Kuvik 19, alebo Láska v čase cholery (voľná úvaha)

Percento mortality nakazených ukáže až čas, ale zrejme sa nebude zásadne líšiť od štandardnej chrípkovej epidémie (problémom je samozrejme dlhšia inkubačná doba). Napriek tomu novinári o nákaze píšu ako o „smrtiacom víruse“, čím vkladajú semienko hystérie do každého podvedomia.

Každopádne dlhá inkubačná doba spôsobuje veľmi rýchle šírenie nákazy a ľudstvo sa dostáva do úplne novej situácie s ktorou sa musí vyrovnať (opäť nielen materiálne, ale najmä mentálne). Stresové situácie spracováva každý mozog individuálne, ja som si dovolil zadefinovať len pár najobvyklejších typov reakcií:

1. Hysterická panika – (najmä pre ženy) je toto obvyklý spôsob spracovávania stresu. Na sociálnych sieťach môžeme veľmi zreteľne pozorovať stresové reakcie kedy títo jedinci hromadne zdieľajú rôzne videá zo zaručenými svedectvami, že nás čaká apokalypsa (zväčša ide anonymne výpovede anonymných ľudí z ktorých sa niektorí vydávajú aj za lekárov, niektorí nimi aj sú. Prinášajú Jóbove zvesti o strašnom priebehu choroby a ešte hroznejších mukách pri umieraní. Zväčša však nejde o oficiálne výstupy kompetentných predstaviteľov nemocníc, ale o „samizdatové“ tajné videa natočené niekde v kancelárií na mobil). Stresujúce a mnohokrát neoverené informácie sa takto šíria rýchlosťou blesku a samozrejme bez akejkoľvek zodpovednosti.

Do tejto kategórie úzkostnej reakcie patrí aj hromadné vykupovanie tovaru v obchodoch či obviňovanie kohokoľvek (najčastejšie vlády) z nepripravenosti na krízovú situáciu. Žiaľ tento spôsob vyrovnávania sa zo stresovou situáciou je najnebezpečnejší pre svetovú ekonomiku a môže nepriamo zapríčiniť recesiu, ktorá prinesie viac obetí ako samotný vírus.

2. Totálne popieranie – samozrejme exituje aj presne opačný spôsob ako sa vysporiadať zo svojim vnútorným strachom. Ide o totálne popieranie akejkoľvek krízovej situácie väčšinou spojené s konšpiračnou teóriou. Tu som sa stretol najmä s verziou že ide o prešibaný zastierací manéver zo strany EÚ aby odviedla pozornosť od ďalšej migračnej krízy, ktorá sa chystá pri gréckych hraniciach. Alebo podľa inej verzie podlý plán USA ako zamaskovať tajné nasadenie 25.000 vojakov do Európy, ktorí tu majú za cieľ provokovať dobrého ruského medveďa. Toto je menej škodlivá metóda spracovávania stresu ako č. 1, ale rovnako by sa dala zmierniť pomocou Neurolu alebo Lexaurinu.
3. Zázračný amulet – najmenej škodlivý a v zásade sympatický spôsob spracovávania podvedomého strachu je nosenie ochranného amuletu. Novým amuletom sa stalo rúško na tvár. V realite by pomohlo len v prípade, ak by ste mali to nešťastie stretnúť nakazeného vis a vis, a ten by vám kýchol priamo do tváre. To sa v našich zemepisných šírkach deje len málokedy, ale veľmi to pomohlo v oblasti Ázie. V Číne je totiž bežné, že ľudia chriachajú a kýchajú bez zakrytia úst, alebo že vám kašľajúci okoloidúci prskne rovno do ksichtu.

Napriek tomu sa rúško stalo akýmsi znakom súdržnosti v ťažkej situácií a symbolom zodpovednosti. Osobne sa domnievam, že ide o veľmi málo účinný spôsob a v názore sa nezhodujú ani experti (pozri článok z 15.3. najmä názor aj profesora W. Schaffnera) Napriek tomu si myslím, že rúško by mal nosiť každý, komu sa týmto spôsobom mentálne uľaví.

Do tejto kategórie vyrovnávania sa s akútnym podvedomým stresom patrí aj hlásenie sa k „zodpovednej mase“ vo forme napr. profilových fotografií z nápisom „zostávam doma“. Ide o jav v anglickej psychológií nazývaným „virtue signaling“ (signalizovanie cnosti), ale o tom niekedy nabudúce.

Chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade nedehonestujem ani z jeden menovaný spôsob, akým sa ľudia vyrovnávajú s podvedomým strachom a stresovou situáciou. Však nakoniec aj tento text je do istej miery mojim vlastným spôsobom spracovávania nezvyčajnej a emočne napätej situácie.

Každopádne všetkým, ktorí si to môžu dovoliť odporúčam zostať doma. Pomôžete tak aj svojim najbližším vyrovnať sa s ich vnútorným napätím a obavami. Navyše je to možnosť si dokončiť domáce resty, čítať knihy alebo sa len jednoducho zamyslieť a spomaliť. Ale prosím spomeňte si niekedy aj na tých, ktorí si tento luxus domácej karantény nemôžu dovoliť.

P.S.: Tento článok nemá ambíciu rozoberať príčiny vzniku a šírenia vírusu, ani jeho politické a ekonomické dôsledky. Je to len moje súkromné zamyslenie na tému individuálneho psychologického spracovávania neočakávaných vnútorných obáv.