Denník N

Západ a Rusko: Podnestersko (IV.)

Podnestersko je najzápadnejšou separatistickou oblasťou pochádzajucej zo zmrazených konfliktov. S územím viac ako o polovicu menším než Kosovo, tento kontroverzný štát má strategickú hodnotu pre Rusko, na nešťastie Moldavska.

Tento diel bude predĺžením toho minulého, ktorý sa týkal zmrazených konfliktov v kontexte západno-ruských vzťahov, a tak aj ďalším príspevkom do série mapujúcej dôležité témy v tomto komplikovanom spolunažívaní.

Odštiepený podnesterský štát je jedným z vedľajších produktov rozpadu Sovietskeho zväzu. Tento mini-štát okupuje úzky pás zeme medzi riekou Dnester a moldavskou hranicou s Ukrajinou a objavil sa z neochoty podnesterského regiónu, kde prebýva väčšina slovanskej populácie Moldavska, byť súčasťou samostatného Moldavska vyhláseného v roku 1991. Po relatívne krátkej vojne, v ktorej sovietska, resp. ruská, armáda podporila vzdorujúce podnesterské sily, pokoj zbraní bol dosiahnutý 21. júla 1992, ktorý trvá dodnes.

Napriek tomu, že Podnestersko, prezidentská republika momentálne vedená Jevgenijom Ševčukom, získalo de facto kontrolu nad svojim územím, tak jeho medzinárodné uznanie je prakticky neexistujúce a ostáva jedným zo štyroch zmrazených konfliktov nachádzajúcich sa v okolí Čierneho mora.

Podnestersko, rovnako ako ostatné neuznané separatistické štáty, má veľmi blízke vzťahy s Ruskou federáciou, dokonca až do bodu, kde sa dá povedať, že je od Ruska politicky a ekonomicky závislé. Väčšina z podnesterských občanov má ruský pas a Moskva si stále udržuje vojenskú prítomnosť (mierovú, podľa Ruska), ktorá tiež slúži ako užitočný prostriedok proti myšlienkam o zjednotení moldavského územia. Tieto vojenské jednotky sa ukázali ako jeden z najproblematickejších bodov v spojení s implementáciou Zmluvy o konvenčných ozborojených silách v Európe, od ktorej Rusko v marci 2015 definitívne odstúpilo.

Samozrejme ešte dôležitejším je, že existencia zmrazeného konfliktu na území Moldavska je vážnou prekážkou na vstup krajiny do EÚ a NATO, keďže tieto medzinárodné organizácie sa chcú vyhýbať „importovaniu“ nevyriešených teritoriálnych konfliktov. Problémov má inštitucionálna medzinárodná kooperácia dosť aj bez nich (EÚ si už raz obdobne zavarilo prijatím nezjednoteného Cypru). Týmto spôsobom sa tak Rusku systematicky darí držať právo veta nad smerovaním krajín „postihnutých“ zmrazenými konfliktmi.

Okrem týchto problémov „vyššej“ politiky má Podnestersko nelichotivú reputáciu ako medzinárodné útočište rôznych druhov kriminálnych aktivít, ktoré pomáhajú financovať lokálnych „podnikateľov“ a politikov, pričom ruská zainteresovanosť v týchto aktivitách sa rovnala, ak nie priamo profitovania z nich, tak aspoň nedbalostnej spoluviny.

Po anexii Krymu Ruskom v marci 2014 dokonca podnesterská vláda skúmala možnosti ako by sa sama mohla stať súčasťou Ruskej federácie. Avšak Rusko má menší záujem na anexii Podnesterska ako na jeho zotrvaní v pozícii narúšača moldavskej územnej celistvosti. Z tohto dôvodu nie je vyriešenie tohto zmrazeného konfliktu na dohľad: ak sa Moldavsko bude postupne približovať k Európskej únii, hodnota „podnesterskej karty“ pre Rusko bude len stúpať.

V minulosti navrhlo Rusko plán, tzv. Kozákove memorandum, na konsolidáciu Moldavska do jednotného štátu. Tento plán bol moldavskou vládou odmietnutý, pretože obsahoval celkom významný háčik: Podnestersko – a skrz neho Rusko – malo mať ústavné právo veta nad medzinárodným smerovaním krajiny.

A tak sa Moldavsko stále nachádza vo veľmi prekérnej situácii. Na jednej strane sa momentálne pomalými krokmi skrz projekt Východného partnerstva približuje k Európskej únii, ktorá ako celok nahradila Rusko v objeme medzinárodného obchodu, ale ktorá tiež nebola vždy dostatočne promptná poskytnúť Moldavsku pomoc čeliť svojim interným problémom alebo schopná vyriešiť podnesterskú otázku. Na druhej strane, Rusko hrá aj vďaka Podnestersku naďalej dôležitú rolu v Moldavsku a je takmer isté, že bude prípadnej prozápadnej orientácii klásť ďalšie a ďalšie prekážky. To sa nepriamo dotýka aj Slovenska, pretože do Moldavska smeruje v týchto rokoch veľká časť slovenských prostriedkov na rozvojovú spoluprácu.

Teraz najčítanejšie

Michal Ovádek

Niečo navyše k medzinárodnej politike a súvisiacim témam.