Denník N

Pozitíva novej koronakrízy

Každá kríza je príležitosťou a bola by veľká škoda, keby sme túto nevyužili v náš prospech a prospech celej spoločnosti.

Hoci nás zasiahla kríza, ktorá ešte pred niekoľkými týždňami či mesiacmi bola nepredstaviteľná, na všetkom zlom sa dá nájsť niečo dobré a načasovanie týchto ťažkých časov je pre Slovensko v čase výmeny vlády vhodné. Azda by bolo lepšie už len to, keby výmena prebehla v januári a celú správu tejto krízy by už manažoval nový premiér so svojou vládou a po internete by sa nešírili prihlúple výzvy na zachovanie vlády Pellegriniho po dobu krízy. S novou vládou, ktorá, vďaka rozumnému konsenzu pani prezidentky a nového premiéra vznikla naozaj rýchlo, prichádza aj nový vietor do riešenia krízy, ktorá rozsahom prevyšuje čokoľvek, s čím sa samostatné Slovensko doposiaľ stretlo. Chvalabohu, že máme túto novú a na prvý pohľad schopnú vládu, ktorá koná doslova od prvej hodiny od vymenovania namiesto toho, aby sa len tvárila a šaškovala, že niečo skutočne robí. Pellegrini, okrem zopár veľmi dôležitých a kritických opatrení, ktoré zaviedol po vzore susedného Česka, nebol schopný a ochotný riešiť krízu hlbšie, pretože mal obavy, že s každým ďalším dňom bude kríza padať viac na jeho hlavu. Potemkinovské riešenie krízy bolo okrem zopár opatrení jeho hlavnou agendou a je nesmierne rád, že sa zbavil tejto zodpovednosti a my buďme radi, že tam už nie je aj s celou svojou partiou neschopných oportunistických prisluhovačov typu „Kičura“. Respektíve, ak tam aj sú, tak pokiaľ svoju prácu nebudú robiť seriózne, dlho sa už neohrejú.

Matovič a nová vláda pôsobí vo svojej novej funkcii väčšinou zodpovedne a schopne. Či taká aj bude najbližšie mesiace a roky, uvidíme, ale nádej, že zmena prišla, je veľká. Od prvého dňa si na pomoc povolal špičkových odborníkov na jednotlivé oblasti, ktoré je nutné akútne riešiť a je vidieť vôľu a vervu s akou sa do vecí pustil. Konečne celý tento cirkus nepôsobí ako osobné PR Pellegriniho, ktorému v čase začínajúcej krízy napadlo, že financie zo „svojej“ rezervy rozdá na tak nepotrebné veci, že sa sami seba musíme pýtať, či to vôbec môže myslieť vážne, ani keby nezúrila takáto kritická situácia na iných, najmä zdravotných a ekonomických frontoch. Totálne diletantstvo a cynická prezentácia moci môže stáť v dohľadnej dobe ľudské životy, ale im o to nikdy nešlo, na sociálnu demokraciu sa stále len hrali a doslova idú cez mŕtvoly.

Ale čo je teda na tomto celom dobré? Je to kríza zatiaľ nedozerných rozmerov, ale takáto kríza je aj príležitosť. Na veľké zmeny, na také, ktoré môžu formovať celé generácie a ich životy, nielen u nás doma, ale v celom svete a v globálnom kontexte. Minimálne v rozvinutom svete to nastaví zrkadlo doterajšej zdravotnej starostlivosti – a Slovensku nevynímajúc. Naplno odhalí medzery v správe krajiny a jej rezortov do takej miery, že sa núka príležitosť to celé vyčistiť a začať odznova. Príležitosť, ktorá by sa inak nenaskytla, pretože hoci mnohí od novej vlády čakali veľa, bolo jasné, že prvé štyri roky sa tu mal upratovať len ten najväčší „bordel“. Situácia sa však mení – a to do takej miery, že veci spravovať lepšie a efektívnejšie pod zámienkou prebiehajúcej krízy sú reálne na dosah! Bez veľkého odporu, ktorý by inak určite nastal, pretože ľudia, zvyknutí na „sociálne istoty“ a opateru štátu, by tvrdo proti tomuto protestovali. Niežeby nová vláda chcela rušiť „sociálne istoty“. To určite nie. Ale dať im hlavu a pätu po tom celom chaose bude určite ľahšie v tejto dobe, ako kedykoľvek inokedy.

Mnoho ľudí pochopí, hádam, nezastupiteľnú rolu zdravotníkov v spoločnosti a možno sa konečne nájde vôľa na radikálne a dôležité zmeny, po ktorých lekári volajú roky a majú často najväčší podiel na rozhodnutí predovšetkým mladých lekárov odísť pracovať do zahraničia, či odradiť mladých ľudí pred štúdiom v tomto odbore. Naskytla sa príležitosť bez zbytočne dlhých naťahovačiek presadiť zmeny, ktoré slovenské zdravotníctvo nutne potrebuje, aby sa priblížilo moderným zdravotníctvám vyspelých krajín. Ružové to samozrejme nie je nikde, ale tie elementárne veci, ktoré sa nedali doteraz presadiť, hádam prejdú omnoho ľahšie cez vonkajšiu kritiku, pretože ľudia na vlastnej koži pocítili, ako je dôležité, aby zdravotníctvo fungovalo špičkovo. Alebo aspoň normálne, nie tento hurá systém, ktorý u nás funguje.

Možno sa konečne dočkáme reforiem, ktoré zdravotníci potrebujú, aby mohli pracovať v ľudských podmienkach za adekvátnu mzdu, ako je to normálne vo vyspelom svete. Že sa bude riešiť materiálne vybavenie nemocníc, ich nevyhnutné opravy a tiež podpora nových mladých ľudí, ktorí sa rozhodli či rozhodnú tento odbor študovať. Namiesto pokút zaviesť motiváciu, namiesto represie podporu. Že si politici a verejnosť uvedomia, aký neudržateľný systém tu funguje, aké množstvo lekárov má dôchodkový či pred-dôchodkový vek a čoskoro by hrozil kolaps aj bez koronakrízy.

Zdravotníctvo bude v najbližších rokoch stredobodom pozornosti, pretože sa bytostne dotýka nás všetkých a je dobré, že si to v týchto časoch pripomíname, pretože vďačnosť za prácu zdravotníkov by nám nemala chýbať nikdy, ani v časoch „pokoronových“.

Držme si všetci vzájomne prsty a správajme sa zodpovedne. Majme, prosím, ku zdravotníkom úctu, pretože viem, na aké maximá svojich síl siahajú neustále, nielen v týchto dňoch a týždňoch.

Teraz najčítanejšie

Maroš Tima

Študent medicíny, fanúšik štúdia cudzích jazykov a občasný laický komentátor politicko-spoločenských udalostí.