Zlá jar

Dve športové tragédie z jari 1993 mi pripomenula čoskoro prichádzajúca jar. Pretože šport  asi bude na pravdepodobne vedľajšej koľaji.

A preto si spomínam s veľkou úctou a rešpektom.

Dňa 29. apríla 1993 v semifinálovom basketbalovom zápase gréckeho play off  na pískanie rozhodcu reagoval Slobodan Boban Janković tak, že si z revolty hlavu buchol do konštrukcie košu. Udrel si ju tak nešťastne, že po údere ochrnul a zvyšok života zostal vo vozíku. Janković už ako šestnásťročný debutoval pre KK Crvena zvezda. V červeno-bielom drese odohral 326 majstrovských zápasov, v 201 zápasoch sa tešil z víťazstva, a zaznamenal 3481 bodov, počas rokov 1980-1992. Z belehradského veľkoklubu prestúpil do tímu Panionios v Grécku.  V zápase proti Panathenaikosu za stavu 50-56, bol príliš rozčúlený pískaním rozhodcovskej dvojice, do tej miere, že v reakcii, že mu neuznali body a odpískali fauly v útoku, si buchol hlavu do konštrukcie koša a to tak nešťastne, že následne nehybne padol na palubovku a už nikdy nemohol kráčať. Išlo o basketbalistu, bojovného, kreatívneho, ktorého prezývali Bomber, lebo vedel trafiť zo všetkých pozícií. Doplatil na svoj príliš južanský temperament. Narodil sa 15. decembra 1963 v meste Lučani v Srbsku, zomrel 28. júna 2006 na gréckom ostrove Rhodos.

Dňa 7. júna 1993 v pondelok o 17:20 h zahynul basketbalista Dražen Petrović na diaľnici Autobahn 9 v Nemecku v blízkosti mesta Inglostadt. Z kvalifikačného zápasu chorvátskej repre na ME v Poľsku nešiel s reprezentáciou lietadlom, ale autom značky Volkswagen Golf s priateľkou. Osudová chyba. Basketbalový svet prišiel od svojho Mozarta, ako ho nazvali. Dražen Petrović (narodený 24. októbra 1964 v meste Šibenik)  hrával v KK Šibenka (1979-1983) a s tým mužstvom vybojoval majstra vo veľkej Juhoslávii. Prestúpil do Cibona Záhreb  (1984-1988) v ktorej s bratom Aleksandrom Acom vybojoval dva krát po sebe titul majstra  Európy  (1985,1986).  „Cibosi“ bola vtedy úspešnejší v Lige majstrov od Realu Madrid, Maccabi Tel Aviv, CSKA Moskva, Banco Roma a Granarolo Bologna. Jedine Cibona vtedy nemala žiadneho cudzinca v tíme, mala omnoho skromnejší rozpočet, ako klub vysokoškolských  študentov zo socialistickej Juhoslávie. O rok „Vukovi sa Tuškanca“ boli  lepší od Žalgiris Kaunas, Simac Miláno, Real Madrid, Maccabi Tel Aviv, Limoges CSP. Po týchto úspechoch Dražen Petrović prestúpil do Realu Madrid (1988-1989), a potom aj za veľkú mláku do NBA, najprv do Portland Trail Blazers (1989-1991), New Yersey Nets (1991-1993). Zaujímavé, že Petrović už podpísal trojročný kontrakt s Panathinaikosom za 7,5 mil. USD a mal sa vrátiť do Európy. Tento tím viesť k titulu majstra Európy.

Diváci v Athénach v zelenom drese Dražena nevideli.  Rovnako ani Slobodana  v červenom drese Panionisu. Basketbal prišiel o veľa, vidieť duel Petrović- Janković to by bol sviatok pre basketbalových fajnšmekrov.  Obaja hráči boli typu, že keď mužstvo nevedelo čo urobiť, dalo im loptu a oni skórovali. Mohlo sa nich spoľahnúť, boli oporou v kluboch a aj v reprezentácii. Škoda ich. Teraz zrejme hrajú basketbal v nebesiach.

Panathinaikos (PAO) sa predsa  neskôr stal majstrom Európy v roku 1996, keď Petrovićov kolega z chorvátskej reprezentácie Stojko Vranković znemožnil súpera skórovať v posledných sekundách zápasu parádným banánom  (blokádou) a PAO vyhral nad Barcelonou 66-65. Vtedy bol trénerom Božidar Maljković. Neskôr do radov zelených prišiel Želimir Željko Obradović (pre priateľov Žoc) a ten vytvoril akúsi novú éru Panathenaikosu…Bol kaučom zelených v období 1999-2012.  Basketbalovú kariéru ako hráč začínal v Borac Čačak, neskôr v Partizan Belehrad (1984-1991) a práve on hrával často proti Petrovićovi a Jankovićovi…Dokonca aj spolu hrával s Draženom v reprezentácii. Žoc spomína, že v roku 1988 na OH v Seule po skončení zápasov Dražen si pýtal prístup do posilovne a do sály, aby mohol individuálne trénovať a  hádzať na koš. Takého hráča, aby sa tak naplno venoval športu v svojej dlhej kariére Žoc dodnes nevidel.

Spomienka na boľavé tragédie aj po toľkých rokoch mu vlaží oči.

Pantha rei.