Denník N

Čo môžeš urobiť v karanténe neodkladaj na zajtra

… alebo ako si počas pandémie zachovať pocit vlastnej hodnoty?

Neviem ako vás, ale keď mám sedieť zavretý doma dlhšie než 24 hodín (a nedajbože nemám čo robiť – ktovie, či sa štátnice nakoniec budú konať?), zmocní sa ma nešpecifický nepríjemný pocit, ktorý by som snáď prirovnal ku klaustrofóbii.

Nefungujú koňské dávky čokolády (zásoby mám doma vždy, nielen v čase krízy), ba dokonca ani videá z álp, či binge-watching NETFLIXu.

Na stranu druhú v súčasnej situácii je podľa odporúčaní odborníkov lepšie vyvarovať sa kontaktu s ľuďmi, ba dokonca najlepšie zostať doma. Obmedziť svoje vysoké tempo, život z meetingu na meeting a večer do baru s kamarátmi. Mnoho ľudí musí doma zostať aj kvôli povinnej karanténe.

Ja však mám, tak ako veľká časť populácie, potrebu niečo robiť. NIEČO, čo za sebou zanechá nejaký úžitok. Niečo zmysluplné. Tento drive v nás zanecháva naša doba s jej vysokým tempom. Má však zmysel?

Podľa môjho názoru tak, ako písal na svojom facebooku český ekonóm Tomáš Sedláček, máme momentálne skvelú príležitosť zmeniť svoj život k lepšiemu, zamyslieť sa nad vecami, ktoré sú podstatné a na ktorých až tak moc nezáleží. Bez spoločenskej záplaty sa zahľadieť na našu prázdnotu, ktorá bez nej zostáva a naučiť sa fungovať sami so sebou. Ako teda využiť tento čas?

Stať sa dieťaťom

Ktoré dieťa by nepovedalo: “hurá, máme prázdniny!” a nerozbehlo sa k svojej poličke s hračkami? (no dobre, k stolu s počítačom, hlavne ale hrať sa). Odhoďte raz dospelácku vážnosť a vytiahnite zaprášenú krabicu od nejakej spoločenskej hry alebo si niečo postavte z lega. Vymyslite nejaké dobrodružstvo a spíšte ho v tajnom dokumente. Pokiaľ dokonca deti doma máte, máte k tomu ideálnych spoločníkov a učiteľov. Byť dieťaťom im totiž určite ide omnoho lepšie ako vám.

Ako hovoril C.G. Jung (švajčiarsky psychiater) hra je oknom do duše a človek sa pri nej môže mnohé dozvedieť a naučiť. S čím súvisí aj ďalší bod.

Spoznať seba

Meditovať, zacvičiť si jógu. Konečne si začať písať denník alebo knihu citátov a myšlienok? Popremýšľať nad tým, ktorým smerom sa váš život uberá, a či to tak naozaj chcete. Kde by ste radi boli za 5 alebo 10 rokov?

Lepšie spoznať svojho partnera

Kedy ste sa naposledy porozprávali o vašich spoločných plánoch do budúcnosti? O vašich predstavách a snoch? Vymysleli bojový plán do najbližších pár rokov, ktorý by vyhovoval obom stranám? (pozn. autora: za prípadne vzniknuté rozvody alebo deti neberiem zodpovednosť).

Pomôcť zraniteľnejším ľudom v okolí

ak nie ste v karanténe alebo neprejavujete príznaky žiadnej choroby, skvelým spôsobom na trávenie času je dobrovoľníctvo. Starší ľudia, ktorí sú najviac ohrození súčasnou situáciou možno potrebujú ísť nakúpiť alebo vyvenčiť psa. Vo svojej samote sa možno s niekým potrebujú porozprávať o súčasnej situácii a čo pre nich znamená. Zavolajte svojim blízkym a okoliu, o ktorých viete, že sa môžu cítiť osamotený alebo potrebujú pomoc. Pre nich to bude znamenať veľa. Minimálne ten pocit, že sa majú na koho obrátiť. Všetko prosím ale s ohľadom na hygienu!

Ak máte skúsenosti s deťmi, rozhliadnite sa po okolí alebo sociálnych sieťach, vo vašom meste je určite množstvo zdravotníkov, ktorí by radi za súčasnej situácie pomohli, ale musia byť doma so svojim dieťaťom. Môžete im pomôcť napríklad strážením ich potomka? Alebo sa združiť cez nejakú sociálnu sieť a skúsiť túto činnosť zorganizovať na lokálnej úrovni?

