Denník N

Najväčšie omyly pri používaní rúšok a ako ostať zdravý

Chirurgické rúško

Ako používať rúška, šály a šatky tak, aby nás ochránili a nie aby zýšili riziko nákazy? Tento článok vám povie na čo dbať a čoho sa vyvarovať nielen ohľadom rúšok.

Slovensko sa zahalilo do rúšok a šatiek. Prvýkrát v histórii. Chýba mi však usmernenie verejnosti zo strany kompetentných inštitúcii. Ak si môj článok prečíta odborník infektológ, budem rád ak svoj názor a prípadnú kritiku zanechá v komentári pod článkom.

V čase akútneho nedostatku rúšok a respirátorov, sme sa my Slováci vrátili k vlastnej šikovnosti, sebestačnosti a rúška si šijeme aj doma na kolene, či šijacom stroji. Všakovaké vzory, strihy, farby. Dnes som videl pani v obchode s krásnym rúškom, s prešitou červeno-modrou stuhou s ľudovým vzorom. Tí, ktorí rúška ušiť nevedia a kúpiť si ich nestihli (kvôli špekulantom a zásobovačom protiatómových bunkrov), nosia rôzne šály a šatky. Ochránia nás takéto pomôcky dostatočne? Trochu? Alebo vôbec? Stačí ak nás budú chrániť len psychicky?

Niektorí odborníci radia, držať si odstup aspoň jeden meter od ľudí, ktorí kašlú, alebo kýchajú. Neviem, ale myslím že vírus, baktéria ani kvapôčka nie sú tehla aby spadli tam, kde ich vykýchnem ani meter odo mňa. Priložené video odhaľuje realitu o „dostrele“ a „rozptyle“ takejto strely. Teda kýchnutia. Keď si kýchneme, z našich úst vyletí oblak kvapôčiek rôznej veľkosti.

  • kvapôčky vyletia z úst rýchlosťou 35 m/s – čo je takmer maximálka na diaľnici 126km/hod.
  • najväčie kvapôčky majú dolet 2 metre, menšie až 8 metrov a udržia sa vo vzduchu niekoľko minút.
  • V uzavretých priestoroch (kancelárie, open office) stúpajú do hora a sú ďalej roznášané vzduchovými vírmi a klimatizáciou.

Preto je tak dôležité nosiť rúško práve vtedy keď máme príznaky ochorenia. Všetky rakety človek-človek ostanú vykýchnuté v našom rúšku. Koronavírus má potencial šíriť sa rýchlosťou až 300%. To znamená, že jeden nosič dokáže „balíček“ odovzdať dvom ďalším príjemcom. „Don’t spread your germs!“

Hygiena

Vírus bežnej chrípky vraj prežije na kovovom povrchu 24 hodín.


Kvapôčkové infekcie všeobecne prežijú na povrchoch (ktoré nie sú živnou pôdou) v závislosti od vlhkosti vzduchu až 3 dni. Čím je prostredie suchšie a teplejšie, tým je ich životnosť kratšia.


Myslime na to, keď ideme jesť. Podopierame si hlavu, špárame sa v nose, šúchame si oči, alebo sa inak dotýkame tváre? Čo sme predtým chytali? Umývanie rúk je naša prvá ochranná línia. V 20. storočí vymizlo zo sveta mnoho chorôb aj vďaka obyčajnému mydlu a umývaniu rúk.

Rúška a dotyky

Odkedy každý nosí rúško, v hlave sa mi pri tomto slove spustí cover-verzia starej klasiky: „rúška, rúška dotykov svietia vo tme, ty si taká fajn“. Ak sa nechceme mojkať s Koronou, radšej sa našich rúšok nedotýkajme, nenapravujme si ich. Majme ich na nose, nie pod nosom. Neodkladajme si ich pod bradu, či na hlavu ako okuliare.  Keď si ich nasadzujeme, alebo dávame dole, chytajme ich len za gumičky. Nechytajme ich zvonku ani zvnútra. Nasaďme si ich tak, aby nám nepadali a nemuseli sme si ich „za jazdy“ naprávať. Dotýkanim sa rúška buď kontaminujeme jeho povrch alebo naopak, svoje ruky.

Šály, šatky a šité rúška nemajú filter

Experti varujú, že efektívnu ochranu pred vírusmi zabezpečia až rúška s filtrami FFP2 a FFP3.  Obyčajná textília teda neochráni. Ak používame rôzne textílie ako ochranu tváre, pozrime cez látku do svetla. Je priehľadná? Ako veľmi? Čím viac je látka priehľadná, tým menej bude účinná. Ak my vidíme cez textíliu, potom veľa baktérií a vírusov o tú textíliu ani nezavadí a prejde skrz. Máme tak len psychologickú ochranu, tá nás však neochráni. Naopak, môže nám poškodiť. Cítime sa bezpečnejšie v kontakte s ľuďmi, v obchodoch, z pocitu bezpečia možno nedodržíme bezpečnú vzdialenosť, nezatajíme dych ak niekto zakašle. Okrem toho, šály ani šatky nemajú potrebnú ergonómiu a padajú z nosa. Musíme si ich častejšie naprávať. Ak máme kontaminované ruky, prenesieme infekciu na šatku a následne ju vdýchneme v domnení, že sme chránení.

