Štát sa už pri infožiadostiach nebude môcť vyhovárať na autorský zákon (a my snáď konečne uvidíme, za čo dal vyše milióna eur)

Vráťme sa najskôr späť v čase. V roku 2015 Matej Hruška, eurofondový analytik a náš bývalý kolega zistil, že Úrad vlády zaujímalo, čo sa píše na internete a sociálnych sieťach o eurofondoch. Úrad vlády vyhlásil súťaž na analýzu sofistikovaného softvéru, ktorý by vyhodnocoval, ako ľudia o fondoch píšu. Analýza mala tiež navrhnúť vytvorenie analytickej jednotky na Úrade vlády, ktorá by s dátami pracovala. Už samotný priebeh súťaže bol zvláštny, no pre účely tohto blogu nie je dôležitý (prečítať si o ňom môžete v našom staršom texte).

Dôležité je, že súťaž vyhrala firma Deloitte Advisory s.r.o., ktorá na tejto zákazke pracovala niekoľko mesiacov. Práce stáli 1,2 milióna eur a firma odpracovala 10 200 osobohodín. Takéto enormne vysoké pracovné nasadenie kolegu, ktorý mal skúsenosti s podobným projektom zaujalo a chcel preto vidieť jeho výsledky.

Analytické reporty a projektové plány (nie) sú autorskými dielami?

Úrad vlády nášmu kolegovi poskytol zoznam 20-tich výstupov činnosti firmy Deloitte. Na základe týchto požiadal formou 20-tich infožiadostí o sprístupnenie  ich obsahu. Do roku 2017 však kolegovi Úrad vlády nesprístupnil obsah ani jedného z požadovaných výstupov. Na všetky infožiadosti dostal identickú odpoveď, že obsah výstupu spadá pod ochranu diel podľa autorského zákona a autor odmietol udeliť súhlas s ich sprístupnením. Bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia, prečo a v akom rozsahu by mali byť výstupy chránené autorským právom. Nám v Nadácii sa však nepozdávalo, že by autorskými dielami mali byť aj úplne celé dokumenty ako projektový plán či analýza a posúdenie analytických nástrojov spracovania obsahu na internete.
Navyše, aj v prípade ak by išlo o autorské dielo, boli sme názoru, že je potrebné vziať do úvahy aj verejný záujem (teda či bolo efektívne naložené s vyše miliónom eur), ktorý by mohol stáť nad ochranou autorských práv. Podali sme preto infožalobu.

Kde nie je dielo, nie sú autorské práva. Kde sú autorské práva, môže byť aj verejný záujem. 

Naša žaloba mala viacero dôvodov, ktoré si súd osvojil a pre ktoré našej žalobe vyhovel. Najdôležitejšie boli dva – tzv. nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu absencie odôvodnenia autorskej ochrany a nezohľadnenie verejného záujmu.
Ak využívate infožiadosti, teraz spozornite. V prípade argumentu, že vami želané informácie spadajú pod ochranu autorského diela, mali by ste sa ďalej zaujímať napríklad o:

• zdôvodnenie, prečo je konkrétna informácia naozaj predmetom ochrany autorského práva (strohý odkaz na ochranu autorským zákonom či citácia zo zákona nestačia),
• či je predmetom ochrany autorského zákona celá informácia, alebo len nejaká jej časť.

V žalobe sme žiadali súd, aby druhá strana uviedla konkrétne dôvody a preukázala, že sa naše infožiadosti naozaj týkajú chránených autorských diel.

Ešte dôležitejšie však v tomto prípade je, že Úrad vlády pri rozhodovaní o (ne)sprístupnení odpovedí nezohľadnil verejný záujem. Záujem verejnosti na kontrole nakladania s verejnými prostriedkami by totiž mohol prevažovať nad ochranou autorského práva. V našom prípade bolo zrejmé, že Úrad vlády získal výstupy práce firmy Deloitte za verejné prostriedky v tak vysokej výške, že by malo byť verejnosti umožnené odkontrolovať, či bola vykonaná práca primeraná hodnote služieb.

Rozsudok, ktorý poteší nielen nás

Súd nám dal napokon za pravdu, že môžu byť určité situácie, kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj informácie, ktoré sú bežne podľa zákonov chránené autorským právom. Princíp prevažujúceho verejného záujmu je navyše ukotvený aj v Ústave, ktorá hovorí, že právo na informácie možno obmedziť iba ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Pod toto spomínané výstupy Deloitte, ktoré boli financované z verejných prostriedkov nemusia spadať a Úrad vlády to musí zobrať do úvahy. Nami požadované informácie sa týkali nakladania s verejnými prostriedkami a my snáď po rokoch konečne zistíme, na čo presne bolo minutých vyše 1,2 milióna eur.

Za pomoc pri podávaní žaloby a zastupovaní pred súdom ďakujeme advokátom z advokátskej kancelárie Dentons Europe CS LLP, ktorá nám svoje služby sprostredkovala Pro Bono.

Celý rozsudok si môžete prečítať tu.

Dôležité časti z rozsudku:

Nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnenia, čo je konkrétne predmetom autorského práva

Žalovaný presvedčivo neodôvodnil, čo konkrétne je predmetom autorského práva jednotlivých výstupov (vôbec neuviedol konkrétny úkon, resp. činnosť z ktorého by bolo možné posúdiť, či ten ktorý úkon resp. činnosť spadá pod autorskú ochranu alebo či ide o úkon resp. činnost odbornej povahy ktorá nie je autorským dielom), ale len formálne uviedol, že požadované informácie nespadajú do skupiny diel, na ktoré sa nevzťahuje ochrana podľa Autorského zákona. Podľa názoru súdu, takéto odôvodnenie, ktoré neobsahuje ani len správnu úvahu v spojení s logickým vysvetlením, ktoré možno minimálne konfrontovať s inou obdobnou situáciou, nemôže mať‘ pozitívnu oporu v súdnom prieskume.

