Denník N

Možnosť (rýchlej) výmeny členov Súdnej rady a voľba predsedu Najvyššieho súdu

Jednou z významných právomoci Súdnej rady je voľba predsedu (podpredsedu) Najvyššieho súdu, ktorého navrhuje prezidentovi republiky na vymenovanie.

Bývalo zvykom, že nová vláda a parlament vymení svojich nominantov v Súdnej rade, ktorých menovala predchádzajúca vláda a parlament. Rovnako tak postupoval aj prezident Andrej Kiska, keď vymenil troch členov Súdnej rady vymenovaných jeho predchodcom Ivanom Gašparovičom, čo ústavnou sťažnosťou napadla takto odvolaná členka Súdnej rady.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19.09.2018, sp, zn.: PLz. ÚS 2/2018 prijal zjednocujúce stanovisko, podľa ktorého prezident, vláda ani parlament nemôžu odvolať člena Súdnej rady, ktorého do funkcie vymenovali. K tomuto záveru dospel Ústavný súd napriek tomu, že ústava výslovne a dokonca na viacerých miestach ustanovuje, že každý z týchto subjektov troch členov súdnej nielen vymenúva ale aj odvoláva. Oproti tomu, takú možnosť nemajú sudcovia, ktorí volia deväť členov súdnej rady.

S nástupom novej vlády Igora Matoviča a blížiacou sa voľbou predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa opäť dostáva do pozornosti Súdna rada Slovenskej republiky a spôsob jej kreovania. Ešte pred vymenovaním novej vlády sa otvorila otázka, čo so súčasnými členmi Súdnej rady, ktorých nominovala predchádzajúca vláda a predchádzajúci parlament.

V médiách sa objavila zmienka, že nová vláda a parlament by mohli svojich nominantov jednoducho odvolať a zvoliť nových členov Súdnej rady, a teda nerešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo prijaté vo forme zjednocujúceho stanoviska.

Ďalšou zmieňovanou možnosťou bolo v zrýchlenom legislatívnom konaní prijať zmenu ústavy tak, že by sa v podstate prelomilo rozhodnutie Ústavného súdu.

Obe navrhované možnosti považujem v právnom štáte za neprijateľné. Nerešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, aj keď také, ktorým bola zjavne prekročená právomoc Ústavného súdu (Ústavný súd ústavu nevykladal, ale ju svojvoľne menil) je jednoducho neospravedlniteľné bez ohľadu na sledovaný účel, a v istom zmysle by vytváralo aj nebezpečný precedens do budúcna.

Rovnako platí, že nie sú splnené ani podmienky na zmenu ústavy v skrátenom legislatívnom konaní. Aj súčasný predstavitelia vládnej moci ostro kritizovali predchádzajúcu vládnu väčšinu, ktorá v skrátenom legislatívnom konaní, len krátko pred voľbami, schválila tzv. trináste dôchodky. Prezidentka už avizovala, že predmetný zákon napadne na Ústavnom súde práve z dôvodu porušenia legislatívnych pravidiel prijímania právnych predpisov.

Zmeniť spôsob kreovania Súdnej rady a možnosť odvolať člena Súdnej rady je možné len buď zmenou ústavy v štandardnom legislatívnom konaní, alebo tak, že Ústavný súd príjme nové zjednocujúce stanovisko.

Do úvahy prichádza aj možnosť, že členovia Súdnej rady, ktorých do funkcie nominovala predchádzajúca vláda a parlament sa svojho členstva vzdajú. V takom prípade však funkcia člena Súdnej rady zanikne až uplynutím dvoch mesiacov od doručenia oznámenia predsedovi Súdnej rady. Ak by počas tohto dvojmesačného obdobia už odchádzajúci členovia odmietali vykonávať svoju funkciu členov Súdnej rady, v kontexte súčasnej situácie, by prichádzalo do úvahy aj skrátené legislatívne konanie, ktorým by sa mohli zmeniť podmienky kreovania Súdnej rady.

To samozrejme nerieši blížiacu sa voľbu predsedu Najvyššieho súdu, ktorá je naplánovaná už na 30.03.2020. Bez ohľadu na osobu kandidátov a osobu členov Súdnej rady nominovaných predchádzajúcou vládou a parlamentom, nemožno súhlasiť s názorom, že ide o ospravedlnenie na nerešpektovanie legislatívnych pravidiel a rozhodnutí Ústavného súdu. Otázku voľby predsedu Najvyššieho súdu je možné vyriešiť aj iným, a to ústavne súladným, spôsobom.

Súdna rada vo voľbe nenavrhne prezidentke žiadneho kandidáta

Táto možnosť, aj vzhľadom na už doteraz niekoľko neúspešných pokusov, nie je vylúčená. V takom prípade, by Súdna rada musela vyhlásiť novú voľbu, pričom za dodržania zákonných lehôt, by už mohla nová vládna väčšina stihnúť vymeniť svojich nominantov v Súdnej rade, čím by dokázala do určitej miery ovplyvniť výsledok voľby. Dnes môže parlament aspoň čiastočne zasiahnuť do aktuálnej voľby predsedu Najvyššieho súdu tak, že zvolí jedného člena Súdnej rady, ktorého pozícia je momentálne neobsadená.

