Denník N

Zápisky o koronavíruse: Príznaky nakazenia Covid-19 a čo treba urobiť

Situácia sa mení z minúty na minútu. Je náročné predpovedať, čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch, a vonkoncom nie v mesiacoch. Už aj Británia začala konať, v nádeji znížiť nežiadúce následky. Počet doterajších prípadov Covid-19 na Slovensku už prekonal hranicu 100 ľudí, vyskytla sa už aj jedna smrť, ktorá bola ovplyvnená viacerými faktormi mimo Covid-19. V tejto časti Zápiskov o koronavíruse sa budem venovať príznakom a symptómom Covid-19, keďže je dôležité chrániť seba, svoju rodinu ako aj všetkých ľudí pred potenciálnym nakazením, a to zodpovedným pokojným prístupom a konzultáciou s doktorom/doktorkou. V akom prípade sa teda treba mať na pozore?

Keď ste nakazený/nakazená a neviete o tom

Vírusu vždy trochu potrvá, kým sa usadí na hostiteľovi. Mechanizmom vysvetleným v prvej časti Zápiskov o koronavíruse infikuje hostiteľské bunky ľudského tela, čím sa postupne replikuje. Sars-CoV-2 zvykne napadnúť ľudské telo po jeho vdýchnutí, ak napríklad niekto blízko vás kašle (čo môže vystreliť až 300000 kvapôčiek tekutiny s patogénmi), alebo ak sa náhodou dotknete kontaminovaného povrchu a následne sa bez umytia a dezinfikovania rúk dotknete svojej tváre.

Znie to ako pomerne nevinný a jednoduchý začiatok. Ako môže predsa pár virálnych častíc napáchať pohromu? Celkom jednoducho. Ako náhle sa Sars-CoV-2 zachytí na hrdle, či dýchacích cestách, premení tieto miesta na „továrne“ produkujúce ďalšie častice tohto vírusu a viac buniek ľudského tela sa stane ich domovom, teda hostiteľom.

Toto je začiatočné štádium infekcie, kedy sa nezvyknú prejavovať žiadne symptómy. Je to takzvaná inkubačná perióda, ktorá v prípade Covid-19 trvá dva týždne. Avšak to, že vám tento vírus zatiaľ nič nerobí, neznamená, že sa nešíri ďalej. Preto je dvojtýždňová karanténa taká dôležitá. Bez nej môžete byť infikovaní, ani o tom nevedieť a šíriť vírus ďalej medzi ľuďmi. Čo je vlastne to, čo veľa ľudí teraz robí, keďže si neuvedomujú dôležitosť karantény a tak ohrozujú okolie.

 

Mám kašeľ. Čo to znamená?

Druhé štádium je, keď sa začnú prejavovať určité fyzické príznaky. Až 80% doterajších nakazených majú symptómy tohto štádia, ktoré zahŕňajú častý kašeľ, či zvýšenú telesnú teplotu.

Čo sa týka kašľa, zo začiatku býva suchý, keďže hrdlo je podráždené od nových nežiadúcich obyvateľov. Niektorým nakazeným však kašeľ prerastie až do vlhkého, kedy začnú vykašliavať hlien pozostávajúci z mŕtvych buniek, ktoré zničil vírus. Táto hlienovitá hmota sa odborne nazýva sputum.

Zvýšená teplota je spôsobená tým, že telo si uvedomí, že je napadnuté, tak začne vylučovať látky zvané cytokíny (viď. obrázok pod textom). Cytokíny sú malé bielkoviny, ktoré vyburcujú imunitný systém k reakcii, následkom čoho je zvýšená teplota. Je to teda znak boja organizmu.

Ďalšími, no menej častými symptómami tohoto štádia sú bolesť hlavy, či bolesť hrdla. Toto štádium pretrváva asi tak týždeň a symptómy môžu byť potlačené klasickými metódami, ako paracetamolom, či odpočinkom.

 

Začína to byť zlé

Ak sa Covid-19 začne rozvíjať ďalej, je to z dôvodu príliš veľkej reakcie imunitného systému na vírus, čo spôsobí vylučovanie chemických signálov v tele, ktoré spôsobia zápal.

Keďže vírus môže prejsť do hlbších častí dýchacieho systému, môže spôsobiť až príznaky pneumónie, kedy sa zapália pľúca (viď. obrázok pod textom).

Počas pneumónie sa pľúca zaplnia vodou, čo blokuje výmenu oxidu uhličitého a kyslíka medzi telom a prostredím. Podľa štúdií z Číny toto nastáva približne pri 14% zo všetkých prípadov Covid-19.

 

Telo ako stroj, ktorý zlyháva

Toto je štádium, ktoré zatiaľ zasiahlo približne 6 zo 100 nakazených a je to moment, ktorý môže viesť k smrti. Reakcie imunitného systému sa stanú až nekontrolovateľné. Riziko je, že nakazenému klesne tlak až tak hlboko, že začnú zlyhávať orgány, nastane teda septický šok. Syndróm akútnej respiračnej tiesne spôsobený zápalom pľúc spôsobí to, že telo nedostáva dostatok kyslíka, čo následne vedia k zlyhaniu viacerých orgánov nevyhnutných pre prežitie, ako črevá, či obličky, ktoré začnú zlyhávať v prečisťovaní krvného obehu.

Celkovo ide o obrovské šírenie zápalu, čo je náročné zastaviť a môže spôsobiť smrť.

 

Kto býva najčastejšie postihnutý?

Podľa doteraz najväčšej analýzy, v ktorej bola vzorka 44000 nakazených pacientov, trend nakazení ukazuje, že nakazenými sú zvyčajne starší ľudia, pričom v riziku sú najmä ľudia nad 80 rokov.

Ukázalo sa taktiež, že v najväčšom riziku sú ľudia s predispozíciami na kardiovaskulárne ochorenia, a to dokonca viac ako ľudia s predispozíciou na respiračné ochorenia.

Zaujímavosťou taktiež je, že existuje viac nakazených mužov ako žien, i keď tam sú percentuálne rozdiely zanedbateľné.

Pamätajme ale, že kauzalita neznamená korelácia, takže to, že bol doteraz odpozorovaný takýto trend neznamená nevyhnutne, že tam je istá súvislosť, keďže nie všetky tieto aspekty boli doteraz poriadne vyskúmané.

 

Čo mám robiť, ak mám podozrenie, že som nakazený/nakazená?

V prvom rade nechoďte medzi ľudí, dištancujte sa aj od rodiny, okamžite zavolajte svojmu doktorovi/svojej doktorke a nasledujte ich rady a pokyny. Izolujte sa na dva týždne a nahláste doktorovi/doktorke akékoľvek zmeny.

Treba zachovať kľud a pristupovať k situácii zodpovedne. Bojujte proti nakazeniu seba aj ostatných a nenechávajte veci na náhodu, avšak ani sa nenechajte ochromiť vlnou strachu.

 

Zdroje:

https://www.bbc.com/future/article/20200317-covid-19-how-long-does-the-coronavirus-last-on-surfaces

https://www.bbc.com/news/health-51674743

https://www.bbc.com/news/health-51214864

https://www.lung.org/lung-health-and-diseases/lung-disease-lookup/ards/

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Zuzana Hudáčová

Som stredoškolská študentka na Dollar Academy v Škótsku, kde študujem vďaka plnému HMC štipendiu. Mojou näjväčšou vášňou je veda. Absolvovala som stáže na Masarykovej Univerzite v Brne, kde som sa podieľala na výskume neurogenézy, umiestnila som sa na súťaži SOČ a som taktiež finalistkou celobritskej vedeckej súťaže Big Bang Competition.