Denník N

Pozemkové úpravy: egoizmus

Vo volebnom programe víťaznej politickej strany sú dve možnosti poľnohospodárskej politiky: štátom riadený proces a organizácia poľnohospodárskej výroby alebo diktát vlastníkov pôdy. Na základe súčasnej situácie môže byť všetko ináč.

Ukazuje sa, že poľnohospodárstvo sa stane dôležitou súčasťou novej politiky vlády, hoci vyjadrenia budúcej vlády sa orientujú smerom k riešeniu aktuálnych problémov a riešenie dlhodobých problémov sa bude odsúvať. Príkladom je minister pôdohospodárstva, ak hovorí o svojich osobných cieľoch a preferenciách, tak sa jedná o ciele, ktoré sú dlhodobé a výsledky zmien sa prejavia v horizonte niekoľkých rokov. Do jeho rezortu patrí hlavne poľnohospodárska pôda, ktoré je z tohto pohľadu zmien flexibilnejšia a výsledky zmien sa môžu prejaviť takmer okamžite. Je tu však jedno ale.

Výhľady

Tých problémov je však podstatne viac. Ak sa jedná o potravinovú bezpečnosť, tak história nám ponúka niekoľko možných scenárov. Možno budem trochu nepresný, ale začnem u Márie Terézie, ktorej pozemková reforma od základov zmenila a vytvorila nové štruktúry vlastníctva a umožnila, respektíve preniesla starostlivosť o vlastné prežitie na nových vlastníkov. Ani ona sa nevyhla problémom, ktoré brzdili reformu a ktoré mali na svedomí hlavne veľkí vlastníci, teda šľachta. Podobné problémy a spôsob riešenia mal nový československý štát, ktorý podobne rozdal pôdu ľuďom, aby podobne preniesol zodpovednosť o prežite na nich. V rovnakom čase postupoval podobne aj v Rusku sovietsky štát, ktorý cez NEP podporil roľníkov a následne ich potopil, keď získal moc. To isté sa stalo na Slovensku pred voľbami v máji 1948, keď na komunisti potrebovali získať na svoju stranu roľníkov. Ako to dopadlo po voľbách a následne po 40 rokoch vieme. Preto otázka, ako to bude teraz, je mimoriadne dôležitá a citlivá.

Existujú minimálne dva scenáre budúceho rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku: ak prevážia záujmy zabezpečenia potravinami obyvateľstvo, tak budú musieť byť obmedzené vlastnícke práva alebo štát zabezpečí silnejšie vlastnícke práva a tým zmenší možnosti a úspešnosť procesu potravinovej bezpečnosti štátu. Bohužiaľ, obe stratégie má vládna strana vo volebnom programe.

Svet sa asi do predchádzajúcich pomerov už nevráti. Mnoho ľudí očakáva, že autoritatívny režim problémy vyrieši a zodpovednosť presúvajú na iných. Ak má byť súčasný stav dôvodom na nahradenia liberalizmu, tak sa bude negatívne týkať práve tých, ktorí zmenu požadujú. Príkladom môže byť, že pri odstraňovaní ekologických a ekonomických katastrof budú prijaté zákony, ktoré nebudú hľadieť na vlastnícke vzťahy. Spoločnosť nebude mať na výber. Aj náš štát sa bude správať tak, aby sa maximálne snažil o sebestačnosť a v potravinách na ktoré má podmienky, ale s tým, že jeho úlohou bude vytvorenie férových podmienok.

