Denník N

Premeňme náklady z pandémie na budúce výnosy pre spoločnosť

V akom stave odovzdal Robert Fico svoj byt u Bašternáka, v takom odovzdáva aj SMER-SD a celá vláda našu krajinu novej vláde. Máme však šancu premeniť dnešné ekonomické náklady a možné straty na budúci výnos pre spoločnosť.

Scenár, ktorý sa tu pred našimi zrakmi odkrýva, je to, čo som roky pomenovával v blogoch predovšetkým na e-trende. Finančné riadenie tejto krajiny je katastrofálne a jediné čo politikov smeráckych vlád roky zaujímalo, bolo, či vytlčú viac a viac prostriedkov z ekonomiky, od ľudí a firiem. A čo nám za to ponúkli? Jedno veľké prázdno pre občanov.

Ak dnes sa len objednávajú zdravotnícke pomôcky a materiál do štátnej rezervy, je jasné, že štátne rezervy neexistujú. Ak si niekto myslí, že 30 miliónov rúšok bude stačiť, mýli sa. Veď len jednoduchá kalkulácia, ak ostane doma približne 1 milión pracujúcich, stále ďalších 1,5 mil. ľudí bude chodiť do práce. Mali by sa chrániť a ak tie rúška sú jednorazové, do mesiaca budú minuté.

Dôchodcovský balíček by mal byť nie trinásty dôchodok, ale aspoň 10 rúšok, čistiace a antiseptické prostriedky a lieky na podpornú liečbu, či posilnenie imunity pre dôchodcov. To dnes pomôže dôchodcom. Pošta by ho mala zadarmo už distribuovať dôchodcom a ohrozeným obyvateľom. Nie je to tak dnes a ani asi do týždňa to tiež nebude.

Každý zamestnanec, ktorý prichádza do kontaktu s potenciálne nakazenými, by mal byť každý večer testovaný, aby sa ráno vedelo, že výsledok je negatívny, dostal túto informáciu a môže pokojne pracovať, alebo ak ochorel, aby sa vedelo kto všetko s ním bol v kontakte aby sa ľudia pretestovali. A nejedná sa len o zdravotnícky personál, toto by sa malo vzťahovať rovnako na zamestnancov pošty, obchodných sietí či logistických služieb, výrobcovia potravín. Je jasné, že takýto stav nedosiahneme. Lebo SMER-SD ani v týchto krízových časoch nezaprie svoju zlodejskú DNA.

Opatrenia, ktoré príjme vláda, budú stáť veľa prostriedkov, ktoré možno ani štát nemá. Sociálna poisťovňa musí mať zdroje na dôchodky, zdravotné poisťovne na preplácanie zdravotnej starostlivosti. A je vysoko pravdepodobné, že ekonomika Slovenska, keďže je otvorená a závislá od medzinárodného obchodu, bude silno zasiahnutá. V tomto kontexte by mal byť finančný plán štátu disciplinovaný a myslieť nato, aby sa dnešné straty a náklady potenciálne stali našimi budúcimi výnosmi.

Využime penzijné fondy

Zachovanie likvidity a uchovávanie hotovosti sa stane prioritou pre verejný sektor. V tomto kontexte si myslím, že by mala nová nastupujúca vláda zvážiť nasledovné kroky. SMEROM-SD a Ficom nenávidené dôchodkové penzijné fondy (II. pilier), sa môžu stať základom pomoci:

V konzervatívnych fondoch majú občania Slovenska usporených viac ako 6,5 mld. eur. Už dnes mnohé fondy vlastnia slovenské štátne dlhopisy, ale ich podiel by vedeli navýšiť. Navrhujem aby, Agentúra pre riadenia dlhu a likvidity (ARDAL), Národná banka Slovenska a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hľadali a implementovali plán ako tieto zdroje aktivovať v prospech nás, občanov Slovenska. Plán by mal pozostávať napríklad z nasledovných bodov:

