Vraždy v Albánsku a hlúposť slovenských internetových diskutérov

Na severe Albánska zastrelia dvoch českých turistov a na Slovensku sa okamžite rozbieha festival stereotypov o Čechoch, ale najmä o Albáncoch. Moslimovia, militanti, imigranti, všetko sa to akosi popletie, Albánec ako Arab ako Afričan. Kebaby domov! Zlepí sa to do jednej obrovskej gule strachu, hoci v skutočnosti je to len nevedomosť – hlúposť, ak chceme. Stereotypy s vedomosťami nenarábajú, tie vyžadujú záujem. Život bez nich je úžasne jednoduchý, na všetko v ňom existuje jasné a hlavne rýchle vysvetlenie.

Problém je, žo do islamu to nezabalíte, aj ten prípad českých turistov je zložitejší. Albánsko je také rôznorodé, až sa priemernému bielemu Slovákovi s patričnou batožinou predsudkov zatočí hlava.

 

Ako vyzerá Albánsko

V prvom rade – Albánci sú na svojom území pravdepodobne autochtónnym národom. Pravdepodobne preto, že na ňom žijú tak dlho, až nikto ani nevie zistiť, ako dlho vlastne. Spoľahlivo však môžeme povedať, že pobrežie Jadranu obývali už vtedy, keď predkovia Slovákov pásli stáda niekde na východ od Dnepra.

Odráža sa to aj v jazyku – ten je archaický, absolútne nepodobný akémukoľvek inému. Cudzinec nerozumie ani slovo. Zároveň sa v ňom odráža aj obrovská historická izolácia krajiny, ktorá má v prvom rade geografické a v druhom politické korene.

V Albánsku sú neuveriteľné hory a nádherné údolia, tie však zároveň brzdili rozvoj krajiny. Žiaden dobyvateľ Albánsko neovládol celé a úplne, bolo to jednoducho nemožné a – mimochodom – platí to dodnes. Keď sa do toho pridala vláda Envera Hoxhu, ktorý krajinu systematicky izoloval, bolo vymaľované.

 

 

Ako vyzerá albánsky islam

Islam do Albánska priniesli Turci zhruba pred šesťsto rokmi a Albánci ho vlažne prijali najmä preto, že viera bola podmienkou postupu na spoločenskom rebríčku, napríklad práce v štátnej správe. Toto však treba povedať jasne a trikrát podčiarknuť: albánska verzia islamu je uvoľnená, vierovyznanie jednoducho nie je témou. Katolíckych krajín, ktoré svoju vieru berú vážnejšie, nájdete na každý prst päť. Svoju úlohu zohrala aj urputná ateizácia, o ktorú sa snažil Hoxha, predtým, počas aj dnes je však Albánsko krajinou mnohých náboženstiev.

Na juhu žijú ortodoxní, na severe katolíci, Albánsko bolo jedinou krajinou, ktorej židovská populácia sa počas druhej svetovej vojny rozrástla. Islam je väčšinovým, ale nie dominantným náboženstvom – hlási sa k nemu 59 percent obyvateľov, až 65 percent z nich sa však označuje za nondenominational: nepatria k žiadnej vetve, nepovažujú to za dôležité. Náboženstvo podľa výskumov z roku 2010 za vážne vo svojom živote považuje len 39 percent obyvateľov.

Predstava, že z Albánska sa na Európu rúti džihád, je nezmysel epických rozmerov a môže si to myslieť len ten, kto nielen krajinu nikdy nenavštívil, ale nedal si ani tú prácu, aby si otvoril aspoň Wikipediu. V Albánsku neuvidíte ani toľko zahalených žien ako v Bosne, nikoho vierovyznanie jednoducho nikoho nezaujíma. Priemerná Albánka vyzerá ako priemerná Európanka. Albáncov možno nemať rád, predsa len, nevysielajú k nám akademickú elitu, ale určite nie preto, že sú moslimovia. Je to ako nemať rád Nemcov preto, že sú evanjelici.

Sever Albánska

Albánsko prechádza obdobím obrovského rozvoja (úprimne, má čo dobiehať), sever krajiny je však jedným z posledných divokých kútov Európy. Albánske Alpy sú neuveriteľné, oblasť okolo Thethu, kde zavraždili Čechov, sa jednoducho nepodobá na nič, čo ste videli inde.

