Rýchlotest na COVID-19. Má pre mňa zmysel?

Kedy má zmysel rýchlotest použiť?

Test má význam použiť len u chorých osôb s klinickými príznakmi na odlíšenie ochorenia COVID-19 od bežných sezónnych nákaz.

• Testovanie pomocou tohto rýchlotestu má zmysel najskôr 8. deň od nástupu klinických príznakov. To znamená, že máme už 8 dní napríklad zvýšenú telesnú teplotu alebo kašeľ.
• Testovanie nemá zmysel, pokiaľ predpokladáme, že by sme mohli byť nakazení len nedávno a nemáme žiadne klinické príznaky.

K výsledkom treba pristupovať opatrne – čítajte nižšie.

Prečo je to tak?

• Test, ktorý sa aktuálne v nemocniciach používa na potvrdenie ochorenia COVID-19 je založený na priamom dôkaze vírusu v tele (nazýva sa PCR), a nie protilátok, ktoré proti vírusu produkuje naše telo. Tento test je možné robiť ihneď pri objavení klinických príznakov.
• Inkubačná doba je obdobie od nakazenia (vniknutia vírusu do organizmu) po vypuknutie choroby (objavenie prvých príznakov).
• Ambulantný rýchlotest na koronavírus (COVID-19) je založený na detekcii protilátok IgM a IgG v ľudskej krvi. Imunitný systém reaguje na prítomnosť vírusu v organizme tvorbou protilátok. Detekovateľná produkcia sa podľa dostupných údajov začína najskôr 7-8 dní po nástupe príznakov (teda až po uplynutí inkubačnej doby). V úvode ochorenia dochádza k produkcii tzv. IgM protilátok, ktoré sa dokážu v tele vytvárať rýchlejšie, ale nemajú dlhú životnosť. Za niekoľko dní (obvykle v čase poklesu koncentrácie IgM) sa začnú produkovať protilátky IgG (najskôr 9 dní od nástupu príznakov ochorenia), ktoré ostávajú v krvi dlhšiu dobu (aj po vymiznutí klinických príznakov). Ich prítomnosť v krvi človeka automaticky neznamená prítomnosť vírusu a jeho vylučovanie nakazeným. (V súčasnosti sú dostupné dáta limitované, a preto momentálne nevieme s určitosťou povedať, ako dlho sú protilátky proti tomuto vírusu schopné v krvi človeka kolovať).

Čo znamená negatívny výsledok rýchlotestu:

1. človek sa s vírusom nestretol (ak má klinické príznaky, tak sú spôsobené iným patogénom),
2. človek je nakazený, ale ešte je v inkubačnej dobe a nemá klinické príznaky ochorenia. Predstavuje teda potenciálny zdroj nákazy pre svoje okolie!
3. človek je nakazený, buď má, alebo nemá klinické príznaky, ale jeho telo neprodukuje dostatok protilátok.

K výsledku rýchlotestu teda pristupujeme tak, že pokiaľ je negatívny, ochorenie COVID-19 nie je aktuálne potvrdené ani vylúčené. Negatívny test nie je dôkazom, že vírus nevylučujeme a nenakazíme okolie!

Čo znamená pozitívny výsledok rýchlotestu:

1. človek je nakazený ochorením COVID-19. Na potvrdenie tohto predpokladu treba kontaktovať lekára a vykonať aj PCR test (ktorý bude pozitívny).
   Pokiaľ má pozitívne len IgM protilátky, nachádza sa pravdepodobne na počiatku ochorenia. Pokiaľ má pozitívne IgG protilátky, ochorenie trvá pravdepodobne už o pár dní dlhšie.
2. človek nákazu prekonal v minulosti, keďže tieto protilátky môžu pretrvávať v tele dlhšiu dobu. Nie je však už infekčný pre svoje okolie! PCR test bude negatívny.

Keďže sú popísané prípady tzv. reinfekcie (vyliečený človek sa zase nakazí), nie je tento stav zárukou, že neochoriete a nebudete nosičom COVID-19 opätovne. V tom prípade nie je možné spoliehať sa na opätovný vzostup IgM protilátok, ako naznačujú produktové materiály, lebo na to chýba dostatok vedeckých poznatkov.

Aký má tento rýchlotest prínos?

✓     Dokáže vylúčiť/potvrdiť ochorenie COVID-19 u ľudí, ktorí prekonávajú akútne respiračné ochorenie, a to najskôr na 7.-8. deň po objavení prvých klinických príznakov (napr. teplota, kašeľ, nádcha, kýchanie, dýchavičnosť…). V prípade pozitívneho výsledku je však nutné potvrdenie metódou PCR testovania.

