Štát ako hlavný aktér v záchrane krajiny zo zovretia pandémie

Z úst viacerých odborníkov odznieva ten istý odkaz: „Slovenskej ekonomike hrozí recesia“. Z počiatočného strachu o zdravie našej populácie čoraz viac začíname vnímať aj strach o zdravie našej ekonomiky. Táto obava sa iba zintenzívňuje každodennými správami o zatváraní (či už štátom riadenom alebo dobrovoľnom) verejných priestorov, reštaurácií, barov, športovísk, rekreačných centier, fabrík, odstávok výroby automobiliek. Objavili sa už aj snahy o uzavretie obcí, ktoré očakávajú v tejto dobe veľký nápor turistov snažiacich sa uniknúť zo stereotypu mesta, resp. z aktuálnych miest duchov.

Vyhliadkam na očakávaný 2,6 percentný rast HDP podľa Eurostatu v tomto roku zahatil cestu nový vírus. Očakávame scvrknutie sa ekonomiky medziročne o 1 %, pričom posledný prepad sme zažili v 2009 (-5,5 %). Nemecká Deutsche Bank dokonca prognózuje globálnu recesiu, nakoľko veľká časť sveta zaznamenáva najostrejšie štvrťročné zníženie ekonomickej aktivity od čias druhej svetovej vojny.

Neznámy vírus dostal pomenovanie Covid-19 (tiež známy ako nový koronavírus) a ukázalo sa, že má o niečo vyššiu mieru nákazlivosti ako bežná chrípka. Človek infikovaný chrípkou nakazí v priemere 1,5 – 1,8 ľudí, u Covid-19 je miera nákazy medzi 2 a 4, ale to nie je všetko. Koronavírus má horší priebeh, vyžaduje vyššiu mieru hospitalizácie nakazených pacientov a má aj vyššiu úmrtnosť, najmä u  ľudí vo veku nad 50 rokov a rizikových pacientov. Bežný život, na aký sme zvyknutí, zastal alebo sa výrazne obmedzil. Museli sa sprísniť opatrenia, aby sme ochránili tých najzraniteľnejších.

Poďme sa však pozrieť na iný typ pacienta, na našu ekonomiku. V rámci nej sú aktuálne prijatými opatreniami niektoré skupiny ľudí ohrozené viac ako iné – týka sa to najmä hotelierov, majiteľov gastronomických prevádzok, malých a stredných podnikateľov v službách, ale i umelcov. Všetky tieto postihnuté odvetvia ekonomiky vyprodukovali v roku 2019 spolu 21 % pridanej hodnoty v ekonomike. Teraz je viac ako pravdepodobné, že pri niekoľkomesačných nulových tržbách, avšak stále vysokých nákladoch (prenájom, mzdy zamestnancov, odvody či dane) veľa z nich zbankrotuje. K sektoru služieb sa pridáva aj sektor priemyslu, z dôvodu klesajúceho dopytu po jeho produktoch a strachu zo šírenia nákazy medzi zamestnancami. Dočasné odstavenie svojich prevádzok už oznámila aj štvrtá automobilka (KIA) a najväčšie slovenské gumárne (Continental Matador Rubber), pričom priemysel sa podieľa na tvorbe 25 % pridanej hodnoty v ekonomike. Prišla nejaká vis major, ktorá nás všetkých zastihla nepripravených. Kto teraz vezme na seba bremeno a pomôže znížiť neblahý ekonomický dopad na sektor služieb a priemyslu s priamymi aj nepriamymi dôsledkami na celú ekonomiku?

Nástroje v rukách štátu

Štát má vo všeobecnosti dva hlavné nástroje, ktorými ovplyvňuje ekonomickú rovnováhu na trhu – fiškálnu a monetárnu politiku. Tú fiškálnu má v rukách predsa len trochu viac. Kontrola vládnych výdavkov a nastavenie daňového zaťaženia je v jeho priamej pôsobnosti. Európska centrálna banka (ECB), ktorá nastavuje úrokové miery a kontroluje množstvo peňazí v obehu, už oznámila opatrenia smerujúce k uvoľneniu monetárnej politiky v eurozóne (zvýšeniu dostupnosti peňazí prostredníctvom lacnejších úverov). Úrokové miery zatiaľ upravené neboli. K takémuto plošnému opatreniu sa uchýlila FED, ktorá stanovila úrokovú mieru na nulu v snahe zmierniť negatívny dopad na americkú ekonomiku.

