Denník N

Programovanie pre amatérov (časť 2)

Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay

Vitajte späť v sérii o programovaní pre ľudí, ktorí si na počítači zvládnu pozrieť Facebook a zahrať Míny. Dúfam, že už všetci netrpezlivo čakáte s otvoreným Visual Studiom, že sa naučíte niečo nové.

prvom dieli som vám nakázal spustiť si IDE a rozbehnúť si váš prvý program – Hello World! Poďme sa trošku bližšie oboznámiť s tým, čo program robí. Takto nejako by to u vás malo vyzerať.
Čísla vľavo určujú číslo riadku, zatiaľ to je pre vás nepodstatné, no v budúcnosti nám to pomôže pri hľadaní chýb. Na prvom riadku je using System. To nám hovorí, že program používa knižnicu System – najzákladnejšia knižnica pre .NET a teda aj pre jazyk C#. Postupom času si ju predstavíme podrobnejšie, zatiaľ vám stačí vedieť, že vďaka nej už môžete používať niektoré predprogramované veci (napríklad konzolu). To je v podstate aj gro knižníc – obsahujú už pripravené veci, ktoré nám zrýchlia prácu, aby sme nemuseli všetko programovať od začiatku.

V treťom riadku začína namespace TestProject, ktorý zhlukuje túto časť kódu. Ak by ste nejakú časť z tohto namespace chceli použiť v nejakom inom programe, museli by ste si to explicitne uviesť. Ako? Pomocou príkazu using, teda presne by to vyzeralo using TestProject. Kučeravé zátvorky (curly brackets, netuším, či sa to nejako lepšie prekladá, myslím, že správne je zložené zátvorky, ale to je jedno) označujú kde namespace začína a kde končí.

Ďalej máme class Program – tu začína trieda Program. O triedach si povieme viac neskôr, teraz stačí vedieť, že trieda Program je to, čo aplikácia po spustení vyhľadá. Môže sa volať ako chce, dôležité je to, čo je vnútri.

Je to metóda Main. K celému siedmemu riadku sa ešte vrátime a časom si vysvetlíme, čo znamenajú slová staticvoid a aj čo je v zátvorkách. Dôležité na teraz: Main je metóda (môžeme povedať aj funkcia), ktorá sa spustí ako prvá po štarte aplikácie. Takže v podstate všetko, čo napíšete dovnútra tejto metódy, program vykoná. Keď sa pozriete na náš konkrétny prípad, celý program spočíva iba v jednom príkaze: Console.WriteLine("Hello World!");. A čo to robí? Pre anglicky hovoriacich ľudí žiaden problém – vypíše na konzolu „Hello World!“

Console je statická trieda (čo znamená statická si povieme inokedy), WriteLine je názov metódy a to, čo je v zátvorkách, sa volá argument alebo parameter metódy (môže ich byť viac, v tom prípade oddelíme čiarkou). Kľudne si to upravte na svoju obľúbenú hlášku z vášho obľúbeného filmu a uvidíte, že spustení aplikácie sa vám to tam zobrazí. Ešte jedna dôležitá vec – všimnite si, že každý príkaz končí bodkočiarkou.

Teraz to nadôležitejšie z dnešnej lekcie: dátové typy. Určite ste dumali nad tým, prečo je „Hello World!“ v uvodzovkách, však? Pretože je to string (v preklade reťazec). Každá premenná (čo sú aj parametre metódy) musí mať nejaký dátový typ, aby počítač vedel ako ho má uložiť a interpretovať. C# má preddefinované niekoľko dátových typov, tu sú najdôležitejšie s ktorými sa stretneme v našom krátkom kurze:

  • int – celé číslo od -2147483648 do 2147483647 – skúste Console.WriteLine(17);
  • long – celé číslo od -9223372036854775808 do 9223372036854775807 – skúste Console.WriteLine(9223372036854775802);
  • bool – má dve hodnoty, true alebo false (pravda alebo nepravda) – skúste Console.WriteLine(true);
  • char – jeden znak, napríklad „A“, „&“ alebo „8“, označuje sa jednoduchými uvodzovkami – skúste Console.WriteLine('g');
  • string – retazec znakov, označuje sa dvojitými uvodzovkami – skúste Console.WriteLine("Kotleba je fasista");
  • float – desatinné číslo, označuje sa príponou „f“ (dá sa použiť aj double (prípona „d“) alebo decimal (prípona „m“), líšia sa presnosťou a rozsahom), píše sa s bodkou namiesto desatinnej čiarky – skúste Console.WriteLine(17.4f);

A ako si definovať premennú? Napríklad takto: int number = 17;. Najprv určíme dátový typ premennej (int), následne si určíme meno (number) a potom mu priradíme hodnotu. Skúste napísať napríklad int number = "Hello World!". Teraz vám program vypíše chybu, pretože sa do premennej number, ktorá má dátový typ int, snažíte priradiť hodnotu dátového typu string. To sa v jazyku C# nedá, pretože je to takzvane silne typovaný jazyk.

Priradiť hodnotu nemusíte hneď pri vytvorení premennej, môžete to nechať aj na neskôr, prípadne ju zmeniť:
int number;
number = 17;
number = -8;

Prípadne môžete do jednej premennej priradiť hodnotu inej premennej:
int number = 44;
int anotherNumber = number;

Takúto premennú môžete použiť aj ako argument do metódy:
int outputText = "Hello World!";
Console.WriteLine(outputText);

Čo sa týka mena premenných, môžete vybrať v podstate čokoľvek, sú tu ale pravidlá:

  • meno nemôže byť jedno z kľúčových slov – časom sa ich naučíme, patria medzi ne napríklad class, int, static, yield, foreach alebo interface – IDE vás na to automaticky upozorní a nedovolí vám spustiť aplikáciu s chybou
  • meno nesmie obsahovať medzeru
  • nepísané pravidlo (menná konvencia) hovorí, že mená premenných by mali byť výstižné, krátke, začínať malým písmenom a ak sú viacslovné, použiť takzvaný camelCase.

To je na dnes asi všetko, nech si všetky tie neznáme pojmy trošku uložíte v hlave. Kľudne si zatiaľ poskúšajte vytvárať premenné a priradzovať im hodnoty, nech vidíte, čo sa dá a čo sa nedá (vtedy sa vám to celé podčiarkne červeným a keď stlačíte F5, konzola sa nespustí). A opäť, ak máte nejaké otázky alebo mi len chcete napísať, že celý tento blog je sprostosť, kľudne využite komentáre pod článkom.

P.S. tu máte 4 obrázky Petra Pellegriniho, pri ktorých si poviete „Ale veď to nie je Peter Pellegrini ale Wehrmacht 24th Panzer Division“:

Teraz najčítanejšie

Tomáš Paulďuro

Som nahnevaný občan Slovenskej republiky, pretože aj keď som sa zúčastnil protestov Za slušné Slovensko, do dnešného dňa mi neprišli od Sorosa žiadne peniaze. Okrem iného som spoluzakladateľ občianskeho združenia Vivat Vero, ktoré sa snaží spraviť zo Slovenska lepšie miesto. Naším prvým projektom je Antivýtrus, rozšírenie do webového prehliadača, ktoré užívateľa chráni pred konšpiračným a zavádzajúcim obsahom.