Denník N

Mali by sme sa dostať do bodu, kedy jediným kritériom vstupu do školy bude vek dieťaťa

Pohľad do tried prvých ročníkov prezrádza, že v ich laviciach sedia deti rôzneho veku. Nájdeme tam 6- ročných, 7-ročných, ale aj 8 či 9-ročných. Na tejto vekovej rozmanitosti sa podieľa prax odkladu povinnej školskej dochádzky, zaraďovania detí do nultých ročníkov, ako aj prax opakovania ročníkov, ku ktorému dochádza najmä na 1. stupni ZŠ, najčastejšie u prvákov. Časť žiakov je, napriek odkladu či absolvovaniu nultého ročníka, aj tak v krátkom čase presmerovaná do špeciálnych škôl. Preto je na mieste otázka, či prinášajú tieto opatrenia želaný efekt a či by sme v otázkach vyrovnávania vzdelávacích príležitostí nemali zvoliť inú stratégiu. Čo tak určiť vek dieťaťa ako jediné kritérium vstupu do školy? Z nášho pohľadu želaný stav, avšak najprv je potrebné vyriešiť viacero ALE.

Zrušenie praxe odďaľovania nástupu detí do 1. ročníka nie je ani zďaleka len záležitosťou úpravy zákona

Zavedenie praxe vstupu dieťaťa do školy len na základe dovŕšenia 6 rokov života je naoko možné vykonať pomerne jednoducho. Stačí zrušiť v školskom zákone ustanovenie, ktorým sa podmieňuje vstup do školy dosiahnutím školskej spôsobilosti dieťaťa a odstrániť ustanovenie, ktorým môže riaditeľ rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o jeho zaradení do nultého ročníka základnej školy (1). Ak však chceme, aby deti vstupovali do školy z rovnakej štartovacej čiary, nestačí zabezpečiť len vekovú rovnosť. Dôležité je, aby sa vyrovnali aj ich šance na zvládanie nárokov školy. Preto sa na toto odporúčanie treba pozerať ako na cieľový bod, ku ktorému sa môžeme priblížiť len v prípade, že uskutočníme zmeny tak na úrovni systému vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako aj na úrovni primárneho vzdelávania.

Potrebujeme vytvoriť silnú sieť poskytovateľov včasnej podpory pre rodiny a deti so zdravotným znevýhodnením a rodiny a deti ohrozené chudobou

Na význam prvých rokov v živote dieťaťa pre jeho ďalší rast sme už v článkoch na tomto blogu upozorňovali. Apelovali sme na akútnu potrebu rozvíjania programov starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ako aj deti ohrozené chudobou do 3 rokov, vďaka ktorým sa budú môcť postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru už na vstupe do predškolského vzdelávania (2). Preto jedným z našich kľúčových odporúčaní je vytvorenie silnej siete poskytovateľov služieb včasnej podpory, ktoré budú založené na princípe práce s celou rodinou v prirodzenom prostredí domova. Pri vytváraní tejto siete je potrebné nadviazať na činnosť centier včasnej intervencie (ďalej CVI), ktoré v súčasnosti pokrývajú potreby časti detí a rodín so zdravotným znevýhodnením (3). K týmto službám by sa mali dostať všetky rodiny, ktoré o ne prejavia záujem, vrátane rodín s deťmi ohrozených chudobou. To si vyžaduje výrazné dobudovanie siete CVI a zásadné navýšenie celkového objemu zdrojov na pokrytie poskytovaných komplexných služieb. Zároveň je potrebné vytvoriť priestor pre to, aby mohli tieto služby poskytovať aj poradenské zariadenia, čo je potrebné zakomponovať aj do štandardov raného poradenstva, ktoré sú práve v procese tvorby (4).

Potrebujeme zlepšiť dostupnosť predškolského vzdelávania

Výsledky analýzy To dá rozum ukázali, že najviac detí, ktoré nedosahujú školskú spôsobilosť, je tam, kde je nízka návštevnosť materských škôl. Práve v týchto častiach Slovenska odchádza najviac detí zo zápisov do 1. ročníka s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky alebo s návrhom na zaradenie do nultého ročníka. Ak by sa však zlepšil prístup detí k predškolskému vzdelávaniu, zlepšila by sa aj ich pripravenosť na školu. Zlepšenie dostupnosti týchto programov je na Slovensku skutočnou výzvou a v tomto smere nás čaká veľa práce. Potrebujeme dobudovať chýbajúce kapacity miest v materských školách, odstrániť prekážky, ktorým čelia na ceste za predškolským vzdelávaním deti so zdravotným znevýhodnením a deti z rodín ohrozených chudobou. K zrušeniu odkladu začiatku plnenia školskej dochádzky by malo dôjsť až v štádiu, keď bude zaškolenosť detí v programoch predškolského vzdelávania uspokojivá. Z nášho pohľadu by sme mali dosahovať aspoň 75 % zaškolenosť v prípade 3-ročných detí, 85 % 4-ročných detí a 97 % v prípade 5-ročných detí.

