Denník N

Chytáte si okuliare? Nemali by ste.. obzvlášť v prípade poruchy čuchu – triky na COVID-19

Zdroj: Medical Xpress
Zdroj: Medical Xpress

Prečo si dávať pozor na okuliare? Prečo nás má zaujímať strata čuchu v súvislosti s COVID-19? Ako si nasadzovať rúško/respirátor? Ako ich sterilizovať? Ako si správne umývať ruky? Všetky tieto odpovede nájdete v nasledujúcom blogu.

PREČO SI TREBA DÁVAŤ POZOR NA OKULIARE?

Kedže bolo v laboratórnych podmienkach preukázané, že vírus, spôsobujúci COVID-19 vydrží na plastoch a oceli až 2-3 dni, je vysoké riziko nákazy pri kontakte s kontaminovanými vecami. Môže sa jednať aj o veci, ktoré každodenne používame ako mobil, kľúče alebo aj okuliare. Kedže ľudia, ktorí nosia okuliare si ich pravidelne naprávajú, môže sa stať, že si ich napríklad chytíme počas cesty MHD a potom doma tesne pred jedením a nákaza je možná. Treba pravidelne umývať predmety každodennej potreby ako sú mobily, tablety, kľúče (aj od auta), okuliare, rúčky na kočíkoch, domáce kľučky, vypínače svetla a podobne. Taktiež treba byť opatrní pri príjmaní balíkov (kedže v laboratórnych podmienkach dokáže na kartóne vírus prežiť až 24h) ale aj po príchode z nákupu.


STRATA ČUCHU – POMERNE ČASTÝ SYMPTÓM

V posledných dňoch sa rozpráva o zaradení nového symptómu pre COVID-19, a tým je čiastočná alebo úplná strata čuchu (anosmia). Vo viacerých krajinách bolo totiž preukázané, že vysoké percento ľudí s COVID-19 malo do určitej miery obmedzený čuch. V mnohých prípadoch sa jednalo o inak asymptomatických pacientov, ktorí môžu byť významnými prenášačmi tohto ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia je ešte len v procese získavania informácií, kedže doposiaľ máme len predbežné dôkazy, aby to bolo oficiálne zaradené medzi časté symptómy. Nie je na škodu byť na pozore a v prípade náhleho nástupu anosmie o tom telefonicky informovať svojho obvodného lekára.


SPRÁVNE NASÁDZANIE RÚŠKA (prípadne RESPIRÁTORA)

  • Najprv by sme si mali umyť ruky, následne nasadiť rúško, uistiť sa o tom, že prilieha na nos, netlačí nás, pokiaľ sme v “bezpečnom” prostredí a s čistými rukami. Rúška, ktoré sú robené na spôsob harmoniky je treba uvoľniť, aby neboli úplne natlačené na ústach – predĺžime tým čas, za aký nám navlhnú. Následne by sme ho mali mať na sebe až do momentu kedy sa znova neocitneme v bezpečnom prostredí.

Rúško si vonku nemáme dávať hore dole, pretože si ho môžeme kontaminovať špinavými rukami alebo môže byť kontaminované nejakými kvapôčkami, čo sa naň dostali a následne keď si ho zložíme na krk ich budeme vdychovať a môžeme sa nakaziť.

SKLADANIE RÚŠKA A JEHO NÁSLEDNÁ STERILIZÁCIA

  • Pokiaľ sa jedná o jednorázové rúško, ktoré sme na sebe mali niekoľko hodín by malo poputovať rovno do koša, nesmieme chytať prednú stranu, iba šnúrky a následne si treba dôkladne umyť ruky.
  • Pokiaľ sa jedná o látkové rúško, pokiaľ sme ho nenosili dlhšiu dobu, stačí ho aj prežehliť na vyššej teplote (zväčša sú rúška bavlnené, takže nastavenie na bavlnu) avšak pokiaľ bolo dlhšie nosené, prípadne už sme ho raz prežehlili treba ho oprať, minimálne na 40 stupňoch, avšak ideálne je na vyššej teplote (60-95 stupňov), kedže vtedy je zaručené, že inaktivujeme vírus. Pokiaľ nechceme míňať zbytočne veľa vody v práčke, kvôli pár rúškam, môžeme ich klasicky vyvariť v hrnci po dobu aspoň 30 minút. Netreba zabúdať na to, aby boli rúška odložené na miestach, kam sa k nim deti nedostanú aby sa s nimi náhodou nehrali.