✓     Je vhodný na zistenie percenta populácie, ktoré s vírusom prišlo do kontaktu. Takéto  testovanie má obvykle zmysel až po skončení epidémie.

Pozn.: Tento text aj s celou obrazovou dokumentáciou je určený na voľné šírenie s účelom šírenia osvety okolo ochorenia COVID-19 na zvýšenie ostražitosti ľudí. Infografiku si pokojne vytlačte a ukážte aj svojim známym, ktorí nemajú prístup k internetu. (pdf verzia infografiky vhodná na tlač)

Čo hovoria vedecké štúdie?

V rámci praktickej medicíny sú rýchlotesty bežne používané pre tzv. screening – orientačné zistenie stavu jedinca. Pre pravdivú informáciu je však nutné vedieť, v akom čase má zmysel vyšetrenie vykonať, aby už boli protilátky v krvi pacienta prítomné v dostatočnom množstve pre ich zachytenie týmto testom.

Rýchlotest, ktorý by mal byť dostupný na našom trhu, bol v štúdii Zhengtu a kol. použitý na testovanie skupiny 525 pacientov v Číne  – z toho 397 malo preukázanú infekciu COVID-19 pomocou testu PCR (z ang. Polymerase Chain Reaction – polymerázová reťazová reakcia) a 128 pacientov bolo PCR negatívnych. Diagnostická výpoveď rýchlotestu bola hodnotená oproti PCR vyšetreniu, čo znamená, že boli robené oba testy (priamy dôkaz vírusu pomocou PCR, aj test protilátok), aby sa dalo jednoznačne povedať, ktorý človek je nakazený.

Výsledkom tejto štúdie bolo zistenie, že rýchlotest bol pozitívny u 88,6 % pacientov s pozitívnym PCR vyšetrením, čo znamená, že zhruba jeden z desiatich pacientov vylučujúcich COVID-19 mal test falošne negatívny (síce bol nakazený, ale test vyšiel akoby bol zdravý, napríklad preto, že sa mu ešte protilátky nevytvorili alebo ich je málo). Zároveň bolo zistené, že špecificita testu (schopnosť označiť všetkých skutočne zdravých ako zdravých) je 90,63 %, čo znamená, že jeden z desiatich zdravých je označený ako chorý, napríklad môže ísť o už prekonanú infekciu alebo chybu testu.

Falošne negatívny test, teda negatívny rýchlotest u jedinca s COVID-19, môže byť spôsobený tým, že je infekcia v ranom štádiu, množstvo protilátok nie je dostatočné pre zachytenie.

Pozn.: Podľa informácií z vedeckých štúdií, u infekcie SARS, ktorá v minulosti spôsobila ešte závažnejšiu epidémiu v Ázii a jej pôvodcom bol taktiež koronavírus, mali práve pacienti s ťažkým priebehom infekcie malé množstvo protilátok. Zatiaľ nie je jasné, či sa rovnako správa aj SARS-CoV-2 (vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19) a či teda aj títo pacienti môžu prispievať k falošnej negativite.

Falošne pozitívny test, teda pozitívny rýchlotest u pacienta bez záchytu COVID-19 pomocou PCR, je možný v prípade výskytu tzv. krížovo reagujúcich protilátok v krvi pacienta, t.j. protilátok, ktoré sú namierené voči inej infekcii, ale „omylom“ reagujú v tomto teste. To je všeobecne známe častejšie v prípade pozitívneho výsledku testu na prítomnosť IgM protilátok. V prípade IgG protilátok bude test „falošne“ pozitívny (v zmysle danej štúdie) po prekonaní infekcie – človek bude mať po infekcii pravdepodobne dlhodobo kolujúce IgG protilátky, ale už nemá v tele SARS-CoV-2, vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19.

V akom čase má zmysel test vykonať?

V čínskej štúdii túto informáciu mali len u 58 pacientov a testovanie u nich prebehlo 8. až 33. deň od počiatku klinických príznakov. Z tohto dôvodu je zatiaľ možné tvrdiť, že rýchlotest dosahuje uvedenú spoľahlivosť len u pacientov od 8. dňa objavenia sa klinických príznakov. Samozrejme, je možné, že ďalšie štúdie potvrdia možnosť testovať týmto testom pacientov aj skôr. Doposiaľ však neexistuje štúdia, ktorá by sa tejto problematike venovala u dostatočne veľkej populácie pacientov. Štúdia COVID-19 uverejnená v prestížnom vedeckom časopise Nature zdokumentovala kinetiku protilátok len u jedného pacienta (tzn. vývoj hladiny jednotlivých druhov protilátok proti tomuto vírusu v čase). Z uvedeného grafu vyplýva, že protilátky IgM začali stúpať 7.-8. deň od nástupu klinických príznakov a protilátky IgG stúpli medzi 9.-19. dňom od prvých príznakov ochorenia. Na základe informácií od jedného pacienta však nie je možné jednoznačne predpovedať protilátkovú odpoveď u zvyšku populácie. Tá je okrem iného ovplyvnená aj individuálnou variabilitou a „kondíciou“ imunitného stavu človeka v čase nakazenia.

