Vnímanie potrieb a pocitov ako krok správnym smerom.
Premýšľal som nad tým, s čím všetkým som sa tu včera podelil so svojimi čitateľmi.
Uznávam, že to mohlo pôsobiť i zmätene a mohlo to spôsobiť i otázky. Na moje pomery som sa preto i rozhodol, dať tomu dodatočne i nový vysvetľujúci úvod…
Teda možno usúdiť, že som si to i prečítal, a nie ako obyčajne v snahe o autenticitu to napísal na jeden „dúšok“.
Teda, čo som sa snažil možno takto naznačiť, je práve tá potreba vnímať svoje potreby cez vnímanie svojich pocitov, ktoré u nás vznikajú na základe poznania stavu, aký sa práve v našom živote deje. Vyjadril som i svoje pocity, nálady, potreby….ventil…
Netreba sa hanbiť. Je to teda možnosť spoznať sám seba trochu viac a je tu šanca, že iný sa tiež podelí, nájdu sa tak možno na základe empatie, porozumenia človeka s človekom nejaké spoločné zdroje a riešenia.
Teda je takéto správanie i konštruktívne, rieši kvalitu žitia. Zároveň som sa snažil podeliť o tie jedinečné okamihy, ktoré má každý osobité. Ak teda človek maľuje dva dni a potom nájde skoro pred dverami ďalšie maliarské plátna, ktoré tam nechal nejaký dobrák, sused, ako dar, je to vcelku nevšedné a jedinečné.
Či zážitok spoločne stráveného času s deťmi, s rodinou, vďaka tejto spoločne zdieľanej „kríze“. A tiež som sa chcel podeliť s nápadom, ako si chrániť zdravie.
Dám sem ešte poznámky z blogu, ktorý som písal predtým a ktorý vlastne predchádzal úvahám, ktoré takto ostali trochu mimo „kontextu“. Neuvedomil som si toto, keď som to písal ako blog…
Teda, to, čo som sa snažil povedať, ukázať v praxi, sú vlastne zásady tzv. nenásilnej komunikácie.
Vyžadujú vnímavého človeka, občana, a zároveň občana, s ktorým sme ochotní zdieľať „bytie“, teda „komunikovať“ spolu.
A to je to, čo nám môže kríza dať, môžeme nepriamo „súťažiť“ s inými štátmi v hre s názvom „disciplína“, „zodpovednosť“.
Výsledky „hry“ s názvom „kvalita života“ sú žiaľ merateľné až priveľmi reálne. A zároveň, „odmena“ je v spoločnej skúsenosti, v „kolektívnom vedomí“, pamäti.
Večer som manželke púšťal rozhovor s človekom s obrovskými skúsenosťami – prof. V. Krčméry. Pritom som si kreslil…
Tak tu je jedno z tých „vyhodených“ či „darovaných „plátien“. ktoré som dnes „prerobil“. Ešte to asi dotvorím pár čiarami…
A tu je ďašie dielo. Ono nejde ani tak o to vytvoriť niečo geniálne. Ide o proces tvorby, tvorivosť, možnosť sebapoznania…I keď som skúšal novú techniku…
Teraz, po tom, čo som sa snažil obhájiť určitý môj „surrealizmus“, snahu o autentické prežívanie okamihu, bytie…tvorivosť a spontánnosť, ako prejav žitia… len pár poznámok z toho predchádzajúceho fb statusu, ktorý možno niekomu pomôže vysvetliť tie moje včerajšie myšlienky. Je to ťažké, kedže toto predchádza tomu , čo bolo včera (:-)).
„Teda, že je to tak, ako to často s krízou býva, kríza je teda i šanca riešiť veci, je i príležitosť. Klíma, globalizácia, spravodlivosť sociálna, ľudské práva…práva živých bytosti, zvierat, vymieraných druhov…
Jednoducho ukazuje sa, ze je potrebne viac sa dohodnúť medzi štátmi ohľadom bezpečnosti a uzavrieť hranice je jedno z najlepších riešení. Je to zodpovedne.
Čo sa tým vyrieši? No už Thomas Pikkety, autor spisov o kapitále v XXI storočí, hovoril pred pár rokmi o nutnosti určitého celosvetového zdanenia bohatstva.
Tiež je to o tom, že globalizácia tu jednoducho bola a nik sa nejak nezamýšľal nad tým, či je to overené, aké sú rizika, pripadne hrozby.