Odporúčame zaviesť do legislatívy právny nárok na miesto v programe predškolského vzdelávania pre všetky deti vo veku od 3 rokov

Zlepšenie dostupnosti predškolského vzdelávania by malo byť záväzkom štátu. Preto odporúčame zaviesť do legislatívy právny nárok na účasť každého dieťaťa vo veku od 3 rokov na takomto programe. Týmto opatrením sa štát zaviaže zabezpečiť verejne dotované a cenovo dostupné miesto v zariadení, pre každé dieťa žijúce v blízkom okolí, ktorého rodičia požiadali o jeho prijatie. To vytvára žiadaný tlak na vytvorenie dostatočných kapacít financovaných zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu samospráv. Poskytovanie služieb má byť financované prostredníctvom príspevku zo štátneho rozpočtu na dieťa, analogicky k existujúcemu príspevku na vzdelávanie detí jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky a plánovanému financovaniu povinného predprimárneho vzdelávania. Z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na dobudovanie siete poskytovateľov a rozšírenia miest v jednotlivých zariadeniach sa odporúča zaviesť najprv právny nárok pre 4-ročné deti a následne právny nárok pre 3-ročné deti. Odporúčame, aby realizácii tohto opatrenia predchádzalo vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, prostredníctvom ktorej sa majú identifikovať prekážky zavedenia právneho nároku a navrhnúť riešenia na ich odstránenie. Súčasťou štúdie by mala byť i analýza absorpčných kapacít a geografickej dostupnosti materských škôl v jednotlivých krajoch a okresoch. Výsledky analýzy môžu významne prispieť aj k nastaveniu optimálnych spádových obvodov, ktoré v súčasnosti komplikujú aj zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania do praxe.

Potrebujeme zlepšiť individualizovanú podporu v podmienkach predškolského vzdelávania

Hoci je preukázané, že účasť detí na predškolskom vzdelávaní zlepšuje ich školskú úspešnosť, neplatí to bezpodmienečne. Programy ranej starostlivosti a vzdelávania môžu pozitívne ovplyvniť ďalšie vzdelávanie detí len ak sú kvalitné (5). Kvalita je určená aj mierou individualizovanej podpory. Preto je nutné vytvoriť systém kvalitných a nárokovateľných podporných opatrení a služieb, ktorý by garantoval všetkým deťom podporu zodpovedajúcu ich potrebám a materským školám dostatok prostriedkov na ich realizáciu. Potrebujeme znížiť pomer detí na dospelého a rozšíriť tímy učiteliek o ďalších odborníkov (špeciálnych pedagógov, školských psychológov, logopédov, pedagogických asistentov či pomocných vychovávateľov a i.).

Potrebujeme zlepšiť priebežné diagnostikovanie a zaviesť plošné depistážne vyšetrenia na zisťovanie úrovne školskej spôsobilosti

Väčší počet odborníkov v materských školách súvisí aj s požiadavkou zintenzívnenia priebežného zisťovania pokroku detí v jednotlivých oblastiach rozvoja. Výsledky priebežnej diagnostiky sa majú pretaviť do každodennej pedagogickej intervencie. V záujme včasného zachytenia problémov, ktoré môžu mať negatívny dopad na neskoršie zvládanie nárokov školy, je potrebné zrealizovať aj plošnú depistáž úrovne školskej spôsobilosti. Odporúčame, aby sa takáto depistáž týkala všetkých detí, ktoré dosiahli vek 5 rokov. Depistážne vyšetrenia by mohli realizovať poradenské zariadenia v úzkej spolupráci s materskými školami, prípadne centrá včasnej intervencie, pri použití vhodných diagnostických nástrojov. I tie však musia prejsť potrebnou revíziou.

