Denník N

Koronadiera v zdravotnom poistení

V zápale riešenia akútnych záležitostí v rámci COVID-19 krízy, ako sú napr. ochranné pomôcky pre zdravotný personál alebo testy, sa pozabudlo na ekonomický dopad na zdravotné poistenie. Vzniká priepastná diera v rozpočte verejného zdravotného poistenia, ktorý bol pre rok 2020 aj tak deravý

Ako všetci vieme, zdravotné poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov od poskytovateľov (nemocníc, ambulancií, laboratórií atď.). Ak odhliadneme od vyhodnocovania kvality starostlivosti, ktorú poisťovne nakupujú a zameriame sa čisto na manažment cash-flow, vieme si ho predstaviť ako veľkú vaňu s otvoreným kohútikom a otvoreným odtokom zároveň.

Stabilita a chod zdravotníctva je závislá od manažmentu príjmov a výdajov zdravotných poisťovní. Do poisťovní každý mesiac pritečú peniaze z odvodov ekonomicky aktívnych poistencov (viď. výplatná páska), paušálnej platby tzv. samoplatcov zdravotného poistenia a na záver aj platba za poistencov štátu – Toto dokopy chápme ako otvorený kohútik ktorý vaňu plní. Na druhej strane, poisťovne majú zmluvy s poskytovateľmi starostlivosti na základe ktorých im každý mesiac platia za poskytnutú starostlivosť pre svojich poistencov – Toto chápme ako otvorený odtok ktorý z vane vodu odvádza.

Kedy s našim „kúpeľom“ nastáva problém?

Problémy môžu byť v zásade dva:

Problém s veľkosťou vane

Veľkosť vane chápme ako celkový rozpočet zdravotníctva na rok. Už v decembri som spomínal, že v rozpočte pre zdravotníctvo na rok 2020 chýba na základe môjho odhadu približne 200 miliónov EUR a rozpočet si bude vyžadovať dofinancovanie. Toto všetko však bolo PRED príchodom COVID-19.

K podobnému názoru dospelo aj vedenie Dôvery, Unionu, Asociácie nemocníc Slovenska a na záver aj analytického útvaru ministerstva zdravotníctva (čo osobne chápem ako sprostredkovaný hlas VšZP).

Situácia sa však ďalej dramatizuje. Prišiel COVID-19 a zatiaľ, čo som hrdý na to ako seriózne to Slováci berú a aké tvrdé opatrenia sme boli schopní implementovať, ma desí, že nikto nebije na poplach s nedostatkom zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení.

V rámci mentálneho cvičenia som sa pustil do výpočtu jednej z možných alternatív dopadu COVID-19. Odhadujem, že pri 2 mesačnom trvaní pracovných obmedzení, môže byť výpadok výnosov VZP od ekonomicky aktívnych poistencov vo výške vyše 170 miliónov EUR. V prípade dlhšieho trvania krízových opatrení sa suma proporčne zvyšuje…

Dopad na príjmy od zamestnancov a zamestnávateľov vo výške cca 150 miliónov EUR. Vstupné údaje a predpoklady boli nasledovné:

  1. 120 000 ľudí príde o zamestnanie (a teda sa stanú poistencami štátu) – je to pesimistický scenár Národnej banky Slovenska
  2. Priemerný hrubý príjem zamestnanca klesne o 20% – toto je úvaha do ktorej „maskujem“ viacero skutočností a možných dohôd medzi zamestnancami a zamestnávateľmi za účelom vydržania krízy ako napr. neplatené voľná, prekážky na strane zamestnávateľa atď.
  3. Trvanie opatrení bude s nábehom pred krízou a dobehom po kríze trvať cca 2 mesiace

 

Dopad na príjmy od živnostníkov vo výške cca 23 miliónov EUR. Vstupné údaje a predpoklady pre výpočet dopadu príjmu boli nasledovné:

  1. 6% živnostníkov prestane vykazovať príjem úplne – podľa mňa sa tu jedná o optimistický scenár
  2. Priemerný vymeriavací základ živnostníka klesne po dobu krízy o 20%
  3. Trvanie opatrení bude s nábehom pred krízou a dobehom po kríze trvať cca 2 mesiace

Problém s časovým nesúladom prítoku a odtoku

VZP potrebuje kontinuálne a predvídateľné cash-flow. Ako som uviedol vyššie, poisťovne platia poskytovateľom na základe zmlúv, tie sú zväčša uzatvárané na dobu 1 roka. Ak teda nastane kríza ako je COVID-19, ktorá má priamy dopad na vyťaženosť zdravotníctva, verejné zdravotné poistenie sa dostáva do problému s likviditou. Zatiaľ čo príjmová stránka reaguje na krízu hneď – ľudia prestanú platiť odvody resp. platia nižšie odvody, výdavková stránka sa nutne nemusí zmeniť a reflektovať príjmovú tak rýchlo– nemocnice sú platené prospektívnym rozpočtom, všeobecní lekári kapitáciou a teraz počujeme hlasy o podpore špecialistov ktorí kvôli kríze nevykazujú žiadnu resp. len minimálnu činnosť.

Aby toho nebolo dosť a do rakvy sme pribili ďalší klinec, vláda pred pár dňami naznačovala, že uvažuje o odklade povinnosti platiť odvody. To má síce nulový dopad na fakt, že ich občania zaplatia neskôr a nakoniec peniaze tak-či-tak vo VZP skončia, ale bez patričnej finančnej injekcie od vlády do VZP to môže znamenať dočasnú dieru ďalších vyše 450 miliónov EUR a dočasnú platobnú neschopnosť poisťovní – a to už je situácia ktorá stojí za pozornosť.

Disclaimer:

  • Priložená kalkulácia je založená na uvedených predpokladoch a vstupoch od NBS, štatistického úradu a na základe posledných vyjadrení vlády
  • V kalkulácií je množstvo zjednodušení, nejedná sa o profesionálnu makro-ekonomickú analýzu ale o ilustratívne vysvetlenie vážnosti situácie

 

Teraz najčítanejšie

Michal Kaszas

Michal Kaszas

Michal je medzinárodný finančný a zdravotnícky stratég. V Boston Consulting Group (BCG) pomáhal popredným svetovým spoločnostiam a vládam so stratégiou a optimalizáciou procesov. Zameriaval sa na zdravotníctvo a Private Equity. Medzinárodnú expertízu sa rozhodol aplikovať a dnes buduje vlastný Private Equity fond, HardWood Investments, ktorý sa zameriava na investície do zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a infraštruktúrnych aktív. Je bývalý triatlonista a najmladší európsky finisher Ironmanu.