Denník N

Čo počujú ľudia, keď im rozprávate o rakovine

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Keď sa s vami ľudia rozprávajú o vašej chorobe, často o sebe prezrádzajú viac, ako by chceli. Je zrejmé, že keď niekomu hovoríte o svojich problémoch a nemusia byť ani z kategórie vážnej choroby, na ktorú sa aj umiera, projektuje si do vášho príbehu aj seba. Svoje strachy, predsudky, zvyky, to, ako sa stavia ku kríze, ako a s kým rieši ťažké chvíle.

Robíme to všetci a robíme to podvedome. Potom sa človeku stane, že má priateľov a známych, čo ho posielajú k liečiteľovi, lebo oni lekárom neveria. Nepýtajú sa, čo si o tom myslí.

Alebo ak je niekto zvyknutý zapájať  aj do svojho denného života celú famíliu, tak vás bude presviedčať, že by bolo dobré, ak by sa v starostlivosti o vás striedali príbuzní. Nezaujíma ho celkom, či to chcete, potrebujete, či sa to vôbec dá a čo to všetko obnáša.

Vaši priatelia, ktorí sa vyznačujú drsným humorom, si myslia, že vám robí dobre, ak budú ešte drsnejší. Akosi im nepríde, že by to mal byť chorý, kto by mal stanovovať hranice.

Ľudia, čo sú uplakaní a vystrašení, sú zväčša takí aj v rozhovore s chorým.

Tí, čo vždy mudrovali, budú mudrovať. Praktici budú mať praktické riešenia, teoretici tisícky nápadov. Tí, čo vidia vo všetkom niečo dobré, vám to budú nanucovať ako životnú cestu.

A potom sú takí, čo naozaj počúvajú. Nielen zvuky a hlásky. Čítajú s porozumením, nechajú dopovedať, dopísať. Keď im nie je jasné, položia kontrolnú otázku. Nemajú potrebu vám dokazovať, ako hlboko ste sa mýlili a oni majú pravdu. Nehovoria: no vidíš, hovoril som ti to. Nesnažia sa vás vmanévrovať do svojej predstavy o ideálnom svete, kde ešte aj vaša choroba vyzerá elegantne, neotravuje a nemá na nikoho žiadne nároky.

Komunikácia je samozrejme dvojstranná záležitosť. Nemému dieťaťu ani vlastná mama nerozumie. Ale nielen každá dobrá mama vie, že dieťaťu v bolesti treba načúvať s uchom naklonenejším ako obyčajne.

 

Teraz najčítanejšie

Jana Shemesh

  • Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Pracovala v zahraničnej redakcii Slovenského rozhlasu, neskôr v denníku SME, odkiaľ prešla do Denníka N.
  • Od roku 2006 žije v Izraeli, odkiaľ písala nielen o Blízkom východe. Momentálne sa stále viac venuje textom o feminizme, rodových otázkach, rodine a spoločenských fenoménoch. Roky blogovala, je autorkou štyroch kníh.
  • Viackrát bola nominovaná na Novinársku cenu, v roku 2008 ju aj získala na sériu stĺpčekov o živote v Izraeli.