Okrem plošných opatrení však štát môže cieliť hospodársku politiku na sektory, ktoré utrpia najväčšie straty v dôsledku zavedených opatrení. Jedným z nich je tzv. kurzarbeit. Jedná sa o ekonomický nástroj, ktorý fungoval v čase krízy v nemecky hovoriacich krajinách. Zavádza sa zväčša sektorovo a na obmedzené časové obdobie  v snahe zabrániť zrušeniu pracovných miest. Je to dohoda medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a štátom o skrátení pracovného času a doplatení ušlého príjmu štátom, pričom zamestnávatelia sa zaväzujú neprepustiť zamestnancov. V USA mali počas krízy podobný model zvaný furlough, no bez štátnej účasti.

Výhody zo skráteného pracovného času počas krízy čerpajú všetci – zamestnávatelia, v tomto prípade by sa jednalo najmä o podnikateľov v sektore služieb, ktorí by nestratili kvalifikovaných zamestnancov, napr. vyškolených kuchárov, ktorých je na Slovensku akútny nedostatok. Zamestnanci by mali čas na rekvalifikáciu, aby sa po skončení kurzabeitu mohli naplno venovať práci vo svojom odvetví, či sa zatiaľ prekvalifikovať do iného sektora. V roku 2009 sa Nemecku podarilo počas krízy udržať mieru nezamestnanosti na úrovni 7,5 % (medziročná zmena 0,2 percentuálneho bodu) a tak zachrániť 500 000 pracovných miest.

Okrem tejto možnosti môže štát identifikovať inú cieľovú skupinu, ktorá potrebuje finančné stimuly – živnostníkov, malých podnikateľov v službách, umelcov a skupiny ohrozené chudobou. Selekcia je časovo náročnejšia ako zavedenie plošných opatrení, no ušetrí štátny rozpočet, ktorý nie je bezodný. Pomoc podnikateľom vieme nájsť v podobe úľav na daniach alebo splátkovom kalendári pre výber daní či dokonca v odklade alebo odpustení daňovej povinnosti. Do úvahy prichádzajú aj dočasné odpustenie odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Tieto formy pomoci štátu by určite odbremenili podnikateľov, ktorí nemajú aktuálne priestor na vytváranie zisku a musia čakať kým dostanú povolenie na opätovné otvorenie svojich prevádzok.

Dopad na štátny rozpočet bude významný, či už pri plošnej alebo cielenej stratégii. Napriek tomu, že Slovensko by sa malo snažiť dosiahnuť v dlhodobom horizonte vyrovnaný rozpočet a znižovať verejný dlh, momentálne sa nachádzame v mimoriadnej situácii, ktorá si vyžaduje mimoriadne opatrenia, aj v oblasti verejných financií. Na druhej strane, ako uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, odhadovaný dlh môže v roku 2020 dosiahnuť úroveň 48,1 % HDP. Táto hodnota sa nachádza v prvom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh, a bola odhadovaná pred vypuknutím epidémie Covid-19 (27.12.2019).

Hľadanie inšpirácie na západe

Slovensko reagovalo promptne na hrozbu epidémie čo sa týka opatrení na minimalizovanie prenosu infekcie, ale v oblasti ekonomickej podpory postihnutým podnikom a jednotlivcom sa môže poučiť z praxe v západných krajinách. Tu ponúkame výber z nich.

V Rakúsku schválili balík okamžitej pomoci vo výške 4 miliárd eur na zabezpečenie likvidity pre spoločnosti a zabezpečenie pracovných miest, ako aj opatrenia na daňové úľavy a úverové záruky. Okrem toho pripravujú finančnú pomoc vo výške 38 miliárd eur, aby zabránili nárastu nezamestnanosti. Z toho 15 miliárd má byť alokovaných cielene v odvetviach, ktoré budú najviac postihnuté opatreniami zavedenými v dôsledku z pandémie.