Graf znázorňuje priebeh protilátkovej odpovede IgM (modrá) a IgG (červená) u pacienta, ktorý mal prvé klinické príznaky 23.12.2019. Zdroj: https://doi.org/10.1038/s41586-020-2012-7

Ako pristupovať k rýchlotestu?

Test bol hodnotený len na pacientoch s klinickými príznakmi, preto existuje doposiaľ veľmi málo informácii o tom, akú protilátkovú odpoveď majú ľudia bez klinických príznakov tohto ochorenia, avšak šíriaci vírus ďalej. Pokiaľ nemáte žiadne príznaky ochorenia, no napriek tomu máte podozrenie, že by ste mohli byť zdrojom vírusu, odporúčame využiť možnosť drive-through testovania (pokiaľ je dostupné), založeného na princípe PCR testovania (čiže detekcii vírusu vo výteroch z hrdla a nosa).

Rady by sme taktiež zdôraznili, že graf uverejnený v produktových materiáloch komerčného rýchlotestu je potrebné brať ako ilustračný a všeobecne platný pre všetky infekčné ochorenia. Nie je doposiaľ preukázané, akým spôsobom stúpajú IgM protilátky prvý týždeň po objavení klinických príznakov, a taktiež pravdepodobne nemáme dostupné dôkazy o tom, že dochádza k opätovnému vzostupu IgM pri reinfekcii.

Celkovým limitom štúdií týkajúcich sa ochorenia COVID-19 je fakt, že sú vykonávané na relatívne malom počte pacientov, mnoho dát ešte nie je dostupných, keďže ide o nový typ nákazy. Všetky zverejňované informácie je potrebné brať s rezervou, lebo čo platí dnes, nemusí platiť zajtra.

Uvedené informácie sú spracované podľa najlepšieho svedomia a dohľadaných aktuálnych odborných materiálov k tejto problematike.

Autori: MVDr. Ivana Váňová, PhD.; MVDr. Jana Radošovská;

MVDr. Barbora Pavlíková; MVDr. Romana Koprdová, PhD.

Odborná korektúra: Mgr. Ján Markus, PhD.

Jazyková korektúra: PhDr. Marcel Olšiak, PhD.

Grafická úprava: Cukru production, s.r.o.

Referencie:

Chih-Cheng L. a kol. Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2) and coronavirus disease-2019 (COVID-19): The epidemic and the challenges, Int J Antimicrobial Agents, 2020, 55, doi: j.ijantimicag.2020.105924

ECDC Technical report: Discharge criteria for confirmed COVID-19 cases –When is it safe to discharge COVID-19 cases from the hospital or end home isolation?, k 19.3.2020 dostupné z: https://www.ecdc.europa.eu/sites/default/files/documents/COVID-19-Discharge-criteria.pdf

ECDC Rapid risk assessment: Novel coronavirus disease 2019 (COVID-19) pandemic: increased transmission in the EU/EEA and the UK – sixth update, k 19.3.2020 dostupné: https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/rapid-risk-assessment-novel-coronavirus-disease-2019-covid-19-pandemic-increased

Prompetchara E. a kol. Immune responses in COVID-19 and potential vaccines: Lessons learned from SARS and MERS epidemic, APJAI, 2020, doi: 10.12932/AP-200220-0772

Shu-Yuan a kol. Evolving status of the 2019 novel coronavirus infection: Proposal of conventional serologic assays for disease diagnosis and infection monitoring, J Med Vir, doi: 10.1002/jmv.25702

Yunbao P. Serological immunochromatographic approach in diagnosis with SARS-CoV-2
infected COVID-19 patients. MedRxiv. doi: 10.1101/2020.03.13.20035428

Zhengtu L. a kol. Development and clinical application of a rapid IgM-IgG combined antibody test for SARS-CoV-2 infection diagnosis, J Med Vir, doi: 10.1002/jmv.25727

Zhou P. a kol. A pneumonia outbreak associated with a new coronavirus of probable bat origin Peng. Nature, 579, 3, 2020, p. 270-275, doi: 10.1038/s41586-020-2012-7