(Podobne je to i s výdobytkami vedy. Ide to špirálovito a za pár storočí vidíme viac, ako v priebehu generácie. Prínosy sú často iné ako očakávania. A v rámci „falzifikácie“ sa teda reaguje na problémy a negatíva, ktoré idú ruka v ruke s pozitívom zamýšľaného pokroku, vedeckého „produktu“, ktorý je uvádzaný na „trh“)
Teraz zisťujeme, že potrebujeme presúvať lacné suroviny, potrebujeme byť efektívni, aby boli stále zisky, rast ekonomiky (aký nezmysel, keď si uvedomíme že slovo ekonomika ma pôvodný význam „Domov“, teda či potrebujeme v rámci domova mať neustály rast…).
Teda, ak si naozaj zodpovieme otázku, či napr. na výrobu jogurtu musíme po celom svete presúvať suroviny, keď si to vieme vyrobiť i doma, možno trochu drahšie (a dať domácim prácu), keď je už dnes jasné, že ani tí kamionisti nie sú ochotní jazdiť, kde kade a podstupovať riziko (nemajú z toho také zisky ako mal kedysi Marco Polo v rámci jeho obchodovania…).
Keď si pozrieme ako to je napr. s ochranou suverenity, ze také Turecko si platíme, aby nasadzovali svoje životy, na miesto našich… niekde v Sýrii a tých príkladov je veľa, keď peniazmi „ideme“ zabezpečovať všetko podstatne…
(Pritom, ten kto „kontrolovať celé pobrežie „stredomoria“, ten mal zvyčajne stabilitu v priebehu storočí… (Napr. Osmanská ríša, Rímska ríša…), Eu sa do toho nejak nechce…).
Tak si môžeme dať otázku, či aj toto tu s virózou, ktorá nemá zatiaľ liek, nie je i šanca konečne efektívne riešiť i klimatickú zmenu, uhlíkovú stopu.
Jednoducho, dalo by sa v rámci uvoľňovania politiky Svetovej ci Európskej banky rovno poslať peniaze tam, kde je zdroj, riešiť podstatu.
Keď vieme uplácať Turecko či iné krajiny…
Dá sa predsa vypočítať aspoň približne, koľko by stálo jedno riešenie a koľko riešenie katastrofy. Keď by sa oplatilo „sadiť“, jaro ešte nezačalo, môžeme i doma „nasadiť“…Ale to len tak na rýchlo…nechcem byť patetický…len si dávam otázky, či nie je toto príležitosť, šanca…
Je to o solidarite..môžeme si ju želať, riešiť veci, hľadať zdroje, riešenia…poučeni z minulých tragédií, poznáme cenu i mieru…“
Tak toto som si skopíroval…a dodám len to, čo sa mi zdalo veľmi múdre z reči profesora, ktorého som včera skúsil i načrtnúť na jedno zlátien kúpených v obchodnom reťazci v utorok…
Keď som chodil na tú sociálnu prácu, na „výške“ (kde sú všetci tí vyštudovaní, ktorí by mohli dnes pomáhať…?), tak tam boli i také prednášky o sociálnej psychológií, sociálnej dynamike skupiny.
Teda v každej situácii, v každom stave, ktorý sa dá vnímať, je rôzna reakcia. Ide o to, akú úlohu má daný človek v spoločnosti.
A tiež ide vlastne o to, či sa kooperuje, alebo sa „vyhradzujeme“ voči iným. Či sa konfrontujeme.
Podobne ako dnes človek s najlepšou „značkovou“ rúškou, ktorý si išiel dnes kúpiť niečo do „potravín“. Keď išiel okolo psa, ktorý mal nejakú úzkosť, a nečakane štekal, bál sa, bránil sa, tak daný „…“ na neho ešte zrúkol. Teda postoj, pozrite, idem „ja“ a viem, kto ste „vy“… V princípe si ľudia nasadzovali tie rúška, akoby nešli po potraviny ale niekam do ohrozenej zóny.
Sú i iné príklady, keď iný má rolu „utešovateľa“, ďalší pomocníka, ktorý sa ponúkne, že nakúpi…A ďalší robí niečo iné (herec, líder, radca, či „triedny šašo“ a podobne…).
Teda chcel som povedať, že i takéto veci, poznanie možnosti, „povolania“, môže byť cenným „výstupom“ z tejto „krízy“. Možno budeme mať pozitívnu skúsenosť, že sme to zvládli. Budeme viac veriť v štát, hrdí…
…a nebojme sa vyjadriť, vnímať. Ako vravel pán profesor, ide o to, do akej miery sú ľudia vnímaví, resp. kolko je z danej populácie „vnímavých“, koľkí idú príkladom, disciplína…
Good lucky! a Keep smiling! Have luck day! My friends!