Britská tradícia: Aardman Animations

Na úvod malá technická vsuvka. Čo je to bábková animácia? Nie, nie je to bábkové divadlo zaznamenané na filmovú kameru. Obraz bábkového filmu vzniká animovaním. Pred kamerou sa vybuduje zmenšený svet pozostávajúci z modelov budov, krajinných plánov, pozadí a predmetov (filmová scéna a rekvizity) a do neho sa umiestnia špeciálne upravené malé postavičky (filmové bábky). Špeciálna úprava bábok spočíva v ich výstuži a fixácii – vnútri tela majú zabudovanú kostru s kĺbmi, vďaka ktorým sa môžu ohýbať podobne ako ľudia či zvieratá, a v nohách majú mechanizmy (závity) na pripevnenie k podložke.
Scéna pred kamerou sa nastaví do želanej kompozície a odfotografuje. Následne sa o veľmi malý kúsok posunie. Postava zdvihne o dva milimetre ruku a pootočí o milimeter hlavu doprava. Znova sa odfotí. Posunie sa a odfotí, posunie sa a odfotí. Keď sa ten posun a fotka zopakujú 24 krát, vznikne jedna sekundu filmového pohybu, v našom prípade bábka otočí hlavu doprava a vystrelí rukou hore, akoby mávala. Analogickým spôsobom sa oživujú aj iné pohyby na scéne. Konáre stromu sa hýbu vo vetre, kolesá sa točia, oblaky plynú a z komína stúpa dym.
Pohyb v bábkovom filme teda vzniká tým, že postupne odfotíme množstvo po sebe idúcich statických/zastavených pohybových fáz. V angličtine sa síce používa výraz puppet animation, ale oveľa častejšie sa stretnete s výrazom stop-motion, ktorý práve reflektuje technickú povahu vzniku pohybu.
Úvodnú technickú poznámku uvádzam preto, že v dobe smartfónov vôbec nie je zložité vyskúšať si bábkové animovanie aj doma. Všetky filmy, o ktorých v tomto článku bude reč, môžu teda slúžiť ako inšpirácia k vlastnému experimentovaniu detí s bábkovým filmom.

Štúdio Aardman Animations založili v roku 1972 páni Peter Lord a David Sproxton, v tom čase úplní zelenáči s veľkým snom tvoriť animované filmy. V prvých rokoch sa im podarilo v spolupráci s BBC vytvoriť dnes už legendárnu postavu Morf, a tým do veľkej miery určiť ďalšiu profiláciu štúdia. Morf bol totiž z plastelíny, a ak medzi pojmy Aardman a plastelína vložíme rovná sa, nebudeme sa mýliť, drvivá väčšina produkcie Aardman Animations je tvorená plastelínovou bábkovou animáciou.
V relácii Take Hart účinkoval Morf po boku Tonyho Harta. Na maliarskom stole, kde sa priamo pred našim zrakom maľuje, strihá a lepí (deti to milujú), ožíva plastelínový panák a zasahuje do tvorby. Pustite si celkom prvý diel z roku 1977.

Take Hart (1977)

Plastelínové figúrky sú obzvlášť vďačné pre najmenších divákov, ktorí spoznávajú základné vlastnosti sveta. Prečo deti tak fascinuje sliz? Chcú sa dotknúť hmoty, chcú do nej zabárať prsty, naťahovať ju, vidieť, ako sa trhá, ako sa lepí či nelepí, ako sa vracia do pôvodného tvaru, prelieva, ohýba a rozteká. Potrebujú spoznávať materiál. Z rovnakého dôvodu baví najmenšie deti pozorovať plastelínu v akcii. Navyše tu ide o akési pradávne mytologické oživovanie hmoty. To, čo dieťa zo skutočnosti pozná ako chladnú neživú plastelínu/hlinu, pred ním zrazu na obrazovke ožíva a správa sa ako naozajstný človek!
Morf je postava, ktorá má svoj tvar, ale môže ho meniť, môže sa premodelovať, môže natiahnuť ruku, roztrhnúť sa. Zákony fyziky pre ňu platia i neplatia: neplatia pri zachovaní života (pri roztrhnutí sa postava nezomrie), ale vo vlastnostiach materiálu áno, tam fyzika platí (keď narazí, rozpleskne sa). Sledovať to je fascinujúce! S veľkou radosťou treba deťom tieto zážitky dopriať.
Morf sa stal v priebehu desaťročí fenoménom, dodnes vznikajú nové a nové diely, stačí sledovať jeho kanál na YouTube. V novších sériách ustúpili plastelínové fóry do úzadia a dominanciu získala imaginárna hra s bežnými predmetmi, kefy sa menia na zvieratá, ceruzky na ploty, stôl je bazén, a to je pre fantáziu rovnako podnetné. Diely sú kratučké, dvojminútové a postavy majú nejazykové rečové prejavy, takže je to vhodná voľba aj pre najmenších škôlkarov.