Francúzsko zmobilizuje v krízových opatreniach 45 miliárd eur, aby pomohlo svojim spoločnostiam, keďže očakávajú, podobne ako my, prepad ekonomiky medziročne o 1 %. Francúzsky prezident, Emmanuel Macron dodal, že Francúzsko poskytne neobmedzenú finančnú pomoc podnikom, aby ich zachránilo pred krachom.

V USA, okrem stanovenia nulovej úrokovej miery, sa aktuálne hovorí o tzv. helicopter money. V dvoch etapách, pričom každá bude mať hodnotu 250 miliárd dolárov, plánuje USA prispieť domácnostiam v závislosti od príjmu a počtom členov v rodine, približne 1000 dolárov ako pomoc na prekonanie nastávajúcich mesiacov. Takéto opatrenie sa považuje za bezprecedentné. Je plošné, teda jednoducho aplikovateľné, lacné na implementáciu, no značne zaťažujúce štátny rozpočet. No nakoľko je väčšina svetových rezerv v amerických dolároch a ten je zároveň tzv. vehicle currency v medzinárodnom obchode, USA si tento krok môže dovoliť.

Spojené kráľovstvo sa po zmene svojej stratégie (od politiky bez obmedzení mobility k sociálnemu vzďaľovaniu) zmieruje s faktom, že prvotne avizovaný balík v hodnote 7 miliárd libier na podporu zamestnancov a podnikov, načrtnutý v rozpočte, nie je zďaleka dostačujúci. Dodatočné opatrenia zahŕňajú hypotekárne „prázdniny“ pre tých, ktorí majú finančné problémy, ako aj 330 miliárd libier v pôžičkách a 20 miliárd libier v inej pomoci na ochranu podnikov, ktoré v dôsledku vírusu čelia stratám. Bank of England dnes (19.3.2020) znížila úrokovú mieru na 0,1 %, najnižšiu úroveň úrokovej miery aká bola kedy stanovená. Jedná sa už o druhé zníženie v priebehu jedného týždňa (v predošlom išlo o zníženie z 0,75 % na 0,25 %). Zníženie úrokovej miery je motivované dopadom pandémie na ekonomiku. Spolu s poklesom úrokovej miery v USA sa tak zvyšuje tlak na ECB, ktorá ešte úrokové miery neznížila.

Medzi spoločnými opatreniami EÚ sú už spomínané monetárne nástroje ECB, v rámci ktorých ECB zaviedla viacero opatrení vrátane zvýšeného nákupu dlhopisov a lacných pôžičiek bankám. Christine Lagarde, prezidentka ECB, odporučila jednotlivým vládam krajín eurozóny, aby sa zamerali na koordinovanú fiškálnu politiku, ktorou podporia ohrozené podniky a zamestnancov. Okrem toho ECB plánuje pridať kvantitatívne uvoľňovanie v podobe nákupu aktív vo výške 120 miliárd eur k aktuálnym 20 miliardám eur, ktoré uvoľňuje mesačne. Ministri financií eurozóny prijali opatrenia vo výške 1 % HDP eurozóny. Navyše, výdavky na záručné schémy a odloženie daňových platieb by mohli dosiahnuť 10 % HDP eurozóny. Vznikla aj investičná iniciatíva na podporu malých a stredných podnikov ako i zdravotníckych systémov v regióne, vo výške 65 miliárd eur. Na pôžičky podnikom v núdzi bolo vyčlenených 8 až 20 miliárd eur a 10 miliárd by malo smerovať do ďalšieho investičného programu na podporu a oživenie podnikania v eurozóne.

Ak sa nám aj na Slovensku podarí zastaviť šírenie vírusu v dohľadnom čase, otvorenosť našej ekonomiky a jej prepojenosť na ostatné krajiny eurozóny môže spôsobiť, že recesia bude trvať dlhšie. Je preto veľmi dôležité, aby európske krajiny zaujali rovnaký postoj v zmysle snahy o spomalenie šírenia vírusu a koordinovali svoje politiky na európskej úrovni. V čase krízy sa musia ľudia zomknúť, v jednote je sila. Veľa šťastia, Európa.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.