Denník N

Čo môžeme očakávať od nového vedenia ministerstva školstva v oblasti výskumu a vývoja?

V sobotu vymenovala prezidentka SR novú vládu, ktorá nastupuje vo veľmi ťažkých časoch. Novým ministrom školstva, vedy, výskumu a športu sa stal Branislav Gröhling (SaS). Ten nastupuje v období, keď sú zatvorené všetky stupne škôl a aj výskumné inštitúcie fungujú v obmedzenom rozsahu. SaS predstavila pomerne komplexný program v oblasti výskumu a inovácií. V súčasnosti je tak veľmi zložité predikovať, čo z neho sa dostane do programového vyhlásenia vlády. Preto tento blog obsahuje zhrnutie základných priorít SaS pre výskum a vývoj.

Okrem nového ministra má ministerstvo aj troch nových štátnych tajomníkov. Oblasť výskumu a vývoja bude mať v svojom portfóliu Ľudovít Paulis, ktorý je aj podpísaný pod predvolebným programom SaS pre túto oblasť. Doteraz pôsobil ako docent na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Čo teda obsahoval volebný program?

Univerzity a vysoké školy

SaS chcela pokračovať v systéme akreditácie s cieľom eliminovať nekvalitné odbory a znížiť počet vysokých škôl odobraním akreditácie nekvalitným odborom a univerzitám. Zároveň chcú zaviesť systém zbierania informácií o uplatnení absolventov odborov a vysokých škôl, ich priemernom príjme a nezamestnanosti. Práve uplatnenie absolventov (miera nezamestnanosti) by mal byť jeden z hlavných princípov pri zmene systému financovania vysokých škôl. Snahou je tak vytvoriť tlak, aby sa vysoké školy sústredili na uplatnenie absolventov v praxi. Návratnosť financií investovaných do jednotlivých odborov a programov by mal sledovať Útvar hodnoty za peniaze. Pri financovaní univerzít by sa mal podporovať výskum s dôrazom na pracoviská, ktoré sú aktívnou súčasťou medzinárodnej komunity a ktoré vytvárajú kvalitný výskum.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR by malo každý rok publikovať komplexný ranking slovenských vysokých škôl podľa študijných odborov a programov. Tento by mal obsahovať:

  • Informácie o uplatnení absolventov, ich priemernú mzdu a zamestnanosť;
  • Návratnosť financií investovaných do jednotlivých študijných odborov a programov;
  • Hodnotenie jednotlivých odborov zo strany Akreditačnej agentúry;
  • Hodnotenie kvality štúdia z pohľadu študentov pomocou dotazníkov.

 

Bratnislav Gröhling Zdroj: Foto N – Tomáš Benedikovič

Systém a riadenie výskumu a vývoja

V rámci systému a riadenia výskumu by sa mali zjednotiť pravidlá pre výzvy a manažment grantového financovania pre projekty APVV, VEGA, KEGA a Výskumnej agentúry (VA). Program a harmonogram výziev by mal byť zverejnený na trojročné obdobie. Zároveň by malo prísť k harmonizácii medzi APVV a VA.

Agentúry by mali zverejňovať poskytnuté prostriedky pre organizácie a tímy a ich prepojenie s publikačnými a patentovými výstupmi. Na základe týchto dát by mal byť vypracovaný rebríček najúspešnejších inštitúcií, tímov a vedcov.

Pri hodnotení projektov bude musieť minimálne 50% hodnotiteľov pochádzať z územia mimo SR a ČR. Zároveň takýto hodnotitelia budú musieť mať vyšší H-index ako je medián v danom odbore.

Dokončená by mala byť tiež transformácia Slovenskej akadémie vied a jej ústavov, ktorá sa neuskutočnila  v roku 2018.