  • Príspevky do fondov, ktoré platí Sociálna poisťovňa do II. piliera by boli zasielané vo forme práva na nadobudnutie dlhopisu, ktorý si dôchodkové spoločnosti vyberú v riadnej aukcií, ktorú pravidelne robí ARDAL. Výhodou by bolo, že Sociálnej poisťovni by ostávala hotovosť na iné sociálne dávky, a občania by svoje príspevky dostali do fondov, v podobe dlhopisov. Alternatívne by ARDAL vytvoril špeciálnu emisiu štátneho dlhopisu, ktorú by pripisoval na účty fondov.
  • ARDAL a ministerstvo financií by mali požiadať správcovské spoločnosti dôchodkových fondov a iné finančné inštitúcie, aby sa zúčastňovali aukcií štátnych dlhopisov – pondelková aukcia bola napríklad zaujímavá tým, že dopyt bol nižší ako v predchádzajúcich mesiacoch – určite sa v aj v ARDAL-e zaoberajú stratégiou a táto inštitúcia si svoju prácu robí na jednotku pod vedením Daniela Bytčánka – na rozdiel mnohých iných.

Všetko má však svoju cenu:

  • NBS by mala zvážiť, či dá výnimku fondom, ktoré nemôžu nadobúdať takýto majetok (dlhopisy) a správcovské spoločnosti by po uplynutí krízy mali dostať dostatok času 12-24 mesiacov na zosúladenie majetku z limitmi a štatútom fondov,
  • ARDAL by mohol slovenské finančné inštitúcie motivovať napríklad tým, že by akceptoval väčšiu ponuku, aj za cenu zvýšeného výnosu do splatnosti dlhopisov. Resp. špeciálna emisia určená pre dôchodkové fondy by mala mierne mimo trhovú cenu, vyšší výnos do splatnosti v prospech nadobúdateľa – aby motivovala dohodu,
  • Najväčší problém však je, že ak by penzijné fondy výrazne začali nakupovať či nadobúdať slovenské obligácie, sú tu limity na rozloženie a obmedzenie rizika. Na 10 ročnom horizonte musia vykazovať pozitívnu výkonnosť fondy, inak by správcovská spoločnosť musela doplatiť do fondu straty. A tu je základná otázka a problém – zrušiť túto povinnosť, predĺžiť na 15 rokov, 20 rokov, na horizont sporenia, teda 30+ rokov. Štát bude potrebovať zdroje a nie málo, pritom veľkú časť by vedeli poskytnúť naši sporitelia z druhého piliera. Avšak s nárastom koncentrácie voči jednému emitentovi, teda MF SR aj volatilita a rizikovosť penzijných fondov narastie. Dnes sa ešte nedá predpokladať ako sa budú obchodovať štátne dlhopisy a dva, tri či šesť mesiacov, o rok. Druhá vec je, že správcovské spoločnosti majú možnosť zaradiť časť majetku a klasifikovať ako „valued at amortized costs“ – teda oceňované amortizovanou hodnotou, čo by cenovú volatilitu odstránilo, lenže riziko koncentrácie a kreditné riziko by aj tak fondy niesli.

Veľký problém budú mať samostatne zárobkové osoby, malé a stredné spoločnosti. Majú zamestnancov prepustiť a ešte im dva mesiace platiť odstupné. Majú im dať neplatené voľno. A čo preddavky na daniach, DPPO, DPH, odvodoch, iné platby – keď firmy nerealizujú tržby a zamestnanci nedostanú mzdy?

Podniky a živnostníci nesankcionujme, ale podporme ich

Myslím si, že daňové úrady, vláda a parlament by mali platby predovšetkým pre SZČO, malé a stredné firmy zmenou legislatívy a iných noriem odložiť – lebo ak tieto povinnosti dotlačia tieto osoby do druhotnej, či prvotnej platobnej neschopnosti, budú to aj tak posledné peniaze, ktoré štát uvidí a je možné, že ani neuvidí, kvôli delikventnosti.