Ak ste študenti medicíny alebo iných zdravotníckych odborov, informujte sa o tom, či a za akých podmienok môžete v krízových situáciách vypomôcť. Buďte pripravený “personál v zálohe”. (UPDATE: informujte sa napr. na facebookovej skupine Dobrovoľníci LF)

Naučiť sa cudzí jazyk

Na internete je hromada voľne prístupných zdrojov ku všetkým možným jazykom sveta. Jazyky sa hodia vždy, či už ide o nemčinu, angličtinu, ruštinu alebo klingónštinu. Ja som si vybral francúzštinu a už viem povedať: “Dobrý deň, máte prosím ešte nejaké rúšky na sklade?”
Len s učením talianštiny a španielčiny by som momentálne trošku počkal na vývoj situácie. Ktovie, či po tejto kríze budú ešte potrebné.

Naučiť sa niečo o programovaní, štatistike alebo… astrofyzike?

Mnoho online stránok (napr. coursera alebo EdX) ponúka zadarmo kurzy na rôzne témy, ako je napríklad praktické využítie štatistiky či programovania. Ak toto celé dopadne veľmi zle a my už nikdy nebudeme môcť vyjsť zo svojich domovov (básnická nadsádzka), budete veľmi žiadanými odborníkmi pri snahe o kolonizáciu inej planéty. Programovať sa tak isto dá skvelo aj z domu. A aj keď by to náhodou celé dopadlo o trochu lepšie, v dnešnom svete sa tieto schopnosti určite nestratia.

Konečne prečítať nejakú rozumnú literatúru

V poličke sa mi za posledných 6 rokov nahromadilo asi 150 kníh, ktoré by som veľmi rád prečítal, ale nejak som si na ne nikdy nenašiel čas. Práve mi však došli výhovorky a prvú z nich už mám takmer dočítanú.

Upratať byt… alebo život

Neviem, ktorá z týchto dvoch mi príde tažšia. Obe sú však pre zdravý život nevyhnutné. Asi sa skúsim v najbližších dňoch zamyslieť nad chybami, ktoré som v živote spravil a nad ľudmi, ktorým som ublížil. Možno mi dokonca napadne, ako by som mohol niektoré z týchto chýb napraviť.
Keďže v upratovaní bytov sa vyznám asi ešte menej než v teórii superstrún, ponechám rozmýšľanie o tomto nápade na vás.

Napíšte si zoznam vecí, ktoré plánujete v najbližších dňoch robiť

…a uverejnite ho na svojom blogu s naivnou ideou, že by to mohlo niekoho zaujímať :)

Keď tak po sebe tento článok čítam, premkne ma pocit, že toto sú predsa veci, ktoré by som mohol robiť stále a žilo by sa mi vďaka nim asi oveľa lepšie… No nič, teraz je možno aspoň najlepší čas začať.

Prečo je to všetko vlastne nutné…

O reštriktívnych opatreniach súčasnej vlády si môžeme myslieť čo chceme. Sú ale jedinou cestou, ako zamedziť talianskemu scenáru, kedy počet kriticky chorých mnohonásobne presýti kapacity zdravotníckeho systému. To totiž vedie k rapídnemu nárastu smrtnosti (viac ako by samotný vírus mal).

Áno, je potreba viac testov, rúšok, zdravého rozumu, sestier, lekárov a vlastne všetkého. No toto zlyhanie a absencia krízového managmentu ešte neznamená, že všetko, čo vláda robí je zle.

 

Prevezmite preto prosím zodpovednosť a zostaňte prosím doma, ak to je čo i len trochu možné. Po prečítaní tohoto článku už snáď aspoň nemáte výhovorku: “Ale veď doma nie je čo robiť!”

Teraz najčítanejšie

Matej Pribiš

Autor je psychiater a zaujíma sa predovšetkým o ľudský mozog a jeho fungovanie, ale aj o ekonomiku, hodinky a kávu. Pretože bez kávy nie je schopný ráno spoločensky akceptovateľnej konverzácie. V súčasnej dobe nadobudol pocit, že má právo a chuť vyjadriť sa k určitým spoločenským témam, a preto založil tento blog. Ak máte pocit, že to, čo píšem nedáva zmysel, môžete do mňa (alebo do seba) skúsiť vhodiť jeden flat white a načítať znovu.