Denník N

M. Žamboch: Koniáš — Muž na stezce (Čitateľský denník 10/2020)

Pomalu jsem jedl polévku a přikusoval k ní chléb. Byl tvrdý a na povrchu plesnivý, ale lepší jídlo jsem si nemohl dovolit. Chlapík u vedlejšího stolu zanadával, hlučne odsunul židli a postavil se. Najednou jsem držel v prstech vrhací šipku, ještě před okamžikem ukrytou v pouzdře na spodní straně levého předloktí.

Byl to automatický reflex, a kdyby muž udělal jediný krok směrem ke mně, na místě bych ho zabil. Místo toho zamířil ven. Schoval jsem zbraň a vyměnil ji za lžíci. Už to trvalo moc dlouho. Neustálé napětí a vědomí nebezpečí mě změnilo ve zvíře zahnané do kouta, ve tvora, který se nejprve brání, a teprve potom přemýšlí.

Máte radi Barbara Conana, Solomona Kanea a podobné (brakové) dobrodružné príbehy? Chceli by ste preskúmať rozpadnuté chrámy v nedostupnej džungli, bojovať ako gladiátor v aréne alebo spoločne s bandou pirátov objaviť tajomný ostrov? A čo tak divoký západ? S Koniášom, hrdinom poviedkovej zbierky Muž na stezce, toto všetko zažijete.

Konáš je vyvrheľ — vzdelaný šľachtic, ktorý uteká pred svojim otcom naprieč celým známym svetom. Stane sa z neho skúsený bojovník, nájomný meč, ktorý neverí nikomu. Na svojich opustených cestách však rád objavuje nepoznané — a vďaka tomu s ním môžeme zažiť (ej veru) všelijaké peripetie.

Miroslav Žamboch vytvoril sympatického hrdinu, vlka samotára, ktorý rozpráva svoje príbehy v prvej osobe. Najmä pri westernovejších príbehoch to môže pripomínať Karla Maya. Toho však pripomína aj repetitívnosť motívov a zápletiek — postava príde na nové miesto, je tam nejaký problém, postava zlyhá, ale na záver všetko vyrieši násilím. Beriem, sú to isté žánrové schémy, a ja si ich užívam, ale očakávam od nich aj niečo navyše.

Polovica poviedok pritom robí jednu veľmi šikovnú vec — mení prostredie a trocha aj žáner. Džungľa, púšť, more, gladiátorská aréna. To všetko sú milé kulisy, pocty starým žánrovým príbehom, ktoré poviedky odlíšia a dajú im atmosféru. Škoda, že sa ich druhá polovica odohráva v akýchsi zameniteľných, pseudo-westernových prostrediach. Pretože v nich sa naplno ukáže polo-prázdnota zápletiek.

Rovnako aj dĺžka jednotlivých príbehov je značne prestrelená, svedčil by im kratší, svižnejší formát. Najviac mi ale chýbalo detailnejšie vykreslenie sveta — autor sa k tomu zrejme dostal v ďalších knihách, ale aj tak. Na príbehoch R. E. Howarda, ktorým skladá Koniáš poctu, sa mi páči to, že si aj na malej ploche starostlivo budujú atmosféru a hĺbku mytológiou či „históriou“. Príbehy Conana alebo Kanea si vieme zasadiť do nejakých konkrétnejších reálií, vytvárajú príjemné zdanie skutočnej histórie.

Žamboch síce má isté snahy, ale reálie mu lietajú hore dole. Je to stredovek, renesancia, novovek? Spomína sa tu Hamlet, ale aj fiktívne cisárstvo. Ja viem, viem, ďalšie časti to možno všetko uvedú na správnu mieru, ale tu mi to vyslovene chýba a bije do očí.

Toto moje pindanie však nezakryje fakt, že dobrodružný žáner ľúbim — a Koniáš je jeho príjemným, aj keď nie dokonalým, reprezentantom. Akčné scény sú výborné, postava charizmatická a svet tajomný a plný neobjavených kútov.

Možno sa doň ešte niekedy vrátim.

M. Žamboch: Koniáš — Muž na stezce
Triton, 2017
616 strán
*
70 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.