Zároveň je to aj extrémne izolovaná oblasť. Nikdy ju nedobyli Turci, ani Enver Hoxha nad ňou nemal až do 70. rokov kontrolu. Stále sa označuje za kmeňovú oblasť, ktorá sa riadi svojimi vlastnými zákonmi: kľúčovým slovom je besa, čo sa dá preložiť ako čestné slovo. Hoci mizne, stále sa tam vyskytuje aj pokrvná pomsta. Žijú tam napríklad títo ľudia.

Spojenie so svetom sa ešte len buduje, pokojne môžete stráviť tridsať kilometrov na ceste, ktorá nie je cestou a smeruje nikam. Na jej konci zistíte, že ste ani nikam nedorazili, ale práve preto ste sem prišli. Kvôli izolácii sa v tejto oblasti vo veľkom pestuje marihuana, to treba povedať. Je to problém celej krajiny – keď v dedine Lazarat zasiahla armáda, bol z toho regulérny boj a nad mestom sa niekoľko dní vznášal hustý dym. Zhorela marihuana za tri miliardy eur (ekvivalent polovice HDP) a európsky trh utrpel vážnu ranu.

 

Ako je to teda na severe?

Sever je vyhľadávaný po dobrodružstve túžiacimi turistami, často cyklistami, často Čechmi. Na to, čo uvidíte, nikdy nezabudnete. Zároveň to však znamená, že v severnom Albánsku musíte rátať so všetkým. Kdekoľvek inde ste v absolútnom bezpečí, moje skúsenosti s Albáncami mi ich ukázali ako neuveriteľne milých a ochotných ľudí ešte nezdeformovaných turizmom. Desiatky strán by som o tom mohol napísať.

Do oblasti Thethu však musíte cestovať s vedomím, že všetka tá krása a nedotknutosť má istú cenu. Musíte si uvedomovať, že stať sa vám môže čokoľvek. Pravdepodobne sa vám nestane absolútne nič, ale môže sa. Výnimočne – zabíjanie turistov skutočne nepatrí k miestnym zvykom – sa vám môže stať aj toto. Raz za niekoľko rokov áno. Všetko má svoju cenu, viete o nej vopred.

Suverénne najkrajšie na slovenských pretekoch v zjednodušovaní je však to, ako málo ľudia’vôbec tušia, o čom hovoria. Vidia Albánca, tušia moslima, spoja si to s Kotlebom a s tým, že v niečom má  chalan pravdu a vôbec nevedia, že kmene, ktoré žijú na severe Albánska, sú – a na toto sa pripravte – katolíci! Do týchto odľahlých oblastí sa presťahovali (zrejme) pred zhruba tristo rokmi práve preto, aby si svoju vieru ochránili pred tureckou islamizáciou. Ako to zapadá do vystrašeného naratívu Slováka túžiaceho ochrániť kresťanskú Európu? Tušíme, akej národnosti bola Matka Tereza a že albánsky národný hrdina Skanderbeg bol katolík? Vravel som, nie je to jednoduché.

Si to doštudujte

Aby sme si rozumeli, nič z toho nepopiera, že vláda zákona je v Albánsku slabá, že pašovaniu drog sa venuje väčšia časť populácie ako v iných krajinách. Idea Veľkého Albánska je špeciálne zavrhnutiahodná, lenže o takéto sofistikované problémy priemerný vystrašený Slovák ani nezavadí. Nič preňho nie je lepšie ako český turista, ktorý zahynie v krajine ako je Albánsko. Vtedy hneď ide na barikády, hrnie sa vystaviť vlastnú hlúposť verejnému obdivu a ešte aj má pocit, že zachraňuje svet. Aj po tomto článku si povie, že je to aj tak jedno, lebo tak celkovo má pravdu.

Niet šance na zvrat, vedomosti všetko len zbytočne komplikujú, ale napísať to treba: Albánsko nie je krajinou islamistov, českí turisti nie sú samovrahovia, k dispozícii sú štatistiky. To len priemerný Slovák (aj ktokoľvek iný, ale v tomto prípade on) uprednostní stereotypy a strach pred poznaním. Nepríjemné je, že potom podľa toho aj volí. Si to doštudujte.