Denník N

Koronavírus a fatálne zlyhanie digitálnych služieb štátu

Pravdepodobne veľa z vás zachytilo článok „Informačný chaos je bezpečnostné riziko. Štát na internete v prípade koronavírusu zlyhal a je vinníkom“.  V nasledujúcich bodoch sa v nadväznosti na tento článok pokúsim zhrnúť, kde štát zlyháva v technologicky jednoduchých službách, zabezpečujúcich informovanosť občanov:

  • Neskoré publikovanie informácií o koronavíruse, prvá štátna stránka https://www.korona.gov.sk/ sprístupnená až po 10 dňoch od prvého prípadu.
  • Dôraz na odkazovanie na informačné prostriedky z 20. storočia (telefón, email), napriek tomu, že štatistiky hovoria, že online už funguje 4,5 milióna Slovákov.
  • Výpadky stránky rezortu zdravotníctva, zahraničných vecí, dopravy, či Centrálny register zmlúv a Sociálna poisťovňa.
  • Neschopnosť koordinácie rezortov – jeden web nestačí!
  • Používanie „kreatívnych“ domén pre štátne stránky (virus-korona.sk), dokonca bez použitia oficiálneho dizajn manuálu, ktorý sa UPVII márne snaží presadiť do používania jednotlivých rezortov.
  • V článku informovali, že na https://www.slovensko.sk sa nedeje takmer nič. V čase písania tohto blogu sa zobudili aj tam a portál odkazuje bannerom na https://www.korona.gov.sk/. Ale vo svojej horlivosti išli ešte ďalej a zrejme „nadviazali“ reklamnú spoluprácu pre promovanie súkromných spoločností. Ako inak sa dá nazvať tento obrázok z mobilnej aplikácie, ktorú sa snažia promovať:

Aplikácia v zásade nerobí nič iné ako zobrazovanie telefónnych čísel, kam je v prípade potreby nutné zavolať vo svojom regióne.

Ak prejdeme na trošku sofistikovanejšie digitálne služby štátu, tie mohli v tomto čase veľa napomôcť. Štát obmedzuje otváracie hodiny klientskych centier a ostatných úradov. Vybaviť si veci z pohodlia domova sa preto zdá v tomto čase ako dobrý nápad. Problém je, že na ich využívanie potrebuje eID kartu, a pokiaľ ju nemáte, tak nič iné ako osobne navštíviť klientske centrum, vám neostáva. A pokiaľ aj eID vybavíte, tak nakoniec zistíte, že veľa služieb nie je dostupných a niektoré sú tak zložito navrhnuté, že na to potrebujete 2. vysokú školu. Často to preto vzdáte a navštívite radšej príslušný úrad.

Čo je ešte horšie, v tejto krízovej situácii sa ukázalo aké zúfalé sú aj interné IT služby v rámci štátnych organizácií. Niektoré ministerstvá poslali na „homeoffice“ až 80% svojich zamestnancov. Veľká časť z nich žiaľ nemá možnosť sa čo i len pripojiť sa na pracovný email. Využitie cloudových tímových nástrojov na chatovanie, volanie cez internet, videokonferenciu, zdieľanie a spoločnú prácu nad dokumentami, čo je v dnešnej dobe celkom štandard pre vyspelé komerčné organizácie, znie pre štátnych zamestnancov ako sci-fi. Žiaľ, štátna správa ostala technologicky a mentálne v 20. storočí. Zúfalosť situácie potvrdzuje aj tlačová konferencia TB P. Ďuricu a J. Kmeťa o opatreniach na úradoch a v oblasti IT

Lenže problém nie je ani tak v štátnom IT. To žiaľ len reaguje na vyspelosť požiadaviek, ktoré dostáva. Na zvládanie krízových situácií v súkromnom sektore je známy koncept tzv. BCM (Business continuity management), čo by sa dalo voľne preložiť ako zabezpečenie kontinuity biznisu. V skratke, BCM má zabezpečiť, aby organizácia bola pripravená na zvládnutie katastrofy (disaster). Celé BCM je proaktívne, a teda posudzuje aké udalosti s akou pravdepodobnosťou a dopadom na organizáciu môžu nastať. Zároveň zabezpečuje, že organizácia bude pripravená zvládnuť tieto situácie. Ale hlavne, nie reagovať a vymýšľať čo robiť v čase, keď situácia už nastane. Tak ako nám to predvádza terajšie krízové riadenie štátu.

V BCM k tej proaktívnej príprave samozrejme patrí aj pripravenosť vhodných IT nástrojov a digitálnych služieb, ktoré napomôžu zvládnutiu situácie. Ale ako sa práve ukazuje, pripravenosť IT nebude stačiť. Po zvládnutí tejto krízy sa budú musieť zodpovední zamyslieť, ako celkovo reformovať krízové riadenie štátu z reaktívneho na proaktívne. Na to bude treba celkovo prehodnotiť a reformovať veľa súvisiacich útvarov na ministerstvách a dokonca celé organizácie, najmä Správu štátnych hmotných rezerv SR. Na záver, len pre ilustráciu, takto vyzerajú „aktuality“ zo dňa 19.3.2020, tohto zabudnutého úradu, ktorý mal od prvého dňa krízy zabezpečiť dostatočné množstvo rúšok:

 

 

Teraz najčítanejšie

Miroslav Hlohovský

Celý profesijný život sa venujem riadeniu IT a digitálnym službám a zdieľam svoje skúsenosti cez poradenstvo, školenia a najnovšie aj v rámci celosvetovo rozšírených „best practice“ ITIL4. Preto sa snažím problémy a riešenia v tejto oblasti priblížiť aj trošku zrozumiteľnejším jazykom formou blogov.