Denník N

Aj farári majú home office

Niektorí farári a kňazi využili situáciu so zavretými kostolmi na to, aby oslovili cez internet a online vysielanie svoje ovečky, ale nielen ich. Ako vo svojej kázni hovorí v úvode evanjelik Martin C. Putna, český literárny vedec a kultúrny antropológ, víta pri videu nielen tých, ktorí by do kostola išli, ale kvôli koronavírusu nemôžu, ale aj tých, ktorí by do kostola nikdy nešli.

Radím sa do prvej kategórie. Všetky štyri kázne, ktoré som si pozrel, však zazneli od kazateľov, ktorí vedia osloviť aj tú druhú kategóriu. A to sa mi na nich páči. A taktiež to, že patria vo svojich cirkvách k tým, ktorí sa neboja povedať svoj názor, aj keď sa nezhoduje s väčšinovým názorom v cirkvi, alebo aj v širšej verejnosti.

Samozrejme, všetky tieto kázne sa neobišli bez komentovania aktuálnej situácie. Ich autori si kladú otázku, aký postoj zaujať k pandémii? Poďme sa pozrieť na pár základných myšlienok:

Skutočná nádej je trpezlivá

Dávať ľuďom nádej patrí k základným úlohám kresťanských kazateľov. Otázka však znie, ako rozlíšiť skutočnú nádej od falošnej nádeje? Daniel Pastirčák hovorí, že skutočná nádej je trpezlivá a rozumná, pretože prijíma svet taký, aký je. Cituje biblickú knihu Jakuba, kde autor píše o roľníkovi ako o vzore trpezlivosti: „Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď.“ Tak ako sa roľník učí rozumieť prírodným cyklom, tak každý človek žije a orientuje sa vo svete vďaka učeniu a schopnosti porozumieť, ako fungujú jeho zákonitosti. Preto je aj dnes také dôležité dať priestor skutočným odborníkom, virológom, ktorí nám postupne odkrývajú skryté skutočnosti o novej chorobe. Potrebujú však čas, pretože žiadna vedomosť ani poznanie nespadnú samé z neba. Máme však nádej, že prídu s účinnými riešeniami, ktoré pomôžu v boji s epidémiou. Pre Pastirčáka sa viera podobá vede v tom, že obidve rastú z pokory a z poznania, že svet rovnako ako Boh je tajomstvom. Skutočná viera ani skutočná veda nemajú okamžité rýchle riešenia typu „modli sa a korona zmizne“ (falošná viera) alebo „keď budeš piť vodu každých pätnásť minút, koronu nedostaneš“ (falošná veda). Skutočným riešením je zodpovedné a trpezlivé skúmanie, hľadanie cesty a pýtanie sa na pravdu.

Zodpovednosť za vlastný život a zdravie

Podobne ako Pastirčák, aj Tomáš Halík vo svojej kázni hovorí o tom, že človek potrebuje k životu vieru a nádej a že súčasťou viery a nádeje je zdravý rozum. Hovorí, že skutočná viera je liekom proti panike a že zdravá viera je spojencom zdravého rozumu. Ochrana života a zdravia je vysokou hodnotou a je prejavom zodpovednej lásky voči samému sebe i druhým ľuďom. Tento postoj je zaujímavý tým, že zdôrazňuje ľudskú zodpovednosť za zdravie a dobro, vlastné a aj druhých. Horliví kresťania sa možno pýtajú: „A čo Boh? To nemáme prosiť Boha o zdravie?“ Thomas Frings, nemecký teológ a kňaz, píše v knihe Boh nefunguje a preto v neho verím, že Boh nie je automat, ktorý funguje podľa toho, ako si to my prajeme.  O viere v Boha píše: „Neverím v Boha, ktorý ma zachraňuje od nebezpečenstva, ale je v ňom spolu so mnou prítomný. Ktorý ma neochráni pred smrťou, ale vo smrti zachová.“ O modlitbe zase píše, že takisto nefunguje tak, že nás Boh automaticky musí zachrániť pred vecami, za ktoré si môžeme sami. Že je poslednou inštanciou, na ktorú sa obraciame, keď už nič nefunguje a nevieme si rady. V tomto súhlasí s Albertom Schweitzerom, ktorý trefne poznamenal, že „Modlitba nemení svet. Modlitba mení ľudí a ľudia menia svet.“

