Vlk vlkovi v pätách
Kozmonov hlavný hrdina Marek Wolf sa zo slovenských súčasných detektívok asi najviac podobá na jeho slávnejšieho kolegu Harryho Holea (Jo Nesbø). Je to tiež nonkomforný samotár s komplikovanou rodinnou anamnézou, pohybujúci sa medzi svetmi podsvetia a bojom za spravodlivosť, a dokonca aj medzi dvoma odlišnými geografickými a jazykovými lokalitami (Slovensko, Kanada).
V najnovšej časti série s názvom Vlk sa hlavný hrdina ocitá znova v kanadskom Montreale. Privedie ho sem email od neznámej osoby, ktorá Wolfovi ponúka pravdu o jeho otcovi. Románom sa taktiež vinú dve časové línie. Epizódy týkajúce sa otca – policajta infiltrovaného do montrealského mafiánskeho prostredia, sa striedajú s príbehom syna – policajta, ktorý na vlastnú päsť pátra nielen po stratenom otcovi, ale zároveň vyšetruje aj prípady vrážd, ktoré s minulosťou otca úzko súvisia.
Kozmon tak rozohráva akoby dva rovnocenné kriminálne príbehy. Kým rozprávanie otca (Liama Wolfa) z prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia je však skôr mafiánskou kriminálkou starej školy, príbeh syna (Mareka Wolfa) z 21. storočia je modernou detektívkou severského strihu, so všetkým, čo k tomu patrí.
Prechody medzi týmito dejovými líniami sú síce miestami kostrbaté a pozornosť namáhajúce (spôsobuje to napríklad podobnosť priezvisk a tiež spojitosť postáv oboch liniek), no autorovi sa napriek tomu podarilo udržať ich kontinuitu a záverečný prienik. Vyžadovalo si to však vytvoriť aj nepredvídateľnú, a až mierne preexponovanú pointu.
Tento fakt však neadresujem autorovi ako výčitku, pretože si uvedomujem, že si to žiada nielen žáner, ale aj samotná, dnes už kriminálkami celkom presýtená čitateľská obec. Detektívka Vlk je dobrým oddychovým čítaním. Dej je pútavý a napínavý. Výborne nadväzuje na predchádzajúce časti série a na samotnom texte badať značný autorský progres.
František Kozmon, Vlk, IKAR, 2019
