Byť reportérom znamená pochopiť
Ešte v roku 2014 vyšla v Premedii antológia poľských reportáží, ktoré vybral u nás dobre známy Mariusz Szczygieł. Ako sám píše v úvode, poľská reportáž nie je len obyčajný novinový článok, ale spojenie faktov a krásy.
Poľská reportáž je literárny fenomén, ktorý už aj my dobre poznáme vďaka vydavateľstvu Absynt. Mariusz Szczygieł vybral tie najzaujímavejšie a najkontroverznejšie z poľských reportáží napísaných po roku 1989. Medzi ich autormi stretnete mnohých, ktorých reportáže vďaka Absyntu poznáme: Hanna Krallová, Katarzyna Surmiak-Domańska, Paweł Smolenski, Jacek Hugo-Bader, Wojciech Tochman…, ale aj viacerých ďalších.
Mnohí si mysleli, že po roku 1989 reportáž zanikne, že ju nahradí čistá informácia. Nezanikla, ale zmenila sa. Ako povedala ďalšia legenda poľskej reportáže, Ryszard Kapuściński, doba rýchlej spravodajskej reportáže skončila. V dobe elektronických médií už nemôže byť reportáž len obyčajnou správou, ale musí mať niečo viac.
V roku 2008 napísal Mariusz Szczygieł s Wojciechom Tochmanom manifest reportáže, v ktorom okrem iného uviedli: „Reportáž by měla dosáhnout tam, kam nedosáhne mikrofon ani kamera dopisovatele, pod povrch událostí. (…) Reportáž je vyprávění o tom, co se stalo doopravdy. Ale musí čtenáře přimět k přemýšlení. V reportáži svět voní, chutná, je mrazivý nebo horký, jasný nebo chmurný. Budí klid nebo odpor nebo strach.“
Reportáže v tejto antológii sú na rôzne témy, ale vyhýbajú sa vysokej politike či veľkým kauzám. Sú o tom, ako sa utváralo nové Poľsko po ´89, ako sa vyvíjala mentalita bežného človeka, o čom rozmýšľal, čo robil, čo riešil. Dočítate sa nich preto o takých témach, ako prišla do Poľska IKEA, o fenoméne pyramídového predaja, ako nezamestnaných lákali na pašovanie kokaínu, ako sa chodilo kradnúť do Nemecka a za zárobkom do anglického Tesca, o problémových žiakoch či protiinterupčných zákonoch, o každodennom živote dvoch lesbičiek, aj o odtajňovaní archívov tajnej polície.
Človek to číta a hovorí si, že ono je to vlastne tak trochu aj o nás. A tá posledná reportáž!
„…být reportérem znamená pochopit. Pochopit, proč se líčený člověk chová tak, a ne jinak. Neodnotit, nekopat, nechválit, nesoudit, nepřibarvovat, ale pochopit.“
– – –
Mariusz Szczygieł: 20 let nového Polska v reportážích (Premedia 2014, preklad do češtiny: Michala Benešová, Barbora Gregorová, Helena Stachová, Lucie Zakopalová)
