Darknet – výhody a skryté nástrahy (ne)legálnych platforiem
Čo vlastne sú a ako fungujú temné zákutia internetu? Kde sa nachádzajú, na čo všetko slúžia a ako veľmi sú (ne)bezpečné?
UPOZORNENIE: Týmto článkom nikoho nenabádam na užívanie a distribúciu ilegálnych látok, či nelegálnych služieb, nezľahčujem okolnosti užívania drog, nepropagujem nakladanie s týmito látkami a mojím cieľom je iba čo najvernejšie zachytiť všetky menej známe súvislosti a konzekvencie týkajúce sa tejto témy.
Mimochodom; týmto článkom absolútne nehodlám nikoho inšpirovať k trestnej činnosti zaháňajúcej nudu počas karantény.
Väčšina z nás sa nejakým spôsobom k tématike darknetu už určite dostala. Či už vie priemerný človiečik menej, alebo viac, tak ho minimálne nejakým spôsobom fascinovala predstava hlbokého zákutia internetu, ktoré je pre bezpečnostné sily takmer nedostupné.
V tomto článku sa konkrétne dozviete, ako sa dajú podobne orientované siete čo najjednoduchšie a najvšeobecnejšie využiť a taktiež by som chcel upozorniť na to, aké výhody, či skryté nebezpečenstvá ich používanie obnáša. Trošku konkrétnejšie sa nim povenujem hlavne v odseku o drogách.
Čo je vlastne ten darknet?
Tento fancy názov označuje špecifické skryté siete, ktoré sú dostupné len prostredníctvom špeciálne navrhnutého softvéru, pričom existujú mimo bežných komunikačných protokolov, internetových aplikácií a služieb.
Je nanajvýš vhodné si pripomenúť, že týmto slovom neoznačujeme konkrétny typ internetových stránok ponúkajúcich konkrétne služby, ale pomenúvame ním kompletný virtuálny priestor. Darknet je teda súhrnné označenie, podobne ako internet, pričom v rámci neho existujú jednotlivé prvky a služby tak, ako v rámci bežného internetu existujú napr. sociálne siete, diskusné fóra, e-mail, či e-shopy.
(Konkrétny obchod, ktorý ponúka na darknete konkrétne služby, sa volá darkweb, alebo ak chcete, tak darknet market.)
Nemohol som si odpustiť taký malý bonus – darknet je kompletne legálnou sieťou (radšej to totiž píšem dopredu a na rovinu, aby si ma náhodou niekto nepredstavoval ako zlovestného týpka v kapucni a v maske Guya Fawkesa, ktorý nabáda nevinných ľudí na zložitý hacking a ťažké počítačové pirátstvo).
Regulérne služby môžu a obvykle aj majú svoje darknetovské ekvivalenty. Aj keď sa o darknete zvyčajne hovorí ako o samostatnej entite, v skutočnosti je to logická, alebo v trochu násilnom preklade „prekryvná“ sieť (tzv. overlay network), fungujúca v rámci internetovej infraštruktúry. Obvykle pritom využíva princípy Peer-to-peer (P2P), teda sieťovej architektúry, ktorá Vám je zrejme známa v súvislosti so zdieľaním súborov. P2P siete bývajú obvykle nesprávne spojované iba s pirátstvom softvérového a audiovizuálneho obsahu, a to hlavne v rámci bezkonkurenčne najpoužívanejšieho P2P protokolu BitTorrent. Ide však o technológiu, ktorá má obrovské množstvo aj iných použití a toto je jedno z nich.
V tejto súvislosti je nutné upozorniť na to, že BitTorrent, DirectConnect či iné P2P protokoly, ktoré mnoho ľudí spája s pirátstvom, sa za súčasť darknetu obvykle nepovažujú. Označenie darknet je celkovo nevhodné s pirátstvom dávať do súvislosti, pretože ide o celkom odlišné záležitosti.
Čo pekného a škaredého na ňom nájdeme?
Darknet pochopiteľne umožňuje ľuďom prístup k internetu a k slobodným informáciám s vyššou úrovňou anonymity a bezpečnosti, než bežný internet. Ochrániť identitu účastníka je prakticky hlavným cieľom akýchkoľvek internetových sietí tohto typu.
