V Nadácií Zastavme korupciu chodíme po stredných školách s workshopom o čestnosti – pozeráme na to, ako obyčajné odpisovanie alebo predbiehanie sa v rade môže súvisieť s korupčným správaním v neskoršom živote. Tak ako korupcia, aj odpisovanie sa často odohráva ako dohodnutý biznis – výmena výhod a benefitov vo dvojici, bez uvedomenia, že každé odpisovanie znižuje kredit známky v triede a vysvedčenia v danej škole. Tak ako zneužitie úradu, aj predbiehanie sa na obede pred menšími či šikana, majú pôvod v téme zneužitia moci.

Mnohí z nás sa niekedy správajú neférovo nevedome. Neospravedlňuje nás to, ale je to tak. Deje sa to najmä z týchto dvoch dôvodov: keď si neuvedomuješ svoje privilégiá, výhodu či prevahu, alebo, keď si neuvedomuješ, že tvoje konanie má vždy vplyv na ľudí okolo.

„Veď trocha kašľa prežijeme a vám sa tiež nič nestane,“ hovorí mi sused bez rúšky a veselo nechá svoje deti vbiehať do dvorov. Nie je to zlý človek. Ani úmyselne ľahostajný. Len to z bezpečia svojej mladosti nedomyslel. Neuvedomuje si svoje privilégium.

„Prosím vás, susedka, nepredali by ste mi jednu rúšku, musím vybehnúť do obchodu,“ klope kamarátke na dvere staršia pani suseda. O pol hodinku má pani pred dverami nákup, tri rúšky a papierik z pozdravom.

V samoobsluhe pozorujem skupinku dôchodcov, ktorí s nechránenými tvárami besedujú a potľapkávajú sa. Na jazyk sa mi tlačia slová odsúdenia a pohŕdania. Aké ľahké je pre mňa, informovanú osobu v produktívnom veku, nezahrnúť do svojej úvahy, že títo ľudia trpia dlhodobou izoláciou, obchod je pre nich možno jediná úľava od samoty v dlhom dni bez blízkych a nemajú prístup k internetu so všetkými návodmi, radami a obrázkami, tak ako mám ja. Ak ich miesto toho priateľsky oslovím s ponukou, že im na druhý deň prinesiem rúšky alebo rožky s mliekom, ovplyvním svet iným smerom, ako keby som ich len ohovorila na facebooku

Pani v lekárni pracuje už dvanástu hodinu za prepážkou. Stojí tam v ochrannom odeve, ktorý si sama zimprovizovala, ramená jej už dávno ovisli únavou a rezignáciou. Doma má starnúcich rodičov a žiadnu šancu sa na čas odsťahovať aby ich neohrozila. Mám na výber – buď si pôjdem kúpiť dvadsiatu krabičku paralenu pre môj pocit superistoty, alebo to môžem skúsiť risknúť aj s pätnástimi, s vedomím, že svet je v týchto dňoch v minoriadne krehkej rovnováhe, ja ho mám tiež trochu v rukách. Môžem si zvoliť nestať sa tou kvapkou v jej pohári, vďaka ktorej sa doma zrúti.

Pán v potravinách v sekcií ovocie má šál na ústach a na rukách igelitové vrecká prichytené vlasovou gumičkou. Dokladá citróny. Na chvíľu sa vzpriami, natiahne si chrbát.  Koľko infikovaných ľudí už dnes obslúžil? Môžem prejsť okolo mlčky a náhlivo v panickom strachu z nákazy, alebo môžem z bezpečnej vzdialenosti povedať: „To je ale dnes bláznivý deň čo? Ako sa máte?“ . Možno sa má dnes zle a moja pozornosť mu dodá ten chýbajúci gram energie, aby dokázal ako tak v pohode v noci dôjsť na ubytovňu, kde je zaseknutý ďaleko od svojich blízkych z inej časti krajiny. Ja sama som pritom z obchodu vybehla z pohodlia môjho privilegovaného homeoffisu, od drobných konfliktov a spoločného sledovania filmov s mojou rodinou na dosah. Tak ako pri rozhodovaní o štátnych zakázkach v kresle ministra, tak aj pri pulte s ovocím v malom obchode na predmestí, vedomie svojich výhod a toho, že to čo robím, má vždý vplyv na okolie, robí rozdiel.

Veľká korupcia začína pri malých každodenných neférovostiach. Tak je to v pokojných časoch, aj v časoch aké práve žijeme. Aj v nasledovných mesiacoch, ktoré strávime v spoločnosti  Korony, budú malé veci rozhodovať o tom, či z toho v lete vyviazneme vyrovnaní, alebo či skončíme s mierne skorupmovanou dušou. A to nemusíme byť ministerky ani riaditelia štátnych podnikov. My sme totiž niečo viac – sme ministerky a riaditelia našej každodennosti.

Zuzana Vasičáková Očenášová

Nadácia Zastavme korupciu