Vlastnícky egoizmus

Dá sa predpokladať, že zvyšujúce sa životné náklady presvedčia značnú časť vlastníkov k tomu, aby začali svoju pôdu obrábať a teda ukončili nájomné zmluvy (skrátenie doby výpovede z nájmu je vo volebnom programe), lebo tých pár stoviek alebo tisícov metrov štvorcových a pár dní práce dokáže zabezpečiť rodinu aspoň základnými potravinami. Na druhej strane, však zmenšia plochu, na ktorej sa produkujú potraviny s maximálnou efektivitou a výnosnosťou, a teda určite vyššou mierou množstva potravín na osobu na hektár pôdy. Ten rozdiel je však taký, že existuje hraničné množstvo výmery, kde prevýši individuálny záujem prežiť kolektívny záujem o zabezpečenie potravín pre celú spoločnosť. To aj aj dôvod k tomu, aby vláda v maximálnej miere udržala tento pomer v prospech efektivity výroby. Takisto vytvoria potrebu nového usporiadania vlastníctva – môj dom a môj hrad a môj pozemok by nemal byť mozaika vlastníckych podielov.

Rezortný egoizmus

Programy biodiverzity, riešenia problémov klimatických zmien a podpory rozvoja a efektivity poľnohospodárskej výroby budú viesť k bojom o peniaze z rôznych podporných fondov rozvoja poľnohospodárstva a životného prostredia. Ekosystémové služby sa stanú podobne ako priame platby ďalším zdrojom. Pre poľnohospodárstvo bude dôležité vlastníctvo alebo obmedzenie vlastníctva, pre životné prostredie len efekt účinnosti opatrení, z ktorých však nebude profitovať buď vlastník alebo poľnohospodár, lebo nebude môcť použiť hlavne finančné zdroje na rozvoj. Ak tieto dva rezorty budú súperiť, tak k rozvoju nedôjde.

Pozemkové úpravy

Bez ohľadu na to, akú stratégiu zvolí štát, vždy sa dostane do situácie, kedy sa problémy budú riešiť na úkor niekoho. Či už to budú užívatelia alebo vlastníci.

V súčasnej a budúcej situácii nastane boj o každý meter. Doslova. A ak sa pri tom nebudú dodržiavať pravidlá, určite dôjde k tomu, že rešpektovanie zákonných postupov sa bude porušovať. A bude úplne jedno, z ktorej strany.

Aj keď pozemkové úpravy sa vykonávajú niekoľko rokov, umožňujú efektívne riešenie niektorých problémov v úvodných fázach. Výsledky by mohli prinášať takmer okamžite. Na jednej strane vytvárajú verejný systém kontroly užívania a využívania pozemkov, ich použitie na ekosystémové opatrenia.

Musíme ich však trocha modifikovať. Pozemkové úpravy sa vykonávali v osamelých ostrovčekoch roztrúsených nerovnomerne po celom Slovensku. Riešili sa v administratívnych hraniciach jednotlivých katastrálnych území. Opatrenia na zadržanie vody v teréne, vytvorenie objektov zvyšujúcich biodiverzitu, poskytujúcich ochranu voči klimatickým zmenám, zvýšenie efektivity a produkcie potravín a podobne sa však nedajú riešiť len v administratívnych hraniciach, ale musia sa riešiť v širších súvislostiach – preto sa musia riešiť bez ohľadu na administratívne hranice, pričom výsledky sa musia premietať do jednotlivých katastrálnych území. Aby sme mohli využiť ich efekt, musia sa vykonávať, aspoň úvodné etapy vo veľkom rozsahu. A na základe získaných údajov ich smerovať tam, kde budú prinášať najväčší efekt, či už z pohľadu ochrany prírody alebo výroby potravín.

Na druhej strane takýto systém spracovania projektov pozemkových úprav môže priniesť želané zmeny, súčasne bude aj možnosťou na nápravu chýb, ktoré vznikli historickým vývojom. A v konečnom dôsledku budú aj výsledkom spoločenskej dohody o rozdelení a využívaní neobnoviteľného výrobného prostriedku: pôdy.

Ak bude využívanie zdrojov s súlade s vlastníckymi a užívacími vzťahmi, verejne kontrolovateľné a kontrolované, bude to cesta na zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ktorá nebude len rozhodnutiami jednotlivcov alebo politických strán, ale spoločným rozhodnutím a v prospech celej spoločnosti.

 

Teraz najčítanejšie