Morf (série 1, 2, 3, 2013 – 2018)

Vyššie zmienená metafora o mytologickom oživovaní hmoty dostala v aardmanovskej produkcii ďaleko konkrétnejší obraz v krátkom filme Petra Lorda Adam. Božská ruka formuje plastelínovú postavu Adama na doslova pustej planéte uprostred vesmíru. Interakcia živej ruky, tvárneho tela Adama a tvárnej hmoty planéty je nielen vtipná, ale môže byť aj poučná. Spýtajte sa svojho šiestaka, čo z fyzikálneho hľadiska nesedí na tom, že postava padá z vrcholca planéty smerom dolu, akoby do vesmírneho priestoru, ale na opačnom póle ho gravitácia pritiahne späť? A ako by to malo byť správne? Je to podobné ako pýtať sa detí pri Malom princovi, ako je možné pozorovať západ Slnka niekoľko razy za sebou. :) Peter Lord za tento kúsok získal nomináciu na Oscara v kategórii Krátky animovaný film. Film je bez textu, vhodný pre každého (kto zvládne pohľad na holý plastelínový pipík).

Adam (Peter Lord, 1991)

Hoci sme u Aardmanov, vložím sem ešte jeden externý odkaz rozvíjajúci spoluprácu dieťaťa a plastelíny. Isto si pamätáte slávne Chobotnice z druhého poschodia. Na ich základe vyrobili v 90-tych rokoch Česi s Nemcami seriál Formeláci (Plonsters). Predstavujú tri rôznofarebné plastelínové postavy podobné chobotničkám z filmu, ktoré v krátkych epizódach zažívajú neuveriteľné množstvo tvarových premien a vtipov. Prehltnite ťažkopádnosť a primitívnosť príbehov, nechajte deti zabávať sa materiálom. Naše boli týmto seriálom ohromne povzbudené do vlastnej práce s plastelínou!

Formeláci (Alexandr Zapletal, 1999)

Čo ďalšie sa dialo u Aardmanov v 80-tych rokoch? Spolupracovali napríklad na videoklipe Petera Gabriela a bola to vec!

Peter Gabriel: Sledgehammer (Stephen R. Johnson, 1986)

Aardmani na klipe nerobili sami, časť práce realizovali Quay Brothers (ďalšie britské legendy, avšak trochu temnejšie), a dokopy odpálili doslova explóziu imaginácie. Animujú hračky, ovocie, kriedové kresby, účesy, farbu na tvári, pozadie, popredie, svetelné efekty a aj samotného Gabriela (áno, aj človeka možno animovať ako bábku, volá sa to pixilácia). Porovnajme tento vizuál s dnes bežne dosahovanými obrazovými kolážami, ktoré sú ale plné digitálnych efektov a trikov. V animácii objektov je čosi hrubozrnné, ťažkopádne, a zároveň nesmierne živé a zemité, viac sa nás to dotýka a viac nás to fascinuje.

Nasledujúci videoklip už mali Aardmani pod kontrolou ako samostatnú vlastnú výrobu, režíroval ju Peter Lord. Nina Simon a jej svet sa stali kompletne plastelínoví!

