Denník N

Sledovanie občanov cez mobil – (ne)primeranosť zásahu štátu do práva na súkromie

Získavanie prevádzkových údajov je vzhľadom na sledovaný účel neproporcionálne a neprimerane zasahujúce do práva občanov na ochranu súkromia. Poskytovanie údajov, v tak širokom rozsahu, o neobmedzenom okruhu osôb a ešte bez primeraných záruk, je absolútne neprijateľné.

Vláda na svojom 3. zasadnutí dňa 24.03.2020 schválila vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii, ku ktorému zároveň navrhla skrátené legislatívne konanie v parlamente.

Ako napovedá už názov zákona, jeho účelom je riešiť mimoriadne opatrenia v súvislosti s koronavírusom COVID-19.

Zákon rieši niekoľko okruhov najakútnejších problémov, s ktorých navrhovaným riešením možno v zásade súhlasiť. Navrhované riešenia sú rýchle, pomerne jednoduché ale aj maximálne účinné a sledujúce svoj účel.

Problematickým bodom, ktorý vyvolal v spoločnosti aj v parlamente vášnivú diskusiu, je nová úprava, ktorá umožňuje štátu (prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva) sledovať občanov prostredníctvom ich mobilných telefónov. Ide o údaje, ktoré tvoria telekomunikačné tajomstvo.

Podľa navrhovanej právnej úpravy možno v čase mimoriadnej situácie alebo núdzové stavu v zdravotníctve sprístupňovať Úradu verejného zdravotníctva, na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu fyzických osôb v záujme ochrany života a zdravia, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, údaje tvoriace telekomunikačné tajomstvo.

Telekomunikačné tajomstvo, ku ktorému má mať za týchto podmienok prístup Úrad verejného zdravotníctva podľa § 63 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“), sú údaje:

  • b) súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu;
  • c) prevádzkové údaje a
  • d) lokalizačné údaje.

Tieto údaje môže Úrad verejného zdravotníctva zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie však do 31. decembra 2020.

Dôvodnosť takého zásahu do súkromia dotknutých osôb je potrebné posúdiť z viacerých hľadísk.

Za mimoriadne problematický považujem rozsah takto poskytovaných údajov dotknutých osôb. Pokiaľ má byť účelom navrhovaného zákona možnosť štátu sledovať dodržiavanie karanténnych opatrení, potom nie je nijako zdôvodnený prístup k prevádzkovým údajom.

Na monitorovanie dodržiavania karantény sú dôležité lokalizačné údaje, aby štát vedel, kde sa tá ktorá osoba s podozrením na ochorenie COVID-19 pohybovala (písm. d) cit. zákona). Proti tomuto rozsahu údajov, ktoré majú byť štátu poskytnuté, nemožno za týchto okolností namietať. Verejný záujem na ochrane života a zdravia má určite prevahu nad záujmom na ochranu súkromia v naznačenom rozsahu. Až v prípade potvrdenia nákazy je potrebné poznať aj údaje osôb, s ktorými prišla táto podozrivá osoba do kontaktu a mohla na nich preniesť ochorenie, čo je mimoriadne dôležité na zabránenie šíreniu ochorenia. Na tento účel preto slúžia aj tzv. súvisiace údaje komunikujúcich strán (písm. b) cit. zákona). Problémom navrhovaného zákona je, že všetky údaje a o všetkých osobách spája do jednej skupiny bez rozdielu.

Navyše z predloženého zákona ani jeho dôvodovej správy ale absolútne nie je zrejmé, na aký účel je potrebné získavať aj tzv. prevádzkové údaje (písm. c) cit. zákona). Odôvodnenie navrhovanej úpravy ako celku sa obmedzuje na „Toto mimoriadne opatrenie sa navrhuje zaviezť na základe praktických skúseností z krajín ako Taiwan, Singapur a Kórejská republika, v ktorých sa v súvislosti s aktuálnym bojom s nákazou COVID-19 osvedčili a tieto krajiny aktuálne vďaka nemu zaznamenávajú pokles šírenia nákazy a úbytok nových prípadov nakazenia.

V rámci rozpravy k prvému čítaniu v parlamente odznelo zo strany ministerky spravodlivosti, že obdobný prístup k týmto údajom už dnes má aj iný štátny orgán – Národný bezpečnostný úrad, a to v záujme bezpečnosti štátu na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu (§ 63 ods. 17 zákona). Táto úvaha ale opomína skutočnosť, že pokiaľ Národný bezpečnostný úrad je už z povahy svojej činnosti pripravený s takými údajmi pracovať a zabezpečiť aj ich ochranu, tak pri Úrade verejného zdravotníctva je situácia diametrálne odlišná. Poslaním Úradu verejného zdravotníctva nie je nakladanie s telekomunikačným tajomstvom a zabezpečenie ich ochrany je tak viac než neisté.

Navrhovateľ zákona nijako neporovnáva tieto dva rôzne účely na zbieranie rovnakého rozsahu údajov a nevyhnutnosť takého zásahu do súkromia v porovnaní so sledovaným účelom.

Na sledovaný účel, ako ho definuje samotný predkladateľ, postačuje poskytovanie lokalizačných údajov. Takýto zásah je dôvodný (vzhľadom na sledovaný účel) a aj proporcionálny (len v období núdzového stavu v zdravotníctve), pričom aj celková platnosť zákona je, ako výnimočného opatrenia, obmedzená najdlhšie do 31.12.2020. Zároveň platí, že údaje majú byť poskytované len jednému konkrétnemu úradu – Úradu verejného zdravotníctva.

Vypustiť zo zbieraných údajov tzv. prevádzkové údaje je nevyhnutné aj z dôvodu, že predkladaný zákon (snáď len z dôvodu časovej tiesne) nerieši podrobnejšie podmienky poskytovania telekomunikačných údajov Úrad verejného zdravotníctva, a nerieši ani spôsob akým je s nimi ďalej nakladané, kontrolné mechanizmy a ani proces ich likvidácie po uplynutí doby, ktorá je nevyhnutná na ich spracúvanie Úradom verejného zdravotníctva.

Na zmiernenie následkov navrhovaného zákona na zásah do súkromia osôb a jeho aspoň minimálnu ústavnoprávnu udržateľnosť navrhujem, aby z návrhu bol vypustený dôvod „krízová situácia“ za ktorého môže Úrad tieto údaje poskytovať. Jediným dôvodom by zostal núdzový stav v zdravotníctve, čo by tiež zdôraznilo výnimočnosť tohto zásahu do súkromia občanov. Poskytovanie a spracúvanie súvisiacich údajov komunikujúcich strán by malo byť podrobnejšie upravené. Zároveň by sa z rozsahu získavaných údajov mali vypustiť prevádzkové dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona, keďže tieto nie sú nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného účelu. Ešte vhodnejším riešením by bolo, ak by tieto údaje neboli poskytované priamo Úradu verejného zdravotníctva, ale spracúval by ich výučne mobilný operátor, a až v prípade porušenia karantény alebo potvrdenia nákazy, by mohli byť údaje takejto osoby poskytnuté štátu, a aj to len v nevyhnutnom rozsahu resp. čo najviac anonymizované.

Teraz najčítanejšie

Matej Oslacký

Vyštudoval som právo, ktorému sa venujem aj v profesijnom živote. Zaujímam sa o veci verejné, lebo mi nie je jedno, kde žijem a čo sa okolo mňa deje. V textoch zverejnených na tomto blogu sú vyjadrené moje osobné názory a tieto texty nevyjadrujú názory a postoje môjho zamestnávateľa.