 

Súdna rada kandidáta zvolí, ale prezidentka navrhnutého kandidáta nevymenuje

Ďalšou legitímnou možnosťou je, že Súdna rada vo svojej súčasnej podobe nájde väčšinu a zvolí kandidáta, ktorého navrhne prezidentke na vymenovanie za predsedu Najvyššieho súdu. Následne by bolo na prezidentke republiky, či navrhnutého kandidáta vymenuje, alebo kandidáta odmietne vymenovať.

V minulosti sa už stalo, že prezident Rudolf Schuster nevymenoval Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. Bolo to z dôvodu pochybností pri voľbe v Súdnej rade, kedy zvolený kandidát ako člen Súdnej rady mohol za seba hlasovať, pričom neúspešný kandidát členom Súdnej rady nebol a teda takú možnosť nemal. Aj Ústavný súd následne zrušil uznesenie Súdnej rady, ktorým bol Štefan Harabin zvolený a Súdna rada musela uskutočniť novú voľbu kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu.

Na menovaciu právomoc prezidenta republiky vo vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu je možné použiť rozhodnutie Ústavného súdu vo veci menovania generálneho prokurátora. Naopak, rozhodnutie Ústavného súdu vo veci menovania ústavných sudcov pravdepodobne nebude použiteľné, keďže sa zakladá na iných základoch (na uvoľnené miesto ústavného sudcu má prezident navrhnutý dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých menuje polovicu).

 

Najvyšší súd bez vedenia a možnosť (rýchleho) riešenia situácie

Okrem chýbajúceho predsedu Najvyššieho súdu situáciu komplikuje aj skutočnosť, že doterajšia podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová požiadala ministra spravodlivosti o prerušenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu odchodu do dôchodku. Ak minister spravodlivosti žiadosti vyhovie, zostane Najvyšší súd bez oficiálneho vedenia. Ústava ani zákon nerieši situáciu, kto v tom čase vykonáva právomoci predsedu Najvyššieho súdu.

Túto situáciu by bolo možné riešiť zmenou zákona alebo ústavy, a to dokonca aj v skrátenom legislatívnom konaní. V tomto prípade sú splnené podmienky pre využitie tohto inštitútu. Skrátené legislatívne konanie je možné použiť za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

Za súčasného právneho stavu neexistuje orgán (okrem zákonodarcu), ktorý by mohol právne záväzným spôsob určiť, kto dočasne vykonáva úlohy predsedu Najvyššieho súdu v čase, keď je táto funkcia spolu s funkciou podpredsedu Najvyššieho súdu neobsadená. Takúto právomoc nemá ani Súdna rada, ani plénum Najvyššieho súdu a ani prezident republiky, a to ani v rámci spoločného konania, kedy by poverenie dával napr. prezident na návrh Súdnej rady a pod.

Situácia, keď Najvyšší súd nemá vymenovaného predsedu ani podpredsedu je skutočne mimoriadnou okolnosťou, ktorá môže mať za následok aj ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Za súčasnej situácie totiž nemá kto zabezpečiť zmeny v rozvrhu práce Najvyššieho súdu, napr. v prípade príchodu nového sudcu ho nemá kto prideliť do senátu, určiť mu nápad veci a pod., rovnako tak v prípade zamestnancov podieľajúcich sa na chode Najvyššieho súdu (asistenti sudcov, tajomníci, zapisovateľky). Že nejde len o teoretickú možnosť svedčí aj program 5. zasadnutia Súdnej rady, ktoré je naplánované na 30.03.2020, kedy sa má rozhodovať o návrhu na preloženie sudcu nižšieho stupňa na Najvyšší súd. Takýto sudca by síce rozhodnutím Súdnej rady bol preložený na Najvyšší súd, poberal by plat, ale zároveň by nemohol byť zapojený do rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu, keďže by nebol zaradený do žiadneho senátu a nenapadali by mu žiadne spisy.

Poveriť vykonávaním úloh predsedu Najvyššieho súdu tretiu osobou bez výslovného zákonného zmocnenia, by mohlo spôsobiť do budúcna viac škody ako osohu, napr. námietky nezákonne obsadených senátov, ktoré by boli zostavené zastupujúcim predsedom Najvyššieho súdu a pod.

Teraz najčítanejšie

Matej Oslacký

Vyštudoval som právo, ktorému sa venujem aj v profesijnom živote. Zaujímam sa o veci verejné, lebo mi nie je jedno, kde žijem a čo sa okolo mňa deje. V textoch zverejnených na tomto blogu sú vyjadrené moje osobné názory a tieto texty nevyjadrujú názory a postoje môjho zamestnávateľa.