Prečo dnes ľudí trápi odpad?

Slovensko sa zaviazalo k európskym cieľom v triedení odpadu. Už dnes vidíme, že ich napĺňanie bude zložité, napriek tomu, že podiel vytriedeného odpadu z roka na rok rastie. To, že nastavenie systému odpadového hospodárstva je komplexné, dokazuje aj hodnotenie politických programov INEKO, ktoré potvrdilo, že väčšina politických strán sa tejto téme venuje len okrajovo. Napriek tomu sa odpadovému hospodárstvu bude musieť nová vláda postaviť čelom, a to nielen kvôli Bruselu, ale najmä kvôli občanom a obciam. Systém pritom nepotrebuje revolučné zmeny. Tie tu už boli a zavádzať úplne nový systém každé štyri roky by nebolo správne. Potrebuje však predvídateľné riešenia, ktoré budú založené na správnych dátach, na ktorých poriadnu implementáciu bude dozerať štát. Zamysleli sme sa preto nad tým, čo dnes reálne ľudí trápi a ako by sa ich problémy dali riešiť.

1. Poplatky za odpad sa zvyšujú a ľudia nechcú platiť viac

Ľudia produkujú viac odpadu. Ten príliš často končí na skládkach. Na to, aby sa povzbudilo triedenie odpadu sa skládkovné pre obce zvýšilo. Zavádza sa tiež zber bio-odpadu. To všetko predražuje cenu za odpad aj pre ľudí.

Aké je riešenie?

Ľudia musia začať viac triediť. Poplatky za odpad by však mali byť nastavené spravodlivo. Ľudí by sme mali motivovať: čím viac odpadu vytriedia, tým väčšiu dostanú zľavu (množstvový zber). K zníženiu cien by tiež mohlo napomôcť zavedenie spoločných kapacít pre bio-odpad a kuchynský odpad, ktoré by si zdieľali viaceré obce. Mala by sa zároveň spresniť definícia komunálneho odpadu z iných zdrojov: dnes totiž nie je jasný rozsah financovania triedeného zberu napríklad z biznis prostredia.

Celkovo by však mala byť prijatá taká úprava odpadovej legislatívy, aby bol dostatok financií potrebných na krytie všetkých reálnych nákladov na triedený zber obalov a neobalových výrobkov z komunálneho odpadu v obciach a zároveň na rozvoj systému. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zabezpečujú zhodnocovanie a recykláciu výrobkov v mene priemyslu, by sa mali spoločne s obcami dohodnúť na spôsobe triedeného zberu (vrecový alebo kontajnerový zber) a frekvencii vývozov, pričom rozsah služby by mal byť stanovený legislatívou (štandardy zberu) so zodpovednosťou na strane OZV. Následne by OZV objednala tieto služby u zberovej spoločnosti, ktorú OZV pre dané územie vyberie, a v dohodnutom rozsahu ich bude financovať.

Dodatočné financovanie poskytnú aj výrobcovia: implementáciou tzv. ekomodulácie budú platiť podľa toho, z akých materiálov budú ich výrobky vyrobené (čím menej priaznivý materiál pre životné prostredie, tým vyšší poplatok). Aby to fungovalo správne a plošne pre celé Slovensko, ministerstvo životného prostredia musí stanoviť presné pravidlá týkajúce sa recyklovateľnosti materiálov.

2. Koše na triedený zber sú plné a je okolo nich neporiadok

Ľudia majú pocit, že kontajnery sú stále plné. Odpad sa tak povaľuje okolo nich a nedostatočne často sa vyváža. Často je to aj preto, že ľudia nestláčajú obaly, fľaše či kartóny a kontajnery sú tak vizuálne preplnené, ale reálne je v nich odpadu len veľmi málo. Zberová spoločnosť tak neekonomicky vyváža vzduch, nie reálny odpad. Ľudia tiež majú pocit, že stále presne nevedia ako správne triediť. Chýba tiež monitorovanie stojísk s odpadom či sankcie.

Aké je riešenie?