Nina Simon: My Baby Don’t Care (Peter Lord, 1987)

Okrem plastelíny zohral v ranom štádiu vývoja aardmanovskej estetiky významnú rolu aj druhý, zvukotvorný faktor. Totiž civilný dialóg. Bol to experiment, snaha prekročiť zažité hranice. Aardmani používali akoby náhodne získané hlasové nahrávky (napr. ranné rozhlasové vysielanie, civilný dialóg v kancelárii), ktoré s animáciou, scenáristicky pripraveným príbehom či detskou tvorbou vôbec nesúvisia a k nim dodatočne vytvárali imaginárne animované deje. Na tomto princípe vznikla v roku 1983 séria piatich krátkych filmov Conversation Pieces. Pre deti a pre ľudí bez anglickej jazykovej výbavy bude nezaujímavá, pointou príbehov je totiž práve obsah a forma dialógov, ktoré sa vďaka animácii dostávajú do úplne iného kontextu, ako je ten, v ktorom vznikli. To je, prirodzene, zdrojom zábavy i úžasu. Ale staršie deti, ktoré si s angličtinou už poradia, by mohol práve takýto fór potešiť:

Early Bird (from Conversation Pieces) (David Sproxton, Peter Lord, 1983)

Princíp vytvárania animácie na rôzne typy (nehereckých) hlasových nahrávok sa stal aardmanovským tvorivým kľúčom na ďalšie obdobie. Absolútnu slávu dosiahol vďaka mladučkej posile aardmanovského tímu, študentovi a dnes už legende, Nickovi Parkovi. V rámci série Lip Synch vytvoril krátky film Creature Comforts a získal zaň pre Aardman Animations prvého Oscara.

Creature Comforts (Nick Park, 1989)

Prečo je tento film geniálny? Prináša nový, pre animovaný film celkom nečakaný žáner: sociologickú anketu, teda žáner bežne spadajúci do sféry dokumentárneho filmu. Žiadna narácia, žiaden príbeh s hlavným hrdinom a rozprávanie o tom, čo, kedy a ako sa mu stalo, nie, normálna anketa, otázka a odpoveď, druhý respondent, otázka, odpoveď. Je to vtipné, pretože všetci vieme, že v animovanom filme sa žiadna anketa odohrať nemohla, musela by byť snímaná po jednotlivých fotografiách – absurdné! Ale to nie je všetko, táto anketa nespovedá ľudských respondentov, ale zvieratá. Čiže princíp bájky, v ktorej zvieracia ríša zastupuje ľudskú, a na zvieracích hrdinoch poukazuje na problémy ľudí. Zvieratá rozprávajú a pomenovávajú svoje problémy rovnako rozdielne ako ľudia z rôznych sociálnych a spoločenských vrstiev. Vtipné na druhú. No a po tretie, zvieratá v ankete rozprávajú, prečo sa im páči život v ZOO. Ešte raz: Zvieratá hovoria, prečo sa im páči v ZOO. Absurdné a vtipné na tretiu. Zvieratám sa nemôže páčiť v ZOO. Oukej, a ľuďom sa môže páčiť v socialistických panelákoch? Zasmejete sa a zamrazí vás. Pioniersky a geniálny film. Navyše krásne, precízne urobený.

Podobne ako iné úspešné krátke filmy, aj tento časom zrecyklovali do podoby televízneho seriálu s rovnakým názvom Creature Comforts. Píšem o tom, pretože ten, na rozdiel od originálneho krátkeho filmu, uviedla Česká televize v českom znení, podľa všetkého s titulkami. Odporučte svojim starším deťom a rozprávajte sa o problémoch, ktoré zvieratá pomenovávajú. Seriál má naozaj silný sociálny kontext.

Mezi námi zvířaty / Creature Comforts (Richard Goleszowski, Nick Park, 2003)

No a odtiaľto skočme veľkým skokom k najslávnejšej filmovej dvojici, akú štúdio Aardman predstavilo svetu, k čudáckemu vynálezcovi v stredných rokoch a jeho psovi, ktorí sa volajú Wallace & Gromit. Objavili sa v sérii mnohých diel od najkratších až po dlhú metráž a veľká väčšina z nich bola nadabovaná do češtiny, takže si ich kvality môžu naplno užiť i naše deti. (Filmy v češtine zrejme nenájdete online, nižšie prikladám len linky na filmy v anglickom znení. V češtine však filmy vyšli na DVD, dabing je spravený dobre, odporúčam, aspoň tým, čo ešte vlastnia nejakú DVD mechaniku. DVD)