Vzhľadom na tieto princípy nie je prekvapujúce, že ich využívajú aj ľudkovia, ktorí sú odkázaní na skrytie svojej činnosti, a to predovšetkým z dôvodu, že nie je legálna a v súčasnom systéme za ňu hrozia postihy. Vo väčšine prípadov sa teda jedná hlavne o predaj drog, falošných dokladov, falošných peňazí, alebo šperkov bez DPH. Vyskytujú sa na ňom aj zbrane, aj keď sú v jednoducho dostupných platformách čoraz ojedinelejšie.
Je pravda, že sa na podobne anonymizovaných stránkach dajú nájsť aj omnoho hrôzostrašnejšie a nemorálnejšie veci, ako je napr. obchod s bielym mäsom, ľudskými orgánmi a pod., ale k takýmto záležitostiam sa bežný povrchný „pátrač“ využívajúci bežný prístupový software (o ktorých sa dočítate nižšie), dostane naozaj pomerne vzácne. Väčšina obyčajne dostupných darknetových marketov má vlastný etický kód, ktorý zakazuje prevádzkovať služby v podobe spomínaných hrôzostrašných vecičiek.
Ďalším negatívnym svetlom pre darknet je fakt, že môže byť potencionálnym útočiskom pre rôznych členov nenávistných skupín, náckov, distribútorov detskej pornografie a podobne. V neposlednom rade môže poslúžiť aj ako centrum pôsobenia pre teroristické skupiny, či extrémnych náboženských fanatikov.
Keď som už vymenoval všetky tieto desuplné prvky, ktoré môžu mnohí plným právom považovať za jeden z najväčších morálnych trashov civilizácie, tak sa asi veľa čitateľov voči darknetu principiálne eticky ohradí a idealizuje si o ňom predstavu ako o niečom, čo by malo byť okamžite zakázané, zrušené a zlikvidované. Mnohých ľudí môže tak isto šokovať fakt, ako blízko sa k tejto sieti nachádzajú a aké je jednoduché sa na ňu dostať.
Nuž, všetci asi vieme, že existujú takí ľudia, ako sú teroristi, náckovia, či aktívni pedofili. Byť však prekvapený z toho, že pre svoju komunikáciu používajú darknet, je rovnaké, ako byť napr. prekvapený, že ku komunikácii používajú ako mobilného operátora Telekom, alebo k doprave MHD.
Či chceme, alebo nie, tak snaha o skrytie nelegálnej činnosti nemusí byť vždy striktne vnímaná iba ako čin s negatívnym statusom. Ak opomenieme fakt, že v mnohých krajinách sveta úraduje celkom retro totalitná legislatíva (aspoň podľa mňa), tak objektívne môžeme tvrdiť, že minimálne v niektorých štátoch ešte stále frčí diktatúra. A to v plnom prúde.
Krytie darknetu teda v mnohých krajinách používajú napríklad aj (v našich očiach obyčajní) investigatívni novinári, nepriatelia režimu alebo priamo bojovníci za slobodu a ľudské práva. Je nutné mať na pamäti, že v niektorých častiach sveta Vás aj obhajovanie práv žien, odhaľovanie pochybení vlády, či už len samotný fakt, že ste homosexuál alebo ateista, môže stáť trest smrti, alebo doživotné väzenie.
Väčšina darknetových sietí bola dokonca pôvodne navrhnutá práve na tento účel. Ich dostupnosť a výhody však nevyhnutne prilákali aj negatívnych účastníkov. Chtiac-nechtiac, nedá sa tomu zabrániť a bolo by to rovnaké, ako očakávať od zbraní, že ich budú používať len pacifisticky zmýšľajúci ľudia k svojej ochrane pred tými zlými.
Eticky podobné to máte aj s kryptomenami, ktoré sú nakoniec aj tak zneužívané na nekalé praktiky (nie však tak, ako klasická papierová hotovosť) a sú zároveň aj jediným spoľahlivým platidlom v darknetovskom priestore.
Ako sa tam teda môžeme dostať?
Nuž, keby ste si vytvorili vlastný web s tradičnou koncovkou .net, .com, či .sk, ktorý by bol prístupný na bežných internetových prehliadačoch ako je Mozilla, alebo Google Chrome a veselo si tam predávali nejaké zakázané látky za krypto, tak je vysoko pravdepodobné, že skôr, než by ste vykonali svoju prvú transakciu, tak by bol váš bytík, alebo domček poctený veselou návštevou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru.