Riešenie spočíva v správnom zadefinovaní cieľov a zodpovednosti na úrovni obce a na úrovni OZV. Za ciele zberu stanovené na úrovni obce by mali zodpovedať OZV a obec spoločne. Ciele zberu by mali byť stanovené podľa jednotlivých komodít (materiálov). OZV by mala zodpovedať za štandardy zberu a poskytnúť obciam všetku reálne potrebnú infraštruktúru na splnenie cieľov. OZV vypočíta a určí koľko kontajnerov, resp. vriec je potrebných na optimálny zber odpadu a za toto rozhodnutie bude aj niesť zodpovednosť. Obec bude následne zodpovedná za naplnenie cieľov zberu na úrovni obce. Ak tieto ciele naplní, bude hradiť nižšie náklady na skládkovné.

Obec, na čele so starostom, totiž najlepšie pozná občanov aj zvyklosti v danej obci. Má teda najlepšie páky na to, aby motivovala občanov k zberu a triedeniu, ale aj sankcionovala neporiadnych občanov. Sankcie by mali byť personalizované, aby každý občan vedel, že môže za nesprávny prístup k odpadu dostať pokutu. Docieliť sa to dá napríklad tým, že obec zabezpečí, aby boli stojiská s odpadom uzamykateľné alebo monitorované.  Nepôjde to bez zlepšenia vzdelávania. Za to bude naďalej zodpovedať OZV. Obec však musí poskytnúť OZV všetku potrebnú súčinnosť pri vzdelávaní, aby sa nestávalo, že vzdelávacie materiály skončia zamknuté v skriniach na obecných úradoch.

Pravidlá teda budú jasné: Ak OZV zabezpečí potrebnú infraštruktúru a financovanie a napriek tomu nebude cieľ obce naplnený, tak bude zodpovedná a sankcionovaná obec. Ak OZV nezabezpečí potrebnú infraštruktúru, tak nesie zodpovednosť za nesplnenie cieľa OZV.

3. Koše na triedený zber odpadu sú príliš ďaleko od domácností

Okrem toho, že sú koše plné majú ľudia často pocit, že kontajnerov je príliš málo a sú od nich ďaleko. Vnímajú to preto ako bariéru k triedeniu, keďže je pre nich zložité odnášať odpad k ďalekým stojiskám.

Aké je riešenie?

Riešenie opäť spočíva v správnom zadefinovaní cieľov a zodpovednosti na úrovni obce a na úrovni OZV. OZV by mala zodpovednosť za štandardy zberu a poskytla by obciam všetku reálne potrebnú infraštruktúru a financovanie. Dopĺňali by sa tak operatívne aj nové kontajnery či stojiská. Samotné ciele zberu by však boli na zodpovednosti obce, ktorá by mala väčšiu motiváciu poskytovať priestor na koše tam, kde sa triedi. Aby bol systém čo najviac férový, vyzbieraný komunálny, ale aj triedený odpad, by sa mal vážiť. Podľa týchto množstiev by bolo jasné, koľko obyvatelia obce reálne vytriedili a podľa toho by aj platili. Motivovalo by to ľudí ešte viac triediť poriadne.

Pomôcť by tiež mohlo rozšírenie vrecového systému do rodinných domov v obciach. Ten je však nákladnejší ako kontajnerový systém, preto by ho bolo potrebné zavádzať postupne.

4. V obci sa hromadí triedený odpad, ale žiadna OZV sa o obec nechce postarať

Zákon o odpadoch zaviedol potrebu tzv. balansu (vyváženosti) obcí zo strany OZV. To znamená, že OZV k výrobcom, ktorých povinnosti plní, každoročne „dovažuje“ počet obyvateľov a na základe tejto rovnováhy uzatvára zmluvy s obcami.