Prvým bol krátky film A Grand Day Out (Výlet na Měsíc) (1989), ktorý Nick Park nakrútil ako svoj absolventský film. Rozpráva príbeh o tom, ako si Wallace a Gromit spravili dovolenku na Mesiaci, aby ochutnali syr, ktorý ešte nepoznajú. Všetci Angličania to dobre vedia, Mesiac je predsa zo syra.
Nick Park vo filme predstavil, naivného, sociálne nezručného vynálezcu v stredných rokoch Wallacea, predstaviteľa anglickej strednej triedy. Nemá ženu, ale má psa, býva v malom dome na predmestí, popoludní pije čaj so sušienkami a miluje syr. Zariadenie jeho domu a garáže dopĺňajú desiatky zlepšovákov na všetko: od vstávania, obliekania, varenia kávy, štartovania auta až po nakupovanie na diaľku Wallace na všetko používa roboty, konštrukcie a domáce elektronické systémy. Keď sa rozhodne ísť na Mesiac, zmontuje si v pivnici raketu. Motív vedeckého bádania, konštruovania a riešenia problémov prostredníctvom vynálezov treba obzvlášť vyzdvihnúť, Nick Park je vo vymýšľaní možných inovácií nesmierne kreatívny a podnecuje tým technickú kreativitu aj u detí.
Ale čo Gromit? Nie je to obyčajný pes. Napriek tomu, že nerozpráva (veď psy nerozprávajú!), býva v ľudskej izbe, má posteľ, pyžamo, zubnú kefku, číta knihy. Je človek a zviera naraz, a Park s touto dvojitosťou veľmi vtipne pracuje, raz Gromit opásaný zásterou a s kuchárskou čiapkou na hlave varí ako šéfkuchár z Carltonu a o chvíľu zas pekne po štyroch, ako riadny pes, nesie pánovi v zuboch noviny. Korunu tejto vtipnosti nasadzuje fakt, že Gromit je ten inteligentnejší z dvojice. Študuje príručky o elektrine, o konštrukciách, pájkuje, zapája motory a riadi auto, a divák je právom presvedčený, že vynálezy, ktoré spoluvytvárajú ich životný priestor, má na svedomí práve on, a nie jeho pán.
Parkov spôsob rozprávania je pomalý, dôsledný a samozrejme, vtipný. Robí si žarty z ľudí (Gromit je bystrejší ako Wallace), robí si žarty z Angličanov (Wallace, ako všetci Angličania, verí hlúpostiam a dodržiava smiešne zvyky) a robí si žarty z mužov (Wallace je neohrabaný a naivný, najmä vo vzťahu k ženám). A pritom to robí s takou láskavosťou, že oboch hrdinov si musíte zamilovať. Napriek všetkým jeho slabostiam držíte Wallaceovi palce, pretože je napísaný a zahraný živo a psychologicky presvedčivo.

A Grand Day Out (Nick Park, 1989)

Ďalšie tri krátke filmy o Wallaceovi a Gromitovi sú žánrovo čisté detektívky. To je v oblasti filmu pre detského diváka pomerne zriedkavé. Život dvojice zakaždým naruší znepokojivý moment: v jednom do domu ubytujú podnájomníka, ktorý zaostrí zrak na najnovší Wallaceov vynález a pokúsi sa ho zneužiť na zločineckú činnosť (The Wrong Trousers / Nesprávné kalhoty, 1993), v druhom sa im do domácnosti zatúla malá prestrašená ovečka a oni musia zistiť, odkiaľ a prečo ušla (A Close Shave / O chloupek, 1995), v treťom sa Wallace zamiluje do ženy, ktorá si ho až nápadne silno obtáča okolo prsta a Gromitovi to začne byť podozrivé (The Matter of Loaf and Death / Otázka bochníku a smrti, 2008). Majú perfektne napísané scenáre, výborné dialógy, správny temporytmus, akčné naháňačky, napätie, tajomstvo a humor, prosto dáte im 10/10. Deti od šesť – sedem rokov by ich určite mali poznať, sú už súčasťou základnej európskej kultúrnej výbavy.

Wallace & Gromit: The Wrong Trousers (Nick Park, 1993)

Wallace & Gromit: A Close Shave (Nick Park, 1995)

Wallace & Gromit in ‚A Matter of Loaf and Death (Nick Park, 2008)
https://www.youtube.com/watch?v=9NG7mWwf2aU

Popularitu Wallacea a Gromita zužitkovali Aardmani v niekoľkých televíznych sériách, všetky vyvinuli v spolurpáci s BBC. Najskôr séria vtipných skečov, mikropríbehov o samotnej dvojici vynálezcov, v každom diele nový Wallaceov zlepšovák, v každom Gromitova (oprávnená) obava… (Dostupné v češtine online.)