Opakované použitie a sterilizácia

Akýkoľvek typ ochrany tváre by sa nemal používať opakovane bez potrebnej sterilizácie. Bez dezinfekcie sa v rúšku či respirátore hromadia patogény a zvyšuje sa riziko infekcie. Použité jednorázove rúško by sme mali vyhodiť do koša. Ich sterilizáciou dochádza k postupnej degradácii filtra. Ako čistiť a sterilizovať?

  • karanténa: ideálne je, ak máme aspoň 3 rúška a tie deň čo deň striedame. Použité zatiaľ ostávaju 3 dni v karanténe na suchom, teplom a čistom mieste. Karanténu je dobré dodržať aj po jeho sterilizácii, či prepraní.
  • prepranie: nie je sterilizácia, pri opakovanom použití sa však v rúšku či šatkách hromadí aj mastnota z našej tváre a ďalší „materiál“. Z našej domnelej ochrany sa rýchlo stáva Petriho miska s bohatým mikroskopickým životom. Prepierať by sme mali zvlášť, nie spolu s oblečením a šetrne s ohľadom na materiál rúška.
  • sterilizácia alkoholom: Najjednoduchší a najmenej deštruktívny spôsob sa zdá byť nasprejovanie alkoholom oboch strán rúška. Spiritus dilitus dostupný v lekárni obsahuje 60% liehu. Dá sa však kúpiť aj 80% lieh. Lieh musí pôsobiť minimálne 30 sekúnd. [1]
  • sterilizácia prežehlením: látkové rúška, šály a šatky môžme prežehliť na najvyššom stupni z oboch strán.
  • sterilizácia v mikrovlnke: ak rúško nemá kovové časti a žehlením by sa zničilo, môžme ho sterilizovať v mikrovlnke, na maximálnom stupni 2 minúty. [4]
  • vyvarenie: vyvarenie môže slúžiť aj miesto preprania. Rúško prevárame v horúcej, až vriacej vode pri min. teplote 80 °C (ak máme teplomer), po dobu 5 až 10 minút. Na dno hrnca je dobré vložiť rošt, aby sa rúško nedotýkalo dna a nezničilo sa. Keď voda zovrie, stíšime plameň, vložíme rúško a hrniec prikryjeme. Po sterilizácii rúško opláchneme v teplej vode, šetrne vyžmýkame a necháme poriadne preschnúť. [2][3]

Odborníci sa k sterilizácii stavajú rôzne. Hlavne vyváranie je kontroverzné [5]. Podľa štúdií sa filter v rúšku najviac degraduje pri sterilizácii v mikrovlnke alebo vyváraním. Opakované nosenie rúška či šatky bez sterilizácie bude ale pravdepodobne omnoho nebezpečnejšie.

Potraviny

Podľa štúdií vraj potraviny nie sú zdrojom infekcie. Ak sa však chceme cítiť bezpečnejšie, môžme spraviť tieto opatrenia:

  • chlieb: prechádza mnohými rukami, kým sa dostane k nám na stôl. Celý chlieb môžme vložiť do rúry vyhriatej na 150°C na 10 minút. Prípadné baktérie a vírusy na jeho povrchu sa zničia. Následne chlieb necháme vychladnúť tak, ako sa to robí s čerstvým upečeným chlebom a po vychladnutí odložíme do chlebníka, aby nám nevyschol. Po tejto procedúre budeme mať chvíľu krásne voňavý chrumkavý chlebík.
  • karanténa: nákup, ktorý nemusí byť v chladničke, dajme na 3 dni bokom na vyhradené suché a chladné miesto (krytý balkón, komora, atď.).
  • chladnička: v chladničke môžme vytvoriť sekcie, nič viac asi urobiť nemôžme. Novokúpené potraviny, ktoré si vyžadujú chlad, dáme do samostatnej sekcie čo najďalej od potravín, ktoré konzumujeme. Ak máme vhodný box, môžme nové potraviny skladovať v chadničke v samostatnom uzavretom boxe.

Zostaň zdravý

Na stránke www.zostanzdravy.sk je voľne dostupná mobilná aplikácia, ktorá vás informuje ak sa ocitnete 50 metrov od zdroja infekcie. Táto appka bola vytvorená pod záštitou odborníkov lekárov. Efektívne však bude fungovať len vtedy, ak ju bude mať nainštalovaný čo najväčší počet ľudí vrátane tých, ktorí sú infikovaní. Aplikácia je anonymná, neidentifikuje žiadne osoby, len okolité mobily. Ja som si ju nainštaloval predvčerom a vrelo ju odporúčam. Myslím, že môže byť veľmi efektívnym nástrojom ako sa chrániť a zamedziť tak šíreniu nákazy.


zdroje:

Teraz najčítanejšie