Takže, k dosiahnutiu niečoho takého koniec koncov potrebujete celkom iný typ siete. Aj keď je darknet vnímaný na verejnosti najmä v súvislosti s nelegálnou činnosťou a anonymizáciou pred políciou, vládami a tajnými službami, tak siete ako také rozhodne neboli vytvorené nejakými pofidérnymi kriminálnikmi. Ako už bolo povedané, ich pôvodný a prioritný účel bola a je sloboda slova a takisto ochrana pred sledovaním a špionážou. Za ich vytvorením stoja obvykle skúsené vývojárske tímy, ktoré boli, alebo sú podporované aj rôznymi vládnymi organizáciami.
Najbežnejšou a najpoužívanejšou sieťou takéhoto typu je Tor. Jej meno pôvodne pochádza zo skratky slov The Onion Router, čo v preklade znamená niečo ako „cibuľový smerovač“.
Prečo zrovna cibuľa? Ide totiž o metaforu, ktorá symbolizuje to, že komunikácia v rámci tejto siete prechádza cez veľké množstvo vrstiev, podobne ako má veľké množstvo vrstiev práve cibuľa (torovské linky majú aj internetovú doménu v podobe .onion).
V skratke, Tor je bezplatný open-source internetový prehliadač, ktorého pripojenie funguje cez rôzne náhodné servery. Tým sa utají poloha používateľa a tiež činnosť, o ktorej nebudú vedieť prevádzkovatelia siete.
Používaním Toru je teda náročnejšie sledovať internetovú aktivitu vrátane návštev konkrétnych stránok či komunikácie. Ako sa hovorí, že internet je slobodné miesto, v prípade používania Toru to skutočne platí, keďže pri jeho používaní nehrozí cielená reklama, či rôzne trackery. Každá informácia, ktorá sa posiela cez Tor, sa niekoľkokrát šifruje a dešifruje.
Jediným problémom Toru sú však jeho obmedzenia. Pri používaní sa pochopiteľne pripravte na pomalšiu rýchlosť internetu, ktorá je spôsobená šifrovaním, no keďže rýchlosť internetu v závislosti od času len narastá, tak by to malo byť čoraz menším problémom.
Zaujímavosťou prehliadaču Tor je, že na jeho tvorbe sa podieľali experti z výskumnej agentúry amerického ministerstva obrany DARPA (Defense Advanced Research Projects Agency). 80 % jeho financovania pochádza od vlády USA (tá ho používa na experimentálne účely). Prispieť na projekt však môže každý cez oficiálnu stránku prehliadaču.
Čo by sme si mali stiahnuť, ak sa tam chceme dostať?
Z hľadiska koncového používateľa je vlajkovým produktom organizácie tzv. Tor Browser. Ide o špeciálne upravený internetový prehliadač Mozilla Firefox, ktorý na internet pristupuje prostredníctvom Tor siete, do ktorej sa automaticky pripojí pri svojom spustení. Postačí ho len nainštalovať a spustiť (ide prakticky len o rozbalenie archívu, takže priečinok s programom môžete presúvať napríklad aj na USB kľúč).
Na stiahnutie tejto vecičky Vám môžem úplne kľudne poskytnúť link: https://www.torproject.org/download/
No a samozrejme by som taktiež odporúčil si do svojho zariadenia nainštalovať sieť VPN (a to nie len kvôli darknetu), ktorú dokážete vyhľadať na Google Play ako obyčajnú appku. VPN (zo slovného spojenia Virtual Private Network) je vlastne sieť serverov ku ktorým sa užívateľ pripojí cez špeciálneho klienta a ktoré následne zabezpečia jeho anonymitu. Užívateľ tak môže pristupovať na inak cenzurované stránky (napr. potláčanie slobodného prístupu k internetu v Číne a pod.).
V poslednej dobe ste mohli o VPNke počuť napr. v súvislosti s PornHubom, ktorý zriadil Premium Account pre obyvateľov Talianska celkom zadarmo, čo dokázali milióny ľudí po celom svete zneužiť jedným klikom, ktorým si vo vlastnej appke nastavili falošnú taliansku polohu a o svoju kurióznu zábavu počas karantény tak mali definitívne postarané.
Služby darknetu a prípadné nástrahy
Orientácia v rámci darknetu je možno trošičku problematická a svojim ťažkým retrodesignom môže mnohokrát pripomínať internet 90. rokov. Paradoxne, najlepším nástrojom na hľadanie adries darkwebových stránok je klasický web, ktorý umožňuje rýchlo nájsť tematické weby a diskusné skupiny, v ktorých sa relevantné zmienky o aktuálnych populárnych cibuľových adresách objavujú. Katalógy v rámci darkwebu každopádne existujú, pričom v súčasnosti je funkčný napríklad DeepOnionWeb.