Wallace and Gromit’s Cracking Contraptions (Loyd Price, Christopher Sadler, 2002)
https://www.youtube.com/watch?v=7mbuAZyWWtA&list=PLTvDu1d5mhwfC3M4VTUwVfIwtcToXmkyk

Postava ovečky z krátkeho filmu O chloupek získala obzvlášť veľkú divácku odozvu. Dotvorili ju, dodali jej vodcovské sklony, obdarili ju bystrosťou a postavili na čelo stáda vidieckych ovečiek na farme. Stala sa centrálnou postavou seriálu Shaun the Sheep / Ovečka Shaun a svojou celosvetovou popularitou časom zatienila i Wallacea a Gromita. V seriáli sa objavuje dvojica podobná Wallaceovi a Gromitovi, je tu totiž farmár, ktorý rovnako ako Wallace žije sám, bez rodiny, v domácnosti má len psa ako svojho druha a pomocníka. Pes z Ovečky Shaun rozhodne nemá Gromitove kvality, úlohu bystrého a empatického hrdinu prebral (v skutočnosti je to totiž on, baran) Shaun. Rýchlou analýzou zistíme, že Shaun je ideálnym prototypom populárneho lídra: je bystrý a zvedavý, nemá strach, dokáže mobilizovať a viesť dav, ide do dobrodružstva a keď treba, i do nebezpečenstva, a pritom stále dbá na bezpečie svojich druhov a družiek, hocijako slabé a hlúpučké sú.
Na Shaun the Sheep zareagovala dokonca aj RTVS a uviedla ho vo vysielaní pod názvom Veselá farma. Seriál je beztextový, slovenčina sa objaví len v úvodnej znelke.

Shaun the Sheep / Veselá farma (Richard Goleszowski, Christopher Sadler, 2007 – súčasnosť)

Ďalším seriálovým derivátom, tentoraz odvodeným zo seriálu Shaun the Sheep, je Timmy Time / Kamarád Timmy. Ústredným hrdinom sa stáva najmenšia ovečka, batoľa z Shaunovej farmy. Ak je Shaun the Sheep pre škôlkárov a mladší školský vek, Timmy je pre jasličkárov, cieľová skupina začína asi od 2 rokov. Seriál učí deti, ako funguje systém, ako sa stanovujú pravidlá, ako sa budujú vzťahy v najmenšom kolektíve, robí to nenúteným spôsobom a deti sa smejú. Dostupné aj v češtine, i keď jazyk zasa len v znelke, takže pokojne sa dajú púšťať i verzie v angličtine.

Timmy Time (Jackie Cockle, 2009 – 2012)

Ako som už naznačila, produkcia štúdia Aardman Animations nezostala len pri krátkometrážnej a seriálovej tvorbe. Nakrútili už niekoľko dlhometrážnych filmov a rozhodne stoja za zmienku už len vzhľadom na fakt, že dva z nich dlhodobo vedú svetový rebríček tržieb za bábkový film. Na prvej priečke tohto rebríčka tróni hneď prvý dlhometrážny titul, čo Aardman Animations nakrútili, Slepačí úlet (Chicken Run, Peter Lord, Nick Park, 2000). (Keďže bol zaradený v našej distribúcii, určite existujú jeho dabované verzie, treba hľadať.)

Chicken Run (Peter Lord, Nick Park, 2000)

Od ostatnej produkcie štúdia sa odlišuje v jednom zásadnom bode: jeho hrdinkami sú ženy. Možno ste si to všimli, hlavný kreatívno-producentský tím štúdia tvoria výlučne muži, ktorí dosiaľ preferovali mužských hrdinov a ich svet. Ale sliepky, o ktorých je tu reč, sú ženy. Sú uväznené na farme, ktorá sa chystá zameniť produkciu vajec za produkciu paštét, takže všetkým im hrozí skorá smrť. Musia ujsť, lenže to sa s ťažkými zadkami a bez poriadnych krídel nedá. Líderkou slepačieho húfu je mladá, bystrá a nebojácna Ginger, ktorá typologicky predznačila barana Shaun. Hlavnou vedkyňou a vynálezkyňou (lebo o vynálezy ani tentoraz nebude núdza) je rovnako žena, sliepka. A ústrednou nepriateľkou, majiteľkou farmy je pani Tweedyová, pri ktorej by i vrchná sestra z Preletu nad kukučím hniezdom zbledla závisťou. Muži sú sekundanti: pán Tweedy ako ubitý chlapík pod papučou, a dvaja kohúti, starý generál vo výslužbe i mladý krásavec, ktorý sa na farme ocitne len náhodou, obaja zhodne predstierajú akési svoje kvality, za ktorými sa ale neskrývajú žiadne reálne zručnosti. V tomto filme si to prosto musia rozdať ženy. Ak máte dcéru a chcete jej ukázať prototyp odvážnej, odhodlanej a zároveň sociálne cítiacej hrdinky, ak jej chcete ukázať, že aj vedu môžu robiť ženy, ak jej chcete ukázať, na aké monštrum sa môže žena premeniť a tiež že ženy a muži potrebujú spolupracovať, a nie súperiť, pustite jej Chicken Run.

