký postoj následne zaujmú. Budú sa ľutovať ďalej alebo sa pustia do boja v prvej línii? Verím, že všetkým tým, ktorí niečo také prežili, dodá tento článok silu a nádej. 

Dominikine slová viery mňa osobne veľmi zasiahli. Mnohí z nás by to na jej mieste vzdali a ja sa pýtam samej seba, ako by som zvládala túto pre mňa nepredstaviteľnú situáciu. Je isté, že častokrát si neuvedomujeme, čo všetko máme a za čo všetko by sme mali byť vďační, kým to nestratíme. Naučme sa vážiť si aj tých vecí, ktoré považujeme za samozrejmé. Možno potom zistíme, že v skutočnosti nie je samozrejmé vôbec nič.

Teraz najčítanejšie