Čo pozerať s deťmi?
„Prosím ťa, poraď nejaký kvalitný film pre deti!“
Počúvam to denne. Obracajú sa na mňa priatelia, známi a aj neznámi rodičia, ktorí vedia, že som animátorka. Pýtajú sa preto, že im záleží na vlastných deťoch a na tom, aké vplyvy im v detstve vpustia do života. Teší ma, že sa pýtajú, ale odpovedať im nie je jednoduché.
Mojou vášňou a špecializáciou je animovaný film. Filmy píšem, animujem, režírujem, vyučovala som o nich na Katedre animovanej tvorby VŠMU a päť rokov som o nich písala ako šéfredaktorka odborného časopisu o animovanom filme Homo Felix. Pohľad na animáciu sa mi veľmi vyhranil, odkedy som matka. Cez svoje dcéry naplno vnímam, aký masívny vplyv má na súčasné deti animovaná produkcia a ako málo sa o nej, o jej vplyvoch a o jej kvalitách verejne hovorí.
Zvučka medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti Bienále animácie Bratislava
(réžia Michal Struss, výtvarník, animácia Ivana Laučíková, 2003)
Každý čo len trochu uvedomelý rodič isto pozná miesta, kde nájde informácie o knihách a čítaní. Na podporu čitateľskej gramotnosti vzniklo za ostatné desaťročia niekoľko záujmových webov, združení, angažujú sa vplyvní jednotlivci, a každý dokáže rodičov usmerniť, dať tipy, odporúčania na správne techniky, úlohy, metódy či vhodných autorov pre detských čitateľov. Ale čo filmy a seriály? Obchádzame ich ako trpené zlo, tvárime sa, že televízia je diablov vynález, pred ktorým sa – na rozdiel od kníh – majú deti skôr vystríhať. Skutočnosť je však taká, že knihy čítajú správne vedené deti, zatiaľ čo audiovizuálne programy sledujú všetky deti. Ak sa zaoberáme kultiváciou malých čitateľov, mali by sme stonásobne väčšiu pozornosť venovať kultivovaniu malých divákov. A nerobíme to, nerobíme to napriek tomu, že takto prijímané obsahy naše deti zásadne formujú.
Takmer žiaden rodič nemá úplne pod kontrolou domáci playlist. Ak by aj takúto kontrolu mať chcel, ak by rodič chcel deťom ponúkať systematicky postavený program na sledovanie, nenájde návody na jeho zostavenie. Isteže, každý z nás má prístup k recenziám aktuálnych i starších titulov, internetové stránky sú zaplavené trailermi a sociálne siete odporúčaniami od priateľov, napokon máme Google, ten predsa nájde všetko. Ale stačí to? Vieme vôbec, čo máme hľadať? Existuje informačný zdroj, ktorý dáva relevantné odporúčania, návody či tipy na prácu s detským audiovizuálnym obsahom? Mrzí ma to, ale ja ho nepoznám.
Western Spaghetti (PES, 2008)
Priatelia a známi, čo sa na mňa obracajú, nechcú akékoľvek tipy. Chcú tipy na „kvalitné filmy“. Ale čo to vôbec kvalitný film či kvalitný seriál je? Dá sa spraviť zoznam dobrých a zlých diel, toto deťom púšťajte a toto im zakážte? Taká skratka by bola, samozrejme, smiešna. Na rozlišovanie kvality potrebujeme aspoň základy mediálnej výchovy, poznať členenie žánrov, filmových techník, profesií, elementárnu analýzu postáv a príbehových vzorcov. Ak chceme pochopiť, či je film „kvalitný“, potrebujeme mať aparát na rozhodovanie, prečo je to tak. Navyše, dá sa pomerne ľahko ukázať, že film ako multižánrové dielo môže v istých svojich parametroch zlyhávať, ale zároveň v iných sláviť bravúru. Namiesto hľadania ťažko uchopiteľnej kvality navrhujem posilňovať schopnosť sledovať s porozumením. Ak máme porozumenie, dokážeme zvážiť vhodnosť, to je najdôležitejšie. Žiaden „zoznam kvalitných filmov“ nebude nikdy univerzálny, budú len vhodné a nevhodné obsahy pre konkrétneho diváka. Výber pre konkrétne dieťa musí vždy zohľadňovať jeho špecifické potreby. Kľúčovú rolu v tom hrá dospelý, ktorý je schopný vhodnosť posúdiť, a ten dospelý na to potrebuje kompetenciu.
Je marec 2020. Moja rodina je siedmy deň v karanténe, v úplne novej životnej situácii, rovnako ako tisícky ďalších rodín na vedľajšej ulici, vo vedľajšom meste, vo vedľajšom štáte. Spoločnosť sa práve reprogramuje. Keď sa po mesiacoch vynoríme z tejto skúsenosti, svet bude iný než býval. Je čas zhodnocovať a začínať nanovo. V priebehu ostatného týždňa sa na mňa obrátili šiesti priatelia s prosbou o tipy na detské programy. Roky som to odkladala, ale teraz som, pre zmenu, odložila prácu a rozhodla som sa, že to urobím. Skúsim im tie tipy dať, bude to môj malý prídavok k spoločnému dielu, miniatúrna kvapka v mori úžasných humánnych gest urobených v týchto dňoch nezištne v prospech ostatných. Neviem zachraňovať životy v prvej línii, ale môžem pomôcť využiť karanténny čas na inšpiráciu druhých, na zlepšenie kvality malého aspektu ich života.
Dog-walking Ground (Leonid Shmelkov, 2009)
Mojou ambíciou, samozrejme, nie je nahrádzať nefunkčný systém mediálneho vzdelávania. Môžem spraviť len to, čo je v mojich silách, malý krok v osvete. Rozhodla som sa publikovať príspevky o detskej animovanej tvorbe tak, ako som ju za roky svojho pôsobenia v tomto odbore spoznala. Budem písať o filmoch a seriáloch z rôznych kútov sveta a rôznych historických období , o rôznych výtvarných technikách, autoroch, prístupoch, o klasike, mainstreame i experimentoch. Nebudem hovoriť len o skvelých filmoch. Priložím linky na citované diela a v poznámkach k nim si podiškurujem, zamyslím sa nad niektorými aspektmi, zhodnotím, prečo ma diela vôbec podnietili k zmienke. Bez nároku na úplnosť, didaktickosť a systematickosť. Budem sa rozprávať s priateľmi. Myšlienka vyslaná do sveta niekam narazí, možno sa utopí v tme a možno nájde odozvu, v ideálnom prípade niečo zapáli.
Prijmite, prosím, pozvanie. Dajte šancu jednému – dvom z nasledujúcich textov. Možno to nebude vaša šálka kávy, ale možno áno, možno práve začína naše spoločné dobrodružstvo.