Ako rázcestník môže poslúžiť aj mnohokrát zlikvidovaný darkwebový ekvivalent Wikipédie s názvom The Hidden Wiki.
Nad darkwebovými vyhľadávačmi a rázcestníkmi je nutné sa mať vždy na pozore. Najbežnejším a uživateľsky najotravnejším podvodíkom spojeným s darknetmi je tzv. exit scam – odkazy so sľubovaným zameraním vedú na adresu imitátora a pokiaľ si uživateľ prepošle krypto na adresu, o ktorej si myslí, že je tá pravá darkwebovská, tak mu imitátor jeho peniažky nenávratne zoberie. Niečomu takému sa dá pomerne ľahko vyvarovať prostredníctvom overenia kódu PGP (každý market má svoj vlastný overovací kód, podľa ktorého môžete jeho pravosť identifikovať).
Niektoré markety však časom podstúpili určitú devolúciu a začali páchať podobné scamy aj na ich pravých stránkach (napr. Agartha, alebo Apollon). Na niečo podobné sa ale veľmi rýchlo príde a uživatelia sú na podobné veci upozornení verejne; napr. na spomínanom DeepOnionWebe.
Práve z tohto dôvodu sú najvhodnejším zdrojom adries práve regulárne internetové diskusné fóra, kde je možné nechávať spätnú väzbu. Je však treba si dať pozor práve na to, že v prostredí darkwebu extrémne stúpa pravdepodobnosť, že narazíte na podvodníka, kriminálnika, či skrátka na človeka, s ktorým v skutočnom svete nikdy nechcete prísť do kontaktu. K najúsmevnejším pasciam na naivných ľudí s určitosťou patria „služby“ nájomných vrahov. Nie je predsa nič ľahšie, než si vypýtať od naivného človiečika dostatočnú sumu peňazí za sľúbenú vraždu, ku ktorej pravdaže nikdy nedôjde. Whatever, objednávateľ sa len ťažko bude sťažovať na polícií kvôli tomu, že nenastala vražda, ktorú si sám zaplatil.
Mimo takéhoto klasického formátu darkwebov sú známe aj tzv. súkromné e-shopy (napríklad BitPharma), kde je predajca zároveň aj správcom stránky. Tu riziko podvodu jednoznačne narastá, pretože spätná väzba od zákazníkov môže byť buď moderovaná, alebo dokonca nedostupná. Linky na tieto weby radšej neposkytujem, pretože nechcem vzbudzovať dojem ich podpory. Sú však plne dohľadateľné na bežnom internete a na špecifických stránkach (vrátane Hidden Wiki), ktoré sa reportom o darkwebe zaoberajú. Na prezretí týchto stránok opäť nič nelegálne nie je.
Bolo by však nevhodné vidieť darkweb len z pohľadu predaja drog a iného nelegálneho tovaru (tomu sa osobitne povenujem v nasledujúcej časti). Čisto darknetové stránky môžu mať aj niečo ako na spôsob šľachetného charakteru a často sú mimoriadne dôležité. Za spomenutie stojí napríklad Strongbox, ktorý patrí magazínu New Yorker a umožňuje whistleblowerom bezpečne odosielať dokumenty do redakcie. Obdobnú službu má aj Wikileaks na adrese suw74isz7wqzpmgu.onion (tento link sa Vám na Mozille, Google Chrome, alebo podobnej vecičke veru neotvorí, treba si pekne stiahnuť Tor Browser).
Darknet a drogy
Téma drog spojená s darknetom si podľa mňa zaslúži svoj vlastný odsek, nakoľko sa jedná o kapitolu, ktorá zaujíma asi najviac čitateľov, má pomerne jednoduchú ekonomickú filozofiu a s drogrami sa v oblasti darknetových marketov všeobecne pracuje pravdepodobne najviac so všetkých tovarov.
V tomto článku opomeniem to, či subjektívne považujete darkweby za ideálne miesto pre drogový biznis z toho dôvodu, že sa im šikovným spôsobom podarilo okašľať legislatívu; myslím si, že to, či je niekto zástancom legalizácie ako takej, je v tomto prípade irelevantné. To, čomu by som chcel venovať pozornosť, je objektívna výhoda darkwebovského predaja narkotík, ktoré podľa mňa jednoznačne vedie pred klasickým pouličným predajom.
