Denník N

Fond pre novinárov alebo definitívne „skutok sa stal“

Ako realizovať myšlienku budúceho premiéra na zriadenie fondu investigatívnej žurnalistiky, tak aby bola prijatá aj zo strany relevantných žurnalistov?
Hľadajme spolu riešenie ako toto pozitívne nadšenie novej vlády využiť v boji za skutočnú spravodlivosť.

V médiách denne čítame, ako investigatívni novinári aj bez pomoci štátu odhaľujú obrovské množstvá káuz. Problém nie je teda v počte a rozsahu zistení novinárov, ale v tom ako systém spravodlivosti štátu dotiahne tieto veci do štádia keď budú potrestaní skutoční vinníci. Samotní novinári sú frustrovaní, že vynaložia obrovské množstvo práce, ohrozujú svoju bezpečnosť a na konci je veta „skutok sa nestal“. Investigatívny novinári predsa nemôžu nahradiť prácu viac ako 25 tisíc policajtov, prokurátorov, sudcov a ďalších bezpečnostných zložiek štátu, ale môžu ju efektívne kontrolovať.

Nadviažem myšlienku na predchádzajúci blog o tom ako zrealizovať výstavbu nájomných bytov. Ten som končil tým, že nechcem uvádzať konkrétne riešenia, nakoľko vytrhnutím jednotlivých častí z celkového kontextu, sa zmení aj tá najlepšia idea iba na ďalší problém. Zásadné veci sa nedajú budovať od mediálne príťažlivých, ale príliš zjednodušených riešení, preto je dôležitá

DRUHÁ ZÁSADA VLÁDNUTIA – ŽIADNE UTRHNUTÉ VAGÓNY

Znova zopakujem, že hlavnou úlohou vlády je denne pracovať na tom aby bol poriadok v štáte. Žiadna vláda to sama nemôže zvládnuť a demokracia vyžaduje, aby fungoval systém kontroly a protiváh. Spravodlivosť v štáte je kľúčová a hlavne komplexná vec, ktorá bez efektívnej verejnej kontroly skončí presne tak ako to čítame v Kočnerovej Threeme. Spravodlivosť je nastavená v nejakom systéme, ktorý už nepotrebuje ďalšie torpédovanie, ale nevyhnutne potrebuje opravu aby začal správne fungovať.

Nenahovárajme si, že problém spravodlivosti je v zlyhaní jednotlivcov. Keby to tak bolo, tak sa nestávajú hrdinovia tí policajti alebo prokurátori, ktorí si len poctivo robia svoju prácu. Kto pozná realitu, tak vie že sa tu vytvoril systém, kde v každom stupni konania existuje metodika ako zmariť objasnenie aj toho najlepšie zdokumentovaného zločinu. Znalí veci vedia presne o čom hovorím, takže sa dostávame k otázke čo sa s tým dá robiť.

Najvyšším spoločenským záujmom je ochrana spravodlivosti v štáte. Na to máme systém inštitúcií, ktoré majú konať v zmysle zákona. Realita ktorú denne vidíme je však taká, že tieto inštitúcie zákony vo veľkej miere účelovo obchádzajú. Objasňovanie zločinov zastavujú formálnymi frázami, odôvodnenými citáciami časti zákonov vytrhnutými z celkového kontextu. V právnom štáte sa to nazýva svojvôľa a aj náš zákon vie takéto konanie trestať, lenže reálna represia, ktorá by zastavila takéto konanie neprichádza.

Sústreďme sa preto na odstránenie svojvôle zo strany jednotlivcov v systéme spravodlivosti a vytvorme nezávislé občianske združenie, ktoré bude dohliadať na to aby sa v konaniach využili všetky zákonné možnosti na dosiahnutie spravodlivosti. Potrebujeme vytvoriť „emergency point“ spravodlivosti. Musí byť mimo súčasný systém väzieb, ktoré sa navonok zmenili iba na stoku osobných záujmov a profitu kriminálnych živlov. Ak je teda vláda pripravená podporiť niečo čo nám môže vrátiť vieru v spravodlivosť, tak môže podporiť fond v duchu

projekt SISAMNES

Vytvorme nezávislé občianske združenie, ktoré by malo štatút účastníka trestného, súdneho, správneho resp. podobného konania. Jeho úlohou bude kontrolovať, aby orgány štátu využívali všetky zákonné možnosti na dosiahnutie spravodlivosti. Ak by tieto orgány napriek upozorneniam nekonali v záujme spravodlivosti, združenie by iniciovalo voči svojvôli štátnych úradníkov represiu prostredníctvom príslušných inštitúcií. Takto do systému vzájomne prepojených „Kočnerových“ policajtov, prokurátorov a sudcov vložíme nezávislý prvok, ktorý túto hegemóniu svojvôle moci a falošnej kolegiality rozruší. Toto nezávislé občianske združenie musí fungovať s podporou štátu aj z dôvodu primeraného rešpektu u týchto štátnych úradníkov. Realita je bohužiaľ taká, že keď chceme aby veci začali fungovať, tak úradník musí väčší strach pred zákonom ako pred mafiou.

Činnosť tohto združenia môže začať od obetí svojvôle represívnych zložiek tohto štátu. Dnes máme vďaka investigatívnym novinárom zdokumentované masívne zneužívanie orgánov štátnej moci na páchanie organizovanej trestnej činnosti za spoluúčasti policajtov, prokurátorov, sudcov a iných štátnych úradníkov. Obete tejto trestnej činnosti sú dostatočne motivované, aby poskytli kľúčové dôkazy o zneužití právomoci konkrétnych jednotlivcov z týchto inštitúcií. Tu sa dá začať rozmotávať pavučina skorumpovaných jedincov čo toxicky zamorili celý systém spravodlivosti.