Financovanie výskumu a vývoja

Cieľom SaS bolo zvýšiť financovanie výskumu a vývoja na 1% HDP. Dodatočné zdroje by chceli nájsť aj v zrušení super odpočtu na výskum. Rovnako chceli zvýšiť podiel účelového financovania výskumu. S tým, že z celkového rozpočtu vyčleneného na výskum by mala 1/3 smerovať do účelového financovania, 1/3 na nárokovateľné dotácie a 1/3 na inštitucionálne financovanie. Rozpočet APVV by sa mal postupne navýšiť na 200 mil. € ročne (100 mil. € na projekty a 100 mil. € na účelové financovanie).

Účelové (grantové) financovanie by sa malo rozdeliť na dve časti – projekty a nárokovateľné dotácie na vedeckovýskumné výstupy.

V rámci projektového financovania by sa malo poskytovať osem typov grantov:

  1. Štartovacie granty;
  2. Stredne veľké granty (20-50 tisíc ročne) na financovanie projektov bežných výskumných tímov;
  3. Mimoriadne granty (150 – 300 tisíc ročne) na financovanie veľkých projektov s výrazným inovačným potenciálom;
  4. Popularizačné minigranty na podporu popularizačných výstupov;
  5. Štartovacie granty aplikovaného výskumu s nevyhnutným spolufinancovaním na účely prípravy proof-of-concept a patentovej prihlášky.
  6. Kapitálová spoluúčasť v podniku s registrovaným patentom, ktorá zahŕňa podiel na výnosoch patentu, ale žiadateľ má za definovaných podmienok možnosť odkúpiť podiel grantovej agentúry späť v určitom období po ukončení financovania;
  7. Vedeckú cenu dotovanú sumou 100 000€ ročne pre každú oblasť vedy a výskumu
  8. Vedeckú cenu dotovanú sumou 50 000€ pre úspešných jednotlivcov alebo tímy v medzinárodných vedeckých súťažiach do 25 rokov.

Nárokovateľné dotácie majú byť novou formou podpory výskumu na Slovensku a síce pôjde o „odmenu“ za výstupy základného a aplikovaného výskumu. Obe formy dotácie by mala manažovať APVV. Pri základnom výskume by mal nárok vzniknúť po splnení definovaných kritérií. Finančné prostriedky budú mať formu projektu, ktorý bude manažovať hlavný (korešpondujúci) autor publikácie s dobou čerpania 5 rokov. Nárok na takúto dotáciu by mal hlavný autor, ktorý publikuje v karentovanom časopise, ktorý sa podľa SCI nachádza v prvom alebo druhom kvartile. Pričom za každý impaktový bod by získal 8 000€. Ročné náklady sú odhadované vo výške 72  mil. €. Implementácia projektu by mala mať minimálne obmedzenia.

Nárokovateľná dotácia za výstup aplikovaného výskumu je veľmi podobná, len prostriedky by získal autor po udelení patentovej prihlášky na Európskom patentovom úrade (EPO). Malo by ísť o dotáciu až 500 000 € za patent. S predpokladaným ročným rozpočtom 15 mil. € ročne.

Čerpanie projektových financií by sa malo zjednodušiť, a to aj tým, že v projektoch so zadefinovanými výstupnými ukazovateľmi sa nebude musieť realizovať verejné obstarávanie, a to na výdavky, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako 260 000€.

Ľudovít Paulis
Ľudovít Paulis; Zdroj: TASR – Pavol Zachar

Ľudské zdroje

Na miesta vysokoškolských pedagógov a výskumníkov budú mať organizácie financované zo štátneho rozpočtu povinnosť vypisovať medzinárodné konkurzy a ponúkať platové podmienky prispôsobené vedeckej výkonnosti.

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

 

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

Teraz najčítanejšie

SOVVA

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) je mimovládnou neziskovou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom je podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Aktivity SOVVA sa zameriavajú na päť oblastí: • Výskumné a inovačné politiky • Analýzy a hodnotenia • Popularizácia vedy • Prepájanie vedy a spoločnosti • Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom