Denník N

Teraz ku mne ticho prehovára

Úvaha z domu o objavoch, ktoré prináša tento čas.

Už dlho túžim spomaliť. Vstať ráno po 7 hodinách spánku a neponáhľať sa. Nepremýšľať či znovu dnes bude na diaľnici zápcha. Hoci vstávam opakovane o 20 minúť skôr ako predchádzajúci deň, nikdy neviem, či stihnem  v Plamienku ranné klinické tímové sedenie. Šéfka by ho predsa mala stíhať ak chce, aby ho stíhali aj ostatní. Dnes som sa k tímovému video meetingu pripojila bez problémov načas. Bez obáv a s radosťou. Z domu.

Už dlho túžim spoznávať svoj dom a domov. Objavovať svetelné tiene na stenách, ktoré majú svoj životný cyklus ako sa slnko posúva na oblohe. Polievať kvety, keď cítim, že sú suché a nie iba pravidelne raz v týždni. Nakupovať hoci aj cez deň v najbližšom obchode a nie iba v bratislavskom supermarkete. Variť si doma každý deň a obedovať vo vlastnej kuchyni. Denne vysávať chlpy môjho labradora Grofa a užívať si pocit čistoty. Nie až vtedy, keď na podlahe prekračujem biele chumáče, z ktorých časť poletuje okolo, keď sa k nim priblížim. Pravidelne vybehnúť na prechádzku so psom do lesa. Prebúdza sa v ňom život. Každý deň vnímam, že pukov na konároch je o trochu viac. Ďatle liečia ich rany a vtáky spievajú čoraz hlasnejšie. A pritom premýšľať, pracovať a tvoriť. Pravidelne diskutovať a spolu so svojimi kolegami starať sa o nevyliečiteľne choré deti a rodiny.

Cítim, že aj vo mne sa život prebúdza. Už dlho túžim byť viac v kontakte s ľuďmi a nezameriavať sa tak veľmi na termíny, projekty, hodnotenia a plány. V týchto dňoch neplánujem, nehodnotím, neponáhľam sa. Objavujem v sebe priestor a kapacitu vnímať svojich kolegov počas videomeetingov omnoho viac. Nie som tak unavená a v telefóne či počas nevyhnutných domácich návštev rozumiem deťom a rodičom, o ktoré sa v Plamienku staráme, lepšie.

So svojou najbližšou rodinou som v kontakte častejšie. Voláme si, aby sme si povedali, čo nového sa objavilo v záhrade a akú pesničku poslala dnes pani učiteľka. Denne mi volajú priatelia a známi. Už dávno sa ma toľko ľudí zo srdca neopýtalo ako sa mám. Už dávno som nevolala toľkým ľuďom v tak krátkom čase. Chcem ich naozaj počuť a vedieť ako sa majú.

Môj život v týchto časoch nezastal. Práve naopak, rozvíja sa. Počujem ako ku mne ticho prehovára. Počujem hlas svojho vnútra. Aj teraz sa presviedčam, že pocit blízkosti a porozumenia nezávisí len na fyzickej blízkosti. Môžeme si byť bližší hoci sme fyzicky ďalej.

Nikto v mojom okolí nie je vážne chorý a uvedomujem si, že je to dar. Nemusí trvať večne. Ani nebude. Lebo taký je život. Som vďačná vládnym predstaviteľom za všetky opatrenia, ktoré chránia naše zdravie a dodržiavam ich. To je to najmenej čo môžem pre seba a iných urobiť. Viem, že nie sú dokonalé ako nikto z nás. Nechcem ich kritizovať ani sa sťažovať. Nepomáham tým ani sebe, ani iným. Tam, kde ma bude potreba a kde budem môcť byť užitočná, tam pôjdem. V tejto chvíli je mojou či našou úlohou v Plamienku postarať sa o všetky nevyliečiteľne choré a smútiace deti doma čo najlepšie ako môžeme a chrániť ich. Sú všetky v poriadku. A postarať sa o mojich kolegov čo najlepšie ako viem. Tiež sme všetci v poriadku.

Smrť je koncom pozemskej púte, ale vedomie smrti nás môže zachrániť. Aj to mi hovorí dnešné ticho.

Mária Jasenková

Teraz najčítanejšie

PLAMIENOK n.o.

Sme nezisková organizácia, ktorá je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej/hospicovej starostlivosti a smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Od roku 2002 bezplatne poskytujeme nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť. Deti navštevujeme doma v okruhu 2 hodín jazdy od Bratislavy. Od roku 2011 V Centre pomoci smútiacim deťom a rodinám v Bratislave na Zadunajskej ulici 6 bezplatne poskytujeme psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Do centra môžu prísť smútiace deti a rodiny z celého Slovenska. Od roku 2003 vzdelávame študentov, odborníkov a laickú verejnosť, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti na Slovensku zlepšovala. Týmto blogom chceme prispieť k tomu, aby sa povedomie o paliatívnej starostlivosti na Slovensku zvyšovalo.