Denník N

Manifest digitálneho sektora pre budúcu vládu Slovenskej republiky

Digitálna ekonomika ukazuje svoju dôležitosť aj v prípade krízových situácií ako je súčasná epidémia nového koronavírusu. Preto Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) aj v tomto náročnom období zostavila odporúčania pre novú vládu Slovenskej republiky. Jedenásť bodov otvoreného listu sa venuje oblastiam od reformy vzdelávania, cez umelú inteligenciu až po digitálne služby verejnej správy.

Digitalizácia otvára nové možnosti na zlepšenie života občanov v rôznych oblastiach. Od automatizácie výroby a procesov, najmä v automobilovom priemysle, cez rozsiahlejšiu dostupnosť digitálnych produktov a služieb, až po elektronické poskytovanie verejných služieb. Digitalizácia môže vydláždiť cestu pre nový hospodársky a sociálny pokrok.

Aby sa však využil tento potenciál, je nevyhnutné, aby verejný a súkromný sektor úzko spolupracovali pri zabezpečovaní hladkej implementácie a bezproblémového fungovania. Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) je pripravená aktívne sa podieľať na tomto procese. Sme presvedčení, že to vyžaduje komplexný a koordinovaný prístup na rôznych úrovniach verejného sektora. Iba to môže podporiť implementáciu najlepších postupov zo zahraničia, ako aj definovať nové oblasti, v ktorých môže Slovensko ponúknuť pridanú hodnotu a zistiť, aké postavenie by malo Slovensko zaujať v európskej a globálnej digitálnej ekonomike. Z tohto dôvodu uvádzame nižšie 11 oblastí, ktoré budú kľúčové v úsilí o maximalizáciu potenciálu digitalizácie pre budúci rast Slovenska:

  1. Reforma vzdelávania

Existuje zásadná potreba rozsiahlej reformy vzdelávacieho systému. Pritom je potrebné náležite zohľadniť zmeny v najdôležitejších odvetviach slovenského priemyslu. Je nevyhnutné prizvať nielen zamestnávateľov, ale aj odborníkov v oblasti informačných technológií a trhu práce, aby sa určili hlavné oblasti digitálnych zručností, ktoré sú potrebné pre najväčšie odvetvia na Slovensku, a aby sa pre nich vypracovali príslušné vzdelávacie a školiace programy. V súlade s týmto cieľom je potrebné úspešne integrovať do vzdelávacieho systému využívanie digitálnych technológií a dostupných platforiem na základe úspešných príkladov zo zahraničia. Tie by pomohli zvýšiť priame skúsenosti študentov s novými technológiami ešte počas výučby. Podobne by vláda a podnikateľský sektor mali spolupracovať na integrácii rozvoja kritického myslenia a podnikateľských zručností do školských osnov, ako aj na príležitostiach na celoživotné vzdelávanie. To by podporilo rast začínajúcich malých a stredných podnikov a inovatívneho podnikania celkovo. Je potrebné zmeniť procesy a ciele vzdelávania tak, aby pružne reagovali na súčasné a potenciálne budúce potreby ekonomiky.

  1. Podpora startupového ekosystému

Zdravý a rastúci startupový ekosystém môže zohrať dôležitú úlohu pri tom, ako úspešne sa Slovensko adaptuje na nové príležitosti vyplývajúce z digitalizácie. Hoci startupy majú vysoký inovačný potenciál, v súčasnosti Slovensko zaostáva za priemerom krajín strednej a východnej Európy (The rise of Digital Challengers, McKinsey, 2019) v počte startupov na obyvateľa ako aj z hľadiska podielu investícií do rizikového kapitálu. Na naplnenie tohto potenciálu by sa mala nová vláda zamerať na zjednodušenie rastu tohto sektora cez podporu podnikateľských zručností vo formálnom vzdelávaní a v spolupráci so súkromným sektorom prostredníctvom príležitostí na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu/rekvalifikáciu. Vláda by tiež mala aktívne podporovať a spolupracovať s existujúcimi startupmi alebo iniciatívami na ich podporu, pretože ony majú priamu skúsenosť s hlavnými príležitosťami ako aj výzvami, ktorým čelia, a môžu tak zákonodarcom poskytnúť vstupy, ako na ne reagovať. Slovenský startupový ekosystém by tiež profitoval z lepšieho prístupu k financiám v počiatočnej fáze (early-stage funding). Vláda by preto mala spolupracovať s miestnymi záujmovými skupinami s cieľom zabezpečiť, aby regulačný rámec umožňoval a stimuloval investície do startupového systému zo strany anjelských investorov, fondov rizikového kapitálu a väčších spoločností. V neposlednom rade by slovenská vláda nemala zabúdať na to, že pre dosiahnutie konkurencieschopnosti na európskom trhu je nevyhnutné vytvoriť dostatočnú škálu na miestnej úrovni. Pre dosiahnutie tohto cieľa treba zvážiť vytvorenie regionálnej startupovej a inovačnej spolupráce v trojuholníku Viedeň-Budapešť-Praha/Brno (tzv. koncept Danube Valley), ktorá by ideálne mala formu vládami podporovaného PPP projektu, čo by bezpochyby pomohlo exponenciálnemu rastu slovenských inovačných firiem.