NEODPORÚČAM sterilizáciu v mikrovlnnej rúre aj napriek „zaručeným“ odporúčaniam, kedže v mnohých prípadoch to skončilo tým, že rúška/respirátory zhoreli. V prípade nutnej potreby sterilizovania respirátora, je možné ho sterilizovať v klasickej rúre pri 60 stupňoch po dobu 90 minút, taktiež ako ďaľšia možnosť je možné ho vyfénovať fénom na vlasy po dobu 30 minút, čo by nemalo zničiť filter.

Aj napriek tomu, že rúško nie je 100% ochranou proti nakazeniu, výrazne znižuje riziko šírenia nákazy. Rúškom chránime najmä ostatných, v prípade, že sme my nakazení (aj bez príznakov), respirátory chránia nositeľa pred možnou nákazou, preto je dôležité aby k nim mali zdravotníci prístup.


ZÁKLADNÁ HYGIENA JE DÔLEŽITÁ – AKO SI SPRÁVNE UMÝVAŤ RUKY?

  • Ruky si treba dôkladne umývať aspoň 20-40 sekúnd s obyčajným mydlom – názorné video, môžete nájsť tu, taktiež v tomto videu je vidno rozdiel medzi umytím len na rýchlo a dôkladným umytím rúk.
  • Pokiaľ sme vonku a máme k dispozícii dezinfekčný gél na báze alkoholu, mali by sme si pretrieť všetky záhyby rúk rovnako ako aj pri ich umývaní.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR

Ruky si treba úmývať: po každom návrate domov z vonkajšieho prostredia, pri akomkoľvek pocite nečistých rúk, po ceste v MHD, pred, pri a po príprave jedla, pred jedením, po použití toalety, pred manipuláciou s bábätkom, po výmene plienky, po manipulácií so zvieratami a ich krmivom, po manipulácií s odpadom, odpadovým košom, pred a po návšteve nemocnice, lekára.


Pokiaľ sa dá, trávime čas najmä doma, von vychádzame iba v nutných prípadoch – do práce a späť, na nákup potravín (čas od 9 do 12 je vyhradený pre dôchodcov), do lekárne, vyvenčiť psa, prechádzku osamote (ideálne by sa mali zdržiavať spolu len členovia jednej domácnosti).


COVID-19 je ochorenie spôsobené vírusom SARS-CoV-2, ktoré sa prenáša najmä kvapôčkovou infekciou, čo znamená, že vírus sa nachádza v malých kvapôčkach, ktoré sa uvoľnujú pri kýchaní, kašľaní, vo výtoku z nosa ale aj pri bežnom rozprávaní. Medzi časté príznaky patrí horúčka (mierna, okolo 38 stupňov), suchý kašeľ, dýchavičnosť, únava, bolesti svalov, tie sa vyvíjajú postupne, nie zo dňa na deň ako je to pri chrípke. Taktiež pokiaľ máte nádchu s výtokom z nosa je vysoká pravdepodobnosť, že sa nejedná o COVID-19, ale treba upozorniť, že môžu byť prípady kedy alergik so sennou nádchou má aj COVID-19, vtedy treba dbať na rozlíšenie príznakov, ktoré sú spoločné pre obe ochorenia.

Veľa užitočných informácií o COVID-19 a deťoch môžete nájsť v mojom blogu alebo v mojom rozhovore pre Denník N alebo najmama.sk

Teraz najčítanejšie

Dominika Valent Raffajová

Vyštudovala som molekulárnu genetiku a diagnostiku vo Veľkej Británií. Pôvodne som chcela študovať medicínu, kedže pochádzam z doktorskej rodiny avšak s genetikou to bola láska na prvý pohľad (tak na druhý kedže som najprv veľmi nerozumela tomu, o čom je tá trizómia 21 čo má môj bráško Fifko). Vždy som chcela pomáhať ľudom a byť čo najbližšie s klinikou. Blog som začala písať po tom, čo som (zase raz) narazila na nevedomosť ľudí v dôležitých životných témach. Dôležitá myšlienka, podľa ktorej sa riadim: "If not me, who? If not now, when?" - Ak nie ja, kto? Ak nie teraz, kedy?