Na Slepačom úlete spolupracovali Aardmani so štúdiom DreamWorks. Podpísali spolu zmluvu spolu na päť dlhometrážnych koprodukcií a prvý výsledok ich musel určite naplniť spokojnosťou. Nešlo to však tak dobre, ako si obe strany predstavovali. Druhý film prišiel až o 5 rokov, dlhometrážnu podobu dostali Wallace a Gromit v príbehu The Curse of the Were-Rabbit / Prokletí králikodlaka. Platia preň všetky pozitívne charakteristiky ako pre predchádzajúce Gromitove krátke príbehy, kritika, diváci i členovia Americkej akadémie boli nadšení.

Wallace & Gromit: The Curse of the Were-Rabbit (Nick Park, Steve Box, 2005)

Ale potom prišiel prielom. DreamWorks pochopil, že výroba bábkového filmu je extrémne drahá a časovo náročná. Navyše na výrobu nedokázali mať žiaden vplyv, pretože sami oplývali výlučne digitálnymi nástrojmi. Dospeli k rozhodnutiu preložiť výrobný proces do 3D CGI technológie. Samozrejme, aby sa nestratil aardmanovský rukopis, vizuálny svet v počítači sa do najväčšej možnej miery pokúsil imitovať plastelínu. Dopadlo to katastrofálne, film Flushed Away / Spláchnutý skončil ako prepadák. Nielenže stratil výtvarný rukopis, stratil i humor, špecifický spôsob pomalého, sociálne citlivého a anglicky vtipného rozprávania. Flushed Away je tuctová hollywoodska jednorazovka, ktorú bez mihnutia oka prehliadnete medzi ostatnými podobnými titulmi vyrábanými podľa rovnakého kľúča. Po tomto neúspechu sa americko-britská spolupráca rozpadla a Aardmani sa podľa niektorých zdrojov zaprisahali nespolupracovať viac s nikým, kto sa nenarodil na britských ostrovoch.

Flushed Away (David Bowers, Sam Fell, 2006)

Po symbolickom návrate domov z Ameriky (nikdy tam fyzicky neboli, aj počas spolupráce s DreamWorks nakrúcali doma vo vlastných ateliéroch) prežili v Bristole dramatický požiar facilít, no ani toto nešťastie ich nezlomilo. Rozrastajú sa na seriálovej úrovni, čoraz viac tvoria obsah pre online a pokračujú s dlhými filmami. Nie je naším cieľom vymenovávať kompletnú filmografiu, dá sa ľahko dohľadať, upozornime len na tie tituly, čo prebehli našou alebo českou distribúciou a sú teda dostupné v našej jazykovej verzii.

Shaun the Sheep Movie (Mark Burton, Richard Starzak, 2015)

Early man / Pračlovek (Nick Park, 2018)

A Shaun the Sheep Movie: Farmageddon / Ovečka Shaun vo filme: Farmagedon (Will Becher Richard Phelan, 2019)

Aardmani nekončia, treba ich ďalej sledovať.
To, čo robia, je technicky veľmi náročné, ale zároveň je to to najľahšie, čo môžete z oblasti animácie skúsiť s vašimi deťmi doma. Stop-motion. Návodov na prácu s appkami pre smartfóny je plný YouTube, jediná špeciálna vec, ktorú by ste mali zohnať, je smartfónový statív. Držím vám palce, možno máte doma mladého Nicka Parka, len ho treba objaviť!