Rovnako bezargumentačné odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu, že výstupy sú výsledkom špecifickej odbornej a tvorivej činnosti, ktorá prihliada na individuálne črty každého jedného experta ako jedinca, ktorý na základe vlastného vkladu vytvoril požadované výstupy, nie je možné, podľa názoru správneho súdu akceptovať‘ bez uvedenia logických súvislostí vztiahnutých na jednotlivé výstupy a bez vysvetlenia, prečo jednotlivé výstupy považuje žalovaný za výsledok tvorivej duševnej činnosti. Z takýchto neadresných odôvodnení nie je možné tvrdenia žalovaného vôbec preskúmat‘, nakoľko nie je z nich ani zrejmé, o akú špecifickú odbornú činnosť išlo, v čom spočívala tvorivá činnost‘, v čom ovplyvnili individuálne črty každého jedného experta ako jedinec na vytvorenie toho ktorého výstupu.

Námietku žalobcu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí v časti, kde žalovaný len konštatuje, že autorské dielo vymedzuje autorský zákon nielen pozitívne, ale aj negativne a teda autorské dielo nesmie byť podľa ustanovení autorského zákona vylúčené z ochrany, ak to nie je vyslovene vylúčené a požadované informácie nespadajú do skupiny diel, na ktoré sa nevzťahuje ochrana podľa autorského zákona, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.

Na tomto mieste správny súd sa stotožnil s oporou žalobcu o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 1/2009 zo dňa 03.11.2009, citovaný v odseku 7. tohto rozsudku, v ktorom sú zdôraznené požiadavky na vymedzenie dôvodov nesprístupnenia informácie, v ktorom NS SR uviedol právny názor, že ak sa povinná osoba domnieva, že žiadateľ požaduje informáciu, na ktorú sa v prekážku ozrejmiť v svojom odôvodnení s uvedením, ktorá časť informácie je utajovanou skutočnosťou, akému režimu podlieha a z akých dôvodov je utajená. V premietnutí na preskúmavanú vec, potom mal žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí ozrejmit, ktorá časť výstupu je duševným vlastníctvom, akej ochrane podlieha a to všetko v synergii s princípom prevažujúceho verejného záujmu na sprístupnení informácie nad záujmom na ochrane autorského práva tak, ako správne namieta žalobca v odseku 13. tohto rozhodnutia.

Princíp prevažujúceho verejného záujmu

Princíp prevažujúceho verejného záujmu vyplýva aj z článku 26 ods. 4 Ustavy SR, podľa ktorého možno právo na informácie obmedziť iba ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnost‘ štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Tento princíp vyplýva aj z medzinárodných dokumentov na ktoré žalobca poukázal.

Aj ked rozhodnutia žalovaného trpia vadami nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, z účelu vyhotovenia a následného použitia predmetných výstupov možno konštatovať, že výstupy je možné použiť len na účely Realizačnej zmluvy v spojení so Zmluvou o poskytovaní audítorských služieb, v rámci projektu „Zabezpečenie prevádzkového modelu analytickej jednotky za účelom vyhodnocovania obsahu prostredia internetu vrátane prostredia sociálnych sietí v oblasti EU fondov na Slovensku“, ktorý je financovaný z verejných prostriedkov, a preto požadované informácie sa týkajú informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný je u podľa § 2 ods. 1 ZOSPI, tj. osobou, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovat‘ o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy v rozsahu ich rozhodovacej činnosti, preto požadované informácie pre posúdenie, ako bolo naložené s verejnými prostriedkami, je v súlade s právom na informácie spolu so slobodou prejavu, ktoré patrí medzi politické práva vyplývajúce z Ústavy SR, a bolo povinnosťou žalovaného náležite vyhodnotiť aj toto kritérium. V modernom demokratickom právnom štáte je právo na informácie jednou zo záruk zákonnosti, lebo len vďaka informáciám je možné účinne vykonávať kontrolu a len informovaný človek sa môže efektivne podieľať na verejnom živote.

Nesúhlas Deloitte so sprístupnením

Podl’a názoru správneho súdu, záver o autorskoprávnej ochrane výstupov musí byť výsledkom dokazovania a to splnením materiálnych podmienok autorskoprávnej ochrany v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a následného vyhodnotenia vykonaného dokazovania v správnej úvahe o tom, na základe akých skutočnosti a právneho titulu je Auditor autorom diela, v čom spočíva sila vyjadrenia Auditora, ktorý v rámci administratívneho konania na požiadanie žalovaného o súhlas so sprístupnením informácií, nedal súhlas so sprístupnením žiadateľom požadovaných informácií z dôvodu, že tieto sú chránené právom duševného vlastníctva. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec neuviedol, aké konkrétne právo duševného vlastníctva je chránené pri jednotlivých výstupoch a to nielen vo vzťahu k zákonu č. 618/2003 Z.z., ale aj vo vzťahu k Rámcovej zmluve a Realizačnej zmluve, v ktorých nie je žiadna zmienka o ochrane práv duševného vlastníctva, hoci z logického významu predmetných výstupov je zrejmé, že výstupy boli vyhotovené za účelom ďalšieho spracovania. Za takýchto skutkových okolnosti mal žalovaný dôsledne v svojich rozhodnutiach odôvodniť, prečo nesúhlas Audítora so sprístupnením požadovaných informácií vyhodnotil za natoľko zásadný, že žiadostiam žalobcu nevyhovel a že požadované informácie sú chránené právom duševného vlastníctva Audítora.

Nadácia Zastavme korupciu
Klára Bernátová
Marianna Leontiev