  1. Dátová politika

Digitalizácia priniesla novú informačnú éru, v ktorej obrovské množstvo dát generovaných každý deň otvára nové možnosti rozvoja. Tvorcovia politík by sa mali snažiť využívať dostupné údaje na vypracovanie lepších politík. Pri dodržiavaní príslušných noriem ochrany súkromia by mali tiež aktívne podporovať ich zdieľanie, aby sprístupnili čo najviac dát na využívanie pri tvorbe verejných politík, ako aj pri inováciách a podpore rastu v súkromnom sektore. Slovenská vláda sa tiež musí zamerať na kontrolu uplatňovania noriem GDPR a presadzovania ich dodržiavania, aby existoval funkčný celoeurópsky štandard ochrany dát, ktorý vytvára rovnaké podmienky naprieč kontinentom a uľahčuje podnikanie medzinárodným spoločnostiam na Slovensku.

  1. Digitálne procesy a služby verejnej správy pre občanov

V minulosti digitalizácia verejnej správy viedla často k vytváraniu nových bremien pre občanov bez toho, aby sa skutočne zbavili nepotrebných byrokratických procesov. Verejná správa by sa mala podrobiť dôkladnému internému auditu s cieľom identifikovať príležitosti a spôsoby, ako zefektívniť poskytovanie digitálnych služieb občanom. Reforma procesov verejnej správy a príslušných verejných služieb by sa mala zamerať predovšetkým na podnikateľské prostredie, vzdelávanie (vrátane vedy a výskumu) a zdravotníctvo (spolu so sociálnymi službami). Dôležitosť týchto troch oblastí sa v budúcnosti v dôsledku demografických zmien výrazne zvýši.

  1. Podpora výskumu, vývoja a uplatnenia technológií umelej inteligencie

Podpora výskumu, vývoja a zavádzania umelej inteligencie by mala byť kľúčovou súčasťou vládnej stratégie s cieľom maximalizovať príležitosti, ktoré prináša digitalizácia vo verejnom aj súkromnom sektore. Pri formovaní vlastného prístupu k tejto technológii by vláda mala pamätať na inovačný potenciál krajiny, vyhnúť sa rigidnému rámcu a zaujať pragmatický pohľad na súvisiace riziká a prínosy týchto zmien. Súčasťou zvyšovania tohto potenciálu je aj vytváranie efektívnych väzieb medzi vzdelávacími inštitúciami a priemyslom na zjednodušenie transferu technológií. Vláda by mala mapovať a vyzdvihovať príležitosti na spoluprácu a zadefinovať stabilné kanály na komunikáciu medzi priemyslom, inovačnými centrami a vzdelávacími inštitúciami a akreditačnými komisiami. Nová vláda by mala tiež úzko spolupracovať s miestnym ekosystémom umelej inteligencie, ako aj s rovnako zmýšľajúcimi členskými krajinami v regióne. Týmto spôsobom by sa mohli aktívne zúčastňovať na prebiehajúcich diskusiách na úrovni EÚ, ktoré určia, ako sa táto technológia bude využívať z dlhodobého hľadiska.

  1. Digitálne hospodárstvo

Digitálna revolúcia napreduje neuveriteľne rýchlym tempom. Nové podnikateľské modely a inovatívne výrobky a služby často zaskočia regulačné orgány nepripravené. S ohľadom na nedávne príklady s nejasnými a / alebo oneskorene prijatými pravidlami pre platformy na zdieľanú jazdu alebo platformy na zdieľanie bytov, to môže občas viesť k čoraz fragmentovanejšiemu prostrediu v rámci Európy. Maximálne výhody digitalizácie je možné priniesť vo veľkom rozsahu. S cieľom naplniť potenciál jednotného digitálneho trhu by sa nová vláda mala snažiť zabezpečiť, aby podniky, ktoré sa snažia využiť možnosti digitálneho hospodárstva, čelili jasným a predvídateľným podmienkam, ktoré by mali byť podporené aktívnym prístupom verejného sektora. V tejto súvislosti by sa malo Slovensko v ranom štádiu aktívne zúčastňovať na diskusiách o pripravovanom zákone o digitálnych službách na európskej úrovni a podporovať čo najpružnejší prístup, ktorý zabezpečí, aby verejný aj súkromný sektor mohol naplno využívať výhody digitalizácie.