Verím, aby som sa nezbláznil

José Calvo Aguilar, môj priateľ a vikár Cirkvi bratskej v Žiline, v online bohoslužbe zboru Za kostolom cituje Žalm 121, ktorý je pútnickou piesňou, ktorú Židia spievali na svojich pútiach do Jeruzalema. Na ceste ich mohli stretnúť rôzne nebezpečenstvá a preto žalm hovorí o tom, že „Pán ťa stráži … za dňa ťa slnko nezraní ani mesiac za noci.“ José vysvetľuje, že asi rozumieme, že cez deň pútnikom hrozilo, že dostanú úpal, ale čo v noci? Tu nám pomôže historický kontext a exegéza textu. Ľudia v staroveku verili, že mesiac má vplyv na ich duševné zdravie (preto v angličtine sa blázon povie „lunatic“ – koreň slova pochádza od slova luna – mesiac). Otázka pre pútnikov je rovnaká ako pre nás. Čomu verím, aby som sa nezbláznil z nepriaznivých okolností cesty života? Kam sa obraciam po pomoc, aby som nespanikáril? José v súlade so žalmom odpovedá, že nádej a pomoc nachádza u Boha. Boha však nevníma ako niekoho, kto je závislý na tom, čo mu „obetujeme“ zo svojho času alebo života. Tento náboženský postoj, ktorý je založený na odmene alebo treste vytvára v človeku pocit duševnej úzkosti. A tým si koleduje o psychiatrickú liečbu. Oproti tomu Boh, ako verí José, je Boh milujúci, sprevádzajúci človeka na jeho ceste života a človek sa môže Naňho hocikedy obrátiť, aby mu v modlitbe povedal, čo ho trápi a že potrebuje jeho pomoc.

Pôstna doba a koronavírus – čas na rozmýšľanie

Posledným kazateľom v mojom top 4 rebríčku nedeľných online kázní je Martin C. Putna, ktorého som už spomínal v úvode. Putna svoju kázeň nazval O moru a daru. Putna vie, ako zaujať publikum, a tak si to patrične užíva – ale vie zaťať do živého. Hlavná myšlienka jeho kázne je to, že súčasný núdzový stav, ako ho vnímame (Putna ako historik pripomína, že v historickom kontexte je tento stav pomerne bežný, iba akosi sme s pandémiou v modernej dobe prestali rátať) je príležitosťou – darom. Prichádza navyše do – pre kresťanov veľmi dôležitej doby – predveľkonočného pôstu. Konečne máme čas prežiť pôstnu dobu tak, ako si zaslúži byť prežitá. Máme čas. Rozmýšľať. Putna argumentuje, že jedným z hlavných problémov moderného človeka je to, že si je až príliš istý sám sebou. Teologickým termínom povedané – je pyšný. Pýcha je atribútom všetkých ľudí bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Pôstna doba mixnutá s koronavírusom je príležitosťou zastaviť sa a porozmýšlať, na čom v živote skutočne záleží. Čo ozaj potrebujem, čo je dôležité a na čo sa môžem vykašľať, bez čoho sa obídem. Halík vidí v pôstnej dobe šancu nielen pre jednotlivca, ale aj pre samotnú cirkev. Pozrieť sa na svet novým pohľadom milosrdenstva voči tým, ktorým cirkev často upierala možnosť byť jej súčasťou – voči rozvedeným, ženám, menšinám.  Tým, že katolíci nemôžu sláviť eucharistiu, sú nevedomky solidárni s tými, ktorým bola za normálnych podmienok odopretá.

Záverom

Čas pandémie je pre všetkých ľudí, nielen pre kresťanov, veľkou výzvou. Na čo sa zameriame? „Ak samotu a ticho vpustíme do vnútra, môže sa pre nás stať modlitbou“, hovorí vo svojej kázni Daniel Pastirčák. Tomáš Halík v inej prednáške podobnými slovami zdôrazňuje, že každý, kto nezostáva v živote na povrchu, ale ide do hĺbky, hľadá Boha, aj keď ho tak nenazýva. Tohtoročný pôst má podľa Halíka zvláštny charakter, pretože ho môžeme prijať ako šancu ku zmene zmýšľania a správania. Prajem si, aby sme sa mohli učiť, ako cez tichú modlitbu v samote napĺňať Kristovo posolstvo o láske k druhým. Ako apeluje na záver kázne Pastirčák: „Modlitba zostupuje na dno, tu sme všetci spolu, od strachu o seba sa obraciame k citlivosti, solidarite s druhými.“

 

Teraz najčítanejšie