Ústavný súd – piata kolóna SMER-SD?

Ústavný súd zbrzdil alebo na dlhý čas zablokoval komplexnú, šokovú očistu slovenskej justície. Tej justície, v ktorej si Mr. Kočner ako v supermarkete kupoval rozsudky „k obrazu svojmu“. Ovplyvňoval súdne rozhodnutia „nezávislých“ súdnych orgánov resp. sudcov a sudkýň. Od okresných, krajských až po najvyšší súd. Za kešové, čierne, nezdanené peniaze, za kabelku, či iphone. Ústavný súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že zadržaní reprezentanti súdneho stavu mohli predstavovať len vrchol ľadovca. Ľadovca korupcie v slovenskom súdnictve. A preto by bolo z pohľadu laickej verejnosti najsprávnejšie, keby všetci, skutočne všetci dostali možnosť ako väzobne stíhaní, bez eventuálnej možnosti ovplyvňovať potencionálnych svedkov, prípadne si aj dodatočne očistiť svoje meno v riadnom, spravodlivom súdnom procese.

ÚS im to znemožnil. Je to vari preto, že SMER-SD už nebodaj ovládol aj náš Ústavný súd prostredníctvom svojho externého komanda? Piatej kolónie? Nakoľko to bol najmä SMER-SD, ktorý počas svojho vyše 12-ročného takmer absolutistického vládnutia prakticky nepodnikol žiadne podstatné kroky na očistu nášho súdneho systému. Na jeho skvalitnenie. Dogmaticky zahmlieval jeho skutočný stav, podobne ako reálny stav nášho v súčasnosti tak ťažko skúšaného zdravotníctva, či školstva.

Ústavný súd premrhal svoju prvú, jedinečnú a neopakovateľnú príležitosť na položenie prvého základného kameňa v procese obnovy dôvery slovenskej verejnosti v súdnu moc. Na začiatok aspoň v Ústavný súd. Zas jedenkrát tak, ako je to v našom súdnictve už takmer chronicky „zaužívaným“ zvykom, zvíťazila falošná stavovská súdržnosť. Alebo vari len obava, aby sa spustením totálnej, globálnej očisty súdnictva nespustila ľavína, ktorá by odkryla pravdivý stav nášho súdnictva v plnej nahote. Ľavína, ktorá by obnažila jeho status quo. Stav, ktorý svedkovia či Kočnerová Threema nebodaj len zľahka naznačuje?? Komplexný, sofistikovaný svet vopred dohodnutých súdnych rozhodnutí a ich vybavovačov?

Minimálne jedno zdôvodnenie predsedu Ústavného súdu bolo aspoň z pohľadu právnych laikov skutočne pozoruhodné. Až zábavné, keby sa nejednalo o tak závažnú vec pre osud celého Slovenska.  Srandisti na Ústavnom súde prostredníctvom niektorých svojich členov najprv prehlásili, že podaktorí z nich by síce mohli byť zaujatí pri rozhodovaní o jednotlivých predvedených predstaviteľoch súdnej moci. Potom ústavný súd však šalamúnsky rozhodol, že to vôbec nevadí. ÚS si zaumienil, že ich nebude považovať za zaujatých. A tak kamoši a kamošky rozhodovali o svojich kamošoch. Také malé Kocúrkovo v ústavnom šate. Či azda učebnicový príklad ústavného alibizmu? A to napriek tomu, že minimálne voči jednému z nich zvažuje návrh na podanie disciplinárneho konania súčasný vajatavý predseda ÚS. Na toho, kto mal dostávať osobne poštu kuriérom priamo od MK.

Ústavný súd vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že táto plejáda reprezentantov nášho súdnictva, ktorá bola dnes pred ním nastúpená, nepremárni príležitosť, ktorú im svojim rozhodnutím poskytol. Od možnej koordinácie spoločného postupu oslobodenej šťastnej „osmičky“, potencionálneho ovplyvňovania svedkov, až po…. .

Slovenská verejnosť sa počas zákazu zhromažďovania sa kvôli na Slovensku totálne nezvládnutej pandémii koronavírusu môže utešovať aspoň tým, že skóre Ústavného súdu 5:8 mohlo dopadnúť aj totálnym debaklom slušnosti, morálky a práva. Verejnosti je dobre známy, neslávny  výkon funkcie jedného  „nestora“ nášho právneho systému s pracovným skóre 62:0. Poťažmo to mohol byť aj stopercentný debakel. Absolútna pohroma, prehra spravodlivosti na nulu. Pri tomto zložení ÚS prichádzal do úvahy aj výsledok 0:13. Trinásť nesúhlasov s väzobným stíhaním zadržaných  sudcov.

Množina občanov, ktorá v sebe napriek všetkému doteraz prechovávala reziduálne zvyšky dôvery v slovenské súdnictvo, sa potom to historickom rozhodnutí Fačianovho ÚS drasticky zmenší. Sublimuje. Ale nie do „stratena“. Na týchto sklamaných občanov, voličov už žiadostivo čakajú predstavitelia extrémistických strán a hnutí.. .