Aby ľudia mali pocit užitočnosti tohto združenia, tak každý kto bude mať pocit nespravodlivosti sa bude môcť na toto združenie obrátiť. Pre väčšinu bežných ľudí je stret s takouto realitou šokujúci, nevie ani kde začať a mať miesto kde sa obrátiť je žiaduce. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď vás začne mlieť takýto skorumpovaný štátny aparát, dal by ste čokoľvek aby existoval nejaký „ostrovček spravodlivosti“ kde sa môžete zachrániť s istotou, že Vás nezradí.

Toto združenie musí pracovať najmä v regiónoch. Aj vďaka tomu, že farmári z východu ukázali čo sa im deje, tak celá spoločnosť na konkrétnej veci vidí, že nespravodlivosť v regiónoch má veľakrát ešte zvrátenejšiu podobu ako tá o ktorej čítame v novinách. Až keď sa dostane pocit spravodlivosti dosť blízko k obyčajným ľuďom, tak to bude mať pre spoločnosť požadovaný ozdravný účinok.

 Základom úspešnosti fungovania tohto projektu je vytvorenie dostatočne veľkého spoločenstva zloženého nielen z investigatívnych novinárov, ale aj spolupracujúcich právnikov a odborníkov na trestné, súdne a správne konania, zabezpečujúcich analýzy odhaľujúce zneužívanie zákona na marenie spravodlivosti. Primárnou hybnou silou tohto spoločenstva však musia byť samotní občania, neziskové organizácie a všetci tí čo sú schopní a ochotní pomôcť s nastolením skutočnej a nie len imitovanej spravodlivosti. Táto organizácia by mala slúžiť pre investigatívnych novinárov ako aj  pre každého, kto chce odhaľovať nezákonnosti ako bezpečnostná poistka. Predstava, že sa na vás vrhnú médiá, veľké občianske združenie a príslušný štátny aparát, odradí každého zločinca čo i len uvažovať o útoku na niektorého spolupracovníka tohto projektu.

Ján Kuciak bol pre zločincov nebezpečný nielen tým, že sa vedel orientovať v informáciách, ale najmä tým že vedel veci perfektne doťahovať do konca. Preto ak si chceme dovoliť čokoľvek robiť v jeho mene, tak sa okrem kvality musíme hlavne sústrediť na dotiahnutie vecí do konca. Títo zločinci totiž vsádzajú aj na to, že nikto nevydrží protestovať na námestí toľko, ako skorumpovaný úradník sedieť na svojej teplej stoličke.

Finančne náročné nie je ani tak odhalenie kauzy, ale najväčšie náklady spôsobuje práve časovo a odborne náročný dohľad nad výkonom spravodlivosti, aby sa vec dotiahla do konca. Práve na takúto činnosť by mala smerovať finančná pomoc štátu, nakoľko toto nemá kto iný zaplatiť. Ďalšie financie na fungovanie by určite radi poskytli obete nesprávneho úradného postupu, ktoré by sa za pomoc mohli vzdať náhrady nemajetkovej ujmy v prospech tohto projektu.

Takto postavený projekt som pred istým časom konzultoval aj s niektorými investigatívnymi novinármi a bol pozitívne prijatý. Aj týchto novinárov hnevá, že desiatky rokov riskujú pri odhaľovaní zločinov, kde výsledkom ich práce býva mediálna kauza o ktorej sa nejakú dobu hovorí, potom ju prekryje ďalšia kauza a pôvodná vec ide do stratena.

Bez hroznej obete dvoch mladých ľudí by sme dnes neboli oveľa ďalej, ale toto je príliš veľká a ľudsky neakceptovateľná cena. Nemôžeme ďalej strkať investigatívnych novinárov do čela boja s organizovaným zločinom, lebo je otázkou času kedy sa stane ďalšia tragédia.

Týmto príspevkom som iba naznačil kde hľadať východiskové body a kam by sme mohli smerovať svoju energiu v boji za spravodlivosť. Sústrediť sa na prácu policajtov, prokurátorov a sudcov je efektívnejšie aj z dôvodu, že tvoria cca 0,5% populácie, takže aj pri zmysluplnej veľkosti tejto organizácie môžeme dosahovať skutočnú efektívnosť. V prípade relevantného záujmu o realizáciu vyššie uvedeného projektu, rád nezištne pomôžem ďalšími poznatkami, ktoré by mohli pomôcť vybudovať spravodlivejší systém.

*  Sisamnes bol skorumpovaný sudca v Perzii, ktorý prijal úplatok a vydal nespravodlivý rozsudok. Kráľ ho za to nechal zaživa stiahnuť z kože a nechal ňou potiahnuť sudcovské kreslo. Keďže sa funkcie dedili, syn tohto sudcu musel sedieť na koži svojho otca pri rozhodovaní, aby vedel čo ho čaká ak nebude spravodlivý.

Teraz najčítanejšie

Róbert Číž

Chcel som iba život kde môžem robiť zmysluplné veci, namiesto toho sa musím roky naťahovať s nespravodlivosťou systému a svojvôľou tých čo majú moc. Spoznal som ako systém funguje a videl som veci o ktorých je lepšie nevedieť. Zločinci v klasickom ponímaní sú iba sekundárny problém. Primárnym problémom tohto štátu sú konkrétne osoby v inštitúciách zabezpečujúcich zákonnosť, ktoré svoje úlohy plnia iba formálne, selektívne a zneužívaním zákonov.