Spôsobuje to, že sa každý rok nanovo zazmluvňujú resp. prepúšťajú obce. Výsledkom sú problémy so zabezpečením triedeného zberu v obciach predovšetkým v prvých mesiacoch roka. Tento princíp rovnako bráni zberovým spoločnostiam v investíciách do technológií, keďže si nemôžu byť isté zmluvou s konkrétnou obcou na viac ako jeden rok. Zároveň tento prístup prináša problém v nastavení systému na každý ďalší kalendárny rok. Združený systém triedeného zberu OZV sa totiž nastavuje na kalendárny rok, ale údaje potrebné na nastavenie vyváženosti sú k dispozícii až na konci prvého štvrťroka – v roku, v ktorom má byť už funkčný systém vyvážený.

Chýba tu tiež rámec stanovený ministerstvom životného prostredia na činnosť a fungovanie Koordinačného centra (KC), najmä pri nastavovaní mechanizmov, ako je zlosovanie obcí alebo zabezpečenie náhradného zvozu. V praxi to môže spôsobovať problémy, najmä keď sa majú konkurenčné OZV dohodnúť na jednotnom mechanizme pri zlosovaní obcí prípadne pri zabezpečení náhradného zvozu.

Aké je riešenie?

OZV a obce by mali mať možnosť záväzne uzatvárať zmluvy na obdobie dlhšie ako jeden rok. Keďže systém nie je nastavený na dlhodobejšie vzťahy, stáva sa krehkým a nepredvídateľným. Rok čo rok dochádza k zmenám a nikto nemá istotu. Ak by boli obce dlhodobejšie zazmluvnené, organizácie zodpovednosti výrobcov by presne vedeli na základe infraštruktúry, koľko ton ktorého materiálu je možné v obci vyzbierať a podľa toho by zazmluvňovali výrobcov. Balans by spočíval v tom, že počet ton vytriedeného a vyzbieraného odpadu v obciach zazmluvnených OZV by bol vyvážený množstvami výrobcov. Vyváženosť systému by tak nestála na strane obcí, ale na strane výrobcov, samozrejme, za podmienky nastavenia fungujúcich kontrolných mechanizmov. Zároveň by sa mali zvýšiť sankcie pre výrobcov na fixné percento z obratu tak, aby boli motivačné a žiadnemu výrobcovi by sa neoplatilo vzdať sa zodpovednosti za svoj odpad a zostať nezazmluvneným. Na to, aby bol systém predvídateľný vždy od začiatku roka a nestávalo sa, že niektoré obce nemá kto obslúžiť, by sa mali zmeniť evidenčné termíny a systém by sa tak mohol vybalansovať už pred začiatkom nového roka. Je nevyhnutné stanoviť a dôsledne kontrolovať presný  termín, dokedy musí výrobca uzavrieť zmluvu s OZV na nadchádzajúci rok, aby sa zabránilo tomu, že ešte v januári sú niektorí výrobcovia nezazmluvnení.

5. Ľudia nevedia ako presne triediť a v každej obci je to inak

Ľuďom chýba viac presných informácií ako triediť. Keďže označovanie na obaloch nie je povinné, ľudia  nevedia na základe obalu, do ktorého odpadového koša ho majú vyhodiť. Zároveň je systém v každej obci trochu iný. Niekde sú len 4 základné kontajnery (čierny, žltý, zelený a modrý), inde je kontajnerov oveľa viac. Táto nejednotnosť negatívne ovplyvňuje vôľu aj schopnosť ľudí triediť.

Aké je riešenie?

Na Slovensku by sa mali zadefinovať jednotné pravidlá nastavenia spôsobu zberu. Všade by mali byť tri koše na triedenie a zadefinuje sa, kde čo patrí: žltý na plasty, kovy a nápojové kartóny, zelený na sklo a modrý na papier. V praxi to znamená doplnenie vykonávacej vyhlášky k zákonu o odpadoch, kde by sa v rámci definície presne vymenovalo to, čo patrí do tej-ktorej nádoby. Tým sa odstránia akékoľvek možnosti špekulácií. Zároveň by sa malo posilniť aj vzdelávanie na lokálnej úrovni. To sa zlepší, ak obce poskytnú aktívnu spoluprácu a súčinnosť vo vzdelávacích aktivitách organizáciám zodpovednosti výrobcov.