Potrebujeme zmeniť organizáciu 1. stupňa ZŠ a vytvoriť nové kurikulum primárneho vzdelávania

Zrušenie odkladu povinnej školskej dochádzky súvisí aj so zmenami na primárnom stupni školy. S rešpektom k špecifikám detí mladšieho školského veku a zákonitostiam ich vývinu je nevyhnutné vytvoriť také kurikulum, ktoré v prvých rokoch školského vzdelávania poskytne najmä priestor pre rozvoj stratégií učenia sa, učebnú motiváciu  a dá žiakom dostatok času na adaptáciu. Počas týchto rokov majú žiaci získať priestor aj na zlepšenie si tých vedomostí a zručností, v ktorých výraznejšie zaostávajú za svojimi rovesníkmi.  Táto požiadavka odkazuje na potrebu dvojmodulového päťročného primárneho vzdelávania, ktorom prvý trojročný modul bude spĺňať všetky uvedené kritériá. Dôležité je, aby v tomto období učil žiakov jeden učiteľ s kvalifikáciou učiteľ primárneho vzdelávania. Odporúčame tiež, aby sa v rámci 1. stupňa ZŠ odstránil tlak na hodnotenie výkonov, ktorý súvisí s praxou polročných či ročných hodnotení vo vzťahu k plneniu vzdelávacích štandardov a aby klasifikácia bola nahradená opisnými formami hodnotenia. V takomto modeli primárneho vzdelávania následne stráca opodstatnenie aj opakovanie ročníkov.

Záver: Na Slovensku sa na otázky školskej pripravenosti pozeráme výhradne optikou dieťaťa. Dieťa sa stáva predmetom testovania a ešte pred vstupom do školy sa rozhoduje o jeho spôsobilosti zvládať školské povinnosti. Školská pripravenosť sa však netýka len detí. Vo veľkej miere sa týka kvality školského prostredia. Ak sa nám podarí zlepšiť dostupnosť programov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, posilniť v nich prvok individualizácie, skvalitniť priebežné diagnostikovanie detí a vytvoriť na prvom stupni základnej školy priestor na uplatnenie individuálneho vzdelávacieho tempa, môžeme sa dostať do cieľového bodu, kedy sa budú môcť všetky deti vzdelávať a napredovať vo svojich rovesníckych skupinách bez rizika školského neúspechu.

Všetky odporúčania, ktoré sme predložili na verejnú diskusiu, môžete nájsť na našej webovej stránke: https://todarozum.sk/zmena-skolstva/. Tento článok je skrátenou verziou časti odporúčaní pod názvom Plynulý prechod detí do školy a zníženie rizika ich školskej neúspešnosti

 

 

Katarína Vančíková

analytička To dá rozum pre oblasť priestupnosti vzdelávania

 

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

1) European Commission/EACEA/Eurydice. Key Data on Early Childhood Education and Care in Europe – 2019 Edition. Eurydice Report. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2019.
2) Zákon č. 40/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3) VANČÍKOVÁ, K. Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve je výrazne fragmentovaný. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava : MESA 10, 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19071913130001sby1/
4) OECD. Starting strong. Key OECD Indicators on Early Childhood Education and Care. Paris :OECD Publishing, 2017.
5) VANČÍKOVÁ, K. Raná starostlivosť o deti do 3 rokov nie je na Slovensku témou. Je to problém? In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava : MESA 10, 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19072315400001eoy1/
6) VANČÍKOVÁ, K. Raná starostlivosť je pre najzraniteľnejšie skupiny detí slabo dostupná. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava : MESA 10, 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19072315410002jkm0/
7) FRIČOVÁ, M., MATEJ, V., TICHÁ, E. Správa o stave včasnej intervencie na Slovensku. Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, 2018. [cit. 2019-03-15]. Dostupné na: https://asociaciavi.sk/
8) Zákon č. 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 28 a § 24d.
9) REES, N., CHAI, J., ANTHONY, D. Right in principle and in practice: a review of the social and economic returns to investing in children. UNICEF Division of Policy and Strategy. New York: United Nations Children’s Fund, 2012. [cit. 2016-11-11]. Dostupné na: http://www.unicef.org/socialpolicy/files/Investing_in_Children.pdf
10) RAJOVIĆ, R. NTC systém učenia. I. Časť: Predškolský vek. IQ dieťaťa – zodpovednosť rodičov. Mensa ČR, 2014
11) KUHL, P. K. Early Language Learning and Literacy: Neuroscience Implications for Education. In Mind Brain Educ, September 2011, Vol. 5, No. 3, s. 128 – 142.

 

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/