  1. Komplexná digitálna infraštruktúra na uľahčenie zavádzania internetu vecí (IoT)

Slovensko musí urobiť významné investície do rozvoja digitálnej infraštruktúry, pričom musí zohľadniť výhody a využitie vysokorýchlostného pripojenia v oblasti dopravy, výroby, verejných služieb alebo verejnej (fyzickej) infraštruktúry. Dobre navrhnutá dátová politika spojená s vysokokvalitným a bezpečným internetovým pripojením umožní vytvoriť spoluprácu naprieč regiónmi, ktorá rozvíja konkurencieschopnosť a využívanie internetu vecí v rôznych odvetviach a službách. Týmto spôsobom sa Slovensko výrazne posunie vpred smerom k vyššej efektívnosti využívania zdrojov a menšiemu plytvaniu zdrojmi a energiou.

  1. Legislatívny audit na urýchlenie digitalizácie

Jedným z dlhodobých problémov Slovenska, s ktorým bojuje už viac ako desať rokov, je neustály pokles konkurencieschopnosti. V poslednom ročníku rebríčka svetovej digitálnej konkurencieschopnosti 2019 Slovensko zaostáva nielen za susednou Českou republikou, Poľskom, ale aj za ostatnými členskými štátmi v regióne vrátane pobaltských krajín, Bulharska a Rumunska. Preto je nevyhnutné, aby nová vláda preskúmala regulačné zaťaženie podnikov a odstránila zastaralé regulácie, ktoré bránia rozvoju digitálnej ekonomiky. Rovnako by vláda mala zabezpečiť, aby bol legislatívny rámec, verejná správa a obyvateľstvo dobre pripravené a vybavené na prijímanie nových technológií, ich využívanie v praxi a pružný a pozitívny prístup k meniacemu sa digitálnemu prostrediu.

  1. Vytvorenie poradenskej platformy na hodnotenie vplyvu nových technológií na existujúce podnikateľské prostredie

Jedným zo spôsobov, ako v dlhodobom horizonte podporiť prístup neustálej revízie právnych predpisov, je vytvorením platformy, ktorá by umožnila rôznym zúčastneným stranám v oblasti digitálnej transformácie (veľké firmy, podnikateľské inkubátory, vzdelávacie inštitúcie, zástupcovia mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti digitálnej bezpečnosti a digitálnej ekonomiky) aktívne formovať pozície Slovenska k legislatíve EÚ pre digitálny sektor, ako aj akékoľvek iniciatívy národnej vlády. To by sa mohlo dosiahnuť napríklad preskúmaním činností alebo prepracovaním poslania Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh, ktorá sa zameriava predovšetkým na otázky elektronickej verejnej správy a menej na digitálnu ekonomiku ako celok. Zároveň by táto platforma mala posilniť svoju viditeľnosť a prostredníctvom svojich aktivít vo väčšej miere formovať verejnú diskusiu o súčasných a budúcich trendoch digitálnej transformácie, na ktoré sa musí Slovensko pripraviť.

  1. Riešenia kybernetickej bezpečnosti

Posledným bodom, ktorý musí ísť ruka v ruke s predchádzajúcim úsilím, je účinný boj proti kybernetickej trestnej činnosti, ktorá sa pri zvyšujúcom využívaní údajov vo verejnom priestore vyskytuje častejšie. Na tento účel je nevyhnutné zabezpečiť uplatňovanie a presadzovanie existujúcich bezpečnostných noriem, ako aj zvýšiť počítačovú a kybernetickú gramotnosť obyvateľstva. To by malo začať už včasným vzdelávaním detí, ktoré sú najnáchylnejšie stať sa obeťami kybernetickej kriminality.

  1. Podpora európskej konkurencieschopnosti

Slovensko by malo aktívne podporovať rozvoj miestneho a európskeho digitálneho hospodárstva s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť celosvetovo, a to aj prostredníctvom strategickej a komplexnej podpory v oblastiach ako umelá inteligencia. Na základe globálnych a regionálnych spoločností prítomných na Slovensku a ich odbornosti by nová slovenská vláda mala identifikovať kľúčové silné stránky krajiny v oblastiach s vysokým potenciálom a pomôcť pripraviť bohatý základ lokálnych prístupov k digitálnej revolúcii. Nová slovenská vláda by mala tiež podporiť posilnenie hlasu multilaterálnej spolupráce v diskusiách v Bruseli, aby sa zabezpečilo, že konkurencieschopnosť Európy v digitálnom sektore sa posilní prostredníctvom opatrení, ktoré vytvárajú podporné prostredie od vzdelávacieho systému až po legislatívny rámec.

 

Teraz najčítanejšie

Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku

Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) je najväčšia inovatívna aliancia na Slovensku, ktorá združuje viac než 90 členov z radov startupov, scaleupov, neziskových organizácií, investorov a korporácií. SAPIE sa venuje podpore inovatívneho ekosystému prostredníctvom projektov v oblasti inovatívneho vzdelávania a podpory startupového a inovačného ekosystému na Slovensku. Viac o SAPIE sa dozviete na našom webe www.sapie.sk.