Denník N

Slovenský štát, Protektorát a zlyhávanie štátu v kríze

Pred 81 rokmi definitívne zaniklo demokratické Československo
Môžu naozaj Pellegrini, Fico a 12 ročná vláda Smeru za nezvládanie koronavírusu?
Ďalší diel môjho podcastu JPP na počúvanie aj čítanie

V sobotu uplynulo 81 rokov odkedy snem slovenskej krajiny vyhlásil samostatný Slovenský štát. Alebo ako píše Kalina v knižke Tisíc a jeden vtip: takzvaný samostatný, takzvaný slovenský, takzvaný štát.

Tváriť sa totiž, že táto nacistická gubernia, kde bolo Tisovi a spol. dovolené akože vládnuť, pokiaľ nenahnevali niekoho v Berlíne, bol skutočne samostatný štát, je prejavom zúfalého nedostatku vedomostí z dejín 20. storočia. Je to rovnaký nezmysel, ako tvrdiť, že Československá socialistická republika bola samostatný a suverénny štát. Rok 1968, rovnako ako predtým rok 1944, nám ukázal, ako samostatní a suverénni sme vtedy boli.

Aký to bol štát vieme. Totalitný, antisemitský, rasistický, s farárom na poste prezidenta a postavený na katolíckej dogme, ktorú ale zneužíval na veci, s ktorými mal aj Vatikán problém. To, že najprv obral svojich židovských občanov o majetok a občianske práva, aby ich následne vyviezol do koncentračných táborov, je všeobecne známy, aj keď mnohými slovenskými neonacistami popieraný či zahmlievaný fakt. Rovnako ako teror proti Rómom a iným menšinám, či spolupráca pri trestných výpravách po potlačení Povstania a spoluúčasť slovenských jednotiek Hlinkovej gardy na vraždení slovenských občanov.

Iba deň po vzniku Slovenského štátu vznikol Protektorát Čechy a Morava. Oblasť, priamo začlenená do Tretej ríše, ktorá síce mala naoko prezidenta, ale to bolo asi tak všetko. Tu sa Nemci neobťažovali ani len predstierať, že majú Česi nejakú autonómiu.

Nebyť koronavírusovej krízy, stáli by sme v sobotu pri pamätníku obetiam holokaustu na bratislavskom Rybnom námestí a kládli tam kamienky ako spomienku na tých, ktorých tento štát nechal zavraždiť alebo ich sám zavraždil. Mysleli by sme ale aj na tých, ktorí sa nehanbili arizovať, a ktorých potomkovia ešte aj dnes rozprávajú nezmysly o tom, ako bolo za Slovenského štátu dobre.

Čítal som dnes komentár Sama Marca na denníku SME. A z prvej by som aj súhlasil s tým, ako nakladá vláde Petra Pellegriniho a Smeru za to, do akého stavu doviedli Slovensko. Áno, nestarali sa o nič, len o to, aby sa dalo im a ich ľuďom čo najľahšie kradnúť. Dovolili ľuďom ako Kočner, aby opakovane stáli nad zákonom. Kašlali na vymáhanie pravidiel. A to všetko viedlo k tomu, že dnes sme holí v prievane a aj tie orgány štátu, ktoré by mali vedieť čo robiť v kríze ako je táto, tápu a s oneskorením dní až týždňov zliepajú dokopy riešenia.

Dlho v OKS hovoríme o tom, že krajina musí byť na krízy pripravená. Že v dobe neustálej zmeny sa nikdy nedá predvídať, kedy príde nejaká kríza. Finančná, vojenská, zdravotná, akákoľvek. Nassim Taleb jasne píše, že sú to práve tieto Čierne labute, ktoré menia beh dejín. A víťazom v takýchto chvíľach sú tí, ktorí na ne myslia dopredu. Ktorí nevyjedia špajzu len preto, že sa naplnila.

Pozrime sa na Nemecko. To Nemecko, ktoré podľa mnohých už v roku 2015 malo skolabovať pod náporom imigrantov, ktorých údajne kancelárka Merkelová pozvala do Nemecka. A dnes? Trvalý prebytok rozpočtu, plné sýpky, schopnosť okamžite naliať do ekonomiky miliardy eur na jej podporu. Veľmi nízky počet mŕtvych na koronavírus, žiadna panika. Kde sa to vzalo? Mlátením prázdnej slamy na tlačovkách o bláznoch z opozície to určite nebolo. Takže áno, pri prvom zamyslení za stav našej krajiny a priebeh súčasnej krízy naozaj môžu Fico a spol.

Len na druhé zamyslenie sa dostanem naspäť k tomu, čo hovorím už dlhšie Samo: Fico, Danko, Pellegrini a mnohí ďalší predsa nedobili Národnú radu so zbraňou v ruke. Zvolili si ich občania tohto štátu v demokratických, slobodných, tajných a snáď aspoň ako tak spravodlivo spočítaných voľbách.

Občania tejto krajiny sa slobodne rozhodli, že im na čele štátu nevadí zlodej, ktorý kryje mafiánov. Človek, ktorý má na úrade vlády mafiánsku pipku. Človek, ktorý už v roku 2006 neváhal jednej študentke maďarskej národnosti zničiť povesť, život a existenciu na Slovensku lebo sa mu to práve hodilo. Nevadil im ani teraz, po vražde novinára, po tej neuveriteľnej stoke, ktorá sa vyvalila z Kočnerovho mobilu, stále dosiahol aj so svojou partičkou 18%.

A občania tohto štátu preferujú aj dnes vo vláde skôr človeka, ktorý okrem vekslovania a kšeftovania na hrane (ak nie za hranou) zákona dokázal akurát oplodniť deväť žien. A hrdo sa k tomu hlási. Tento človek, ktorý sa nie že obtrel o špinu z Kočnerovho mobilu, ale je v nej až po uši, bude novým predsedom parlamentu. Premiérom bude zas človek, ktorý vyhlásil, že dôležité je mať plán. A na otázku aký je ten plán odpovie, že plánom je mať plán.

Tak čo prosím Ťa chceme? Že si to odnesú aj tí, ktorí ich nevolili? Áno, odnesú. Ak sme nedokázali presvedčiť nadkritickú masu voličov, že toto nie je cesta, tak sme zlyhali a zaslúžime si niesť následky svojho zlyhania. Dobre nám tak. Možno si nabudúce viac ľudí uvedomí, že stojí za to podporovať tých, ktorí naozaj vedia, ako sa vedie krajina, že stojí naozaj za to zveriť vedenie štátu namiesto cirkusantov radšej politikom s morálnou integritou a schopnosťou vládnuť. A možno si to neuvedomia. Kríza pominie a ako hovoril Werich v jednej forbíne: „Král věděl, co vědět měl, klaun dostal, co mu patřilo… a … jelo se dále, močálem černým, kolem bílých skal.“

Teraz najčítanejšie

Juraj Petrovič

Vyštudovaný hudobník a právnik. Projektový manažér. Poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a predseda poslaneckého Klubu novomestskej zmeny.