Štát by nemal dnes kvôli svojím potrebám, občanov a podnikateľov na Slovensku priviesť k bankrotu. Naopak, mal by prijať také opatrenia aby sa ekonomika čo najskôr vrátila do bežných koľají, aby čo najmenej ľudí prišlo o prácu aby sa čo najmenej ľudí následne stalo delikventnými na hypotékach, či spotrebných úveroch, kreditných kartách. Čo teda môže štát urobiť a mal by zvážiť:

  • Zaviesť dočasnú špeciálnu dávku pre domácnosti – napríklad na nasledovné 2 mesiace, kým sa vrátia do práce,
  • Posunúť splatnosť záväzkov, predovšetkým voči Sociálnej poisťovni a prípadne pre malé a stredné firmy voči daňovému úradu. Ak za rok 2019 vznikne povinnosť platiť preddavky, tak ju odpustiť – alebo limit z 2500 eur zámenou zákona zvýšiť tak, aby prípadne malé a stredné firmy neplatili preddavky v čase keď majú nulové tržby,
  • Inšpirovať sa inými krajinami, posunutie platieb za elektrinu, plyn, vodu – prípadne by štát na ne prispel,
  • V tom najhoršom prípade by mali štátne hmotné rezervy začať vytvárať prídelové balíčky pre ľudí, ktorí natrvalo prídu o príjem. Kto dnes myslí na bezdomovcov, možno rómske osady a či iných obyvateľov, ktorí ani nemajú možnosť prísť k nejakému príjmu alebo nedostávajú žiadnu sociálnu dávku?

Daňové úrady a štát by mal aktívne komunikovať s podnikateľmi a hľadať riešenie a ak má niekto dočasne akceptovať stratu, tak by to mal niesť štát, nie občania. Situáciu, v ktorej sme, spôsobil štát a jeho predstavitelia svojím nekompetentným prístupom k vznikajúcej pandémii. A veľké podniky a medzinárodné korporácie by mali mať dosť zdrojov aby vedeli krízu prežiť, na viac či už na kapitálových trhoch, alebo banky im požičajú skôr ako drobným podnikateľom, či živnostníkom.

Nečakajme, že nás zachránia medzinárodné inštitúcie

Všetko bude stáť nemalé peniaze, ale sú možnosti, ako dnešné náklady štátu premeniť na budúce výnosy pre obyvateľov. Nespoliehajme sa, že nás má zachrániť Európska centrálna banka, nakupovaním štátnych dlhopisov. Ani na to, že nám Medzinárodný menový fond poskytne úver, či požiadame Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) o pomoc.

Sú a budú krajiny, ktoré na tom budú horšie. Zatiaľ nemám pochybnosti o tom, že by ARDAL nenašiel dopyt od zahraničných investorov po slovenských štátnych dlhopisoch, lenže všetky náklady na obsluhu dlhu, ktorý nakúpia zahraniční investori, opustia našu ekonomiku. Stanú sa len transferom daní vybraných u nás doma do zahraničia. Je oveľa lepšie ak by ostali v domácej ekonomike a náklady na obsluhu dlhu sa stali prípadne budúcim výnosom slovenských dôchodcov. Možností je veľa, a ja som načrtol iba niektoré z tých, ktoré mi napadli. Podstatné je vybrať také možnosti, ktoré povedú k najmenším ekonomickým škodám dnes a prípadne sa stanú výnosom v budúcnosti.

To, čo sa deje v posledných dňoch na Slovensku, radšej nebudem pomenovávať. Myslím si však, že pokiaľ ide o nekompetentné konanie či nekonanie odchádzajúcej vlády a vládnych úradníkov, malo by dôjsť k ich prešetreniu príslušnými orgánmi.

Dnes ale potrebuje počuť každý obyvateľ Slovenska, že to zvládneme. Máme na to zdroje, máme na to odborníkov a máme chuť si pomáhať, dodržiavajme pokyny. Sme v tom spolu, sme partneri, hľadáme dohody v ťažkej chvíli, hľadáme riešenia, ktoré vieme akceptovať.

Hľadajme také riešenia, ktoré dnešné škody a náklady premenia na budúcu prosperitu.

Teraz najčítanejšie

Martin Mlynek

Kedysi zamestnanec, dnes podnikateľ a občas bloger. Pre tých, ktorí to nevedia a preto, že píšem aj o politike, považujem za potrebné uviesť, že som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Občas o investovaní či o rizikách spojených s investovaním či o ekonomických udalostiach a pohľadom na ne.