Prečo si to teda myslím? Ňo, ak si chcete kúpiť svoju želanú dávku ľubovoľnej drogy niekde na ulici, tak všetko závisí od toho, akého dílera poznáte, akú pravdivostnú hodnotu pripisujete tvrdeniam o hodnovernosti jeho produktov a podobne. Takéto živly si veľmi často strážia to, čo je v danej lokalite dostupné a zákazník nemá prakticky žiadnu kontrolu nad cenou a kvalitou ponuky. S príchodom darwebu sa však toto všetko zmenilo. Osoby, ktoré prahnú po takýchto nákupoch majú náhle na výber medzi stovkami, či tisíckami rozličných predajcov s obrovským zástupom produktov v rozličnej kvalite a cene. Jednotliví predajcovia prestali byť vo vlastnom uzavretom rajóne a sú nútení súperiť a pokúšať sa získať zákazníka dobrou cenou, kvalitou a spoľahlivou komunikáciou. Všetky potencionálne páky, ktoré má díler na ulici, sa takto zrazu strácajú, pretože zákazník môže byť s produktom nespokojný a prejsť skrátka k inému predajcovi.
Rovnako ako v prípade regulérnych aukčných portálov, ako je príklad Amazon, E-bay, či Aukro, aj na darknetových marketoch môžu nakupujúci hodnotiť nielen produkty, ale aj jednotlivých predajcov. Následne tak vzniká presne rovnaký model konkurencie, ako na regulárnych stránkach.
Predajcovia sa snažia byť čo najlepší a k zákazníkovi čo najprívetivejší. Nikto samozrejme nechce dostať zlé hodnotenie. Reputácia je základným kameňom akýchkoľvek nenásilných ekonomických výnosov a v anonymnom svete darkwebu je asi to jediné, čo máte. Podvodník je v rámci populárnych čiernych trhov rýchlo nahlásený a prichádza o zákazky, pretože pri negatívnej skúsenosti a hodnotení len ťažko vzbudí dôveru u ďalších potenciálnych zákazníkov. Vždy samozrejme môže svoju očiernenú identitu zanechať napospas a začať predávať pod iným menom, avšak neznámy obskúrny nováčik len ťažko dosiahne také objemy zákazníkov ako tí starí dobrí predajcovia so silnou reputáciou. Aj keď je cena produktu od neznámeho predajcu nižšia, ľudia väčšinou dávajú prednosť trochu drahšiemu produktu, kde je istota úspešného zavŕšenia obchodu plne zaručená.
Ako používať peniažky na darkwebe?
Platenie za produkt býva na darkweboch individuálne a mnohokrát závisí od dohody s predajcom, no najčastejšie sa jedná o klasický systém, kedy má každý nakupujúci vlastný wallet priamo na webe (lokálna obdoba kryptopeňaženky), po dokončení objednávky sa mu peniaze dostanú do akéhosi medzistavu a predajca ich následne dostane až potom, čo sa nakupujúci rozhodne zakliknúť špeciálne tlačidielko pre finalizovanie objednávky (ľudia tak väčšinou konajú až potom, čo im daný produkt príde a sami otestujú jeho kvalitu; inak by to bol celkom velký risk vzhľadom na možný scam). Druhou variantou je obyčajná dohoda medzi predajcom a nakupujúcim (tzv. full escrow), prostredníctvom ktorej pošle nakupujúpci kryptomenovú čiastku zo svojej adresy priamo na adresu predajcu.
Oba spôsoby majú určite svoje výhody a aj nevýhody, ale ako som už spomínal, vždy treba dávať veľký pozor na reputáciu a neposielať peniaze za každú cenu akémukoľvek predajcovi, pokiaľ si nie ste stopercentne istí jeho hodnovernosťou.
(Niečo ako) záver
Aby ste predišli vytváraniu rôznych nepríjemností, menších podvodíkov, alebo ak prípadne chcete vyhľadať konkrétnu pomoc, či poradiť ohľadom nejakej témy, tak na darknete sa ako aj na klasickom internete nachádzajú rôzne diskusné fóra (napr. na spomínanom DeepOnionWebe), kde môžu uživatelia diskutovať o svojich problémoch s ostatnými a vyriešiť prípadné nejasnosti. Stretávajú sa tam aj ľudia podobného zamerania, ktorí majú skrátka obavy o svoju bezpečnosť.
Každopádne, nesmieme zabúdať na to, že svet darkwebu je značne odlišný od bežného webu, s ktorým sa normálne dostávame do styku a za bezpečnosť ako takú si svojím správaním môžu vždy len uživatelia sami.
Služby darknetu je každopádne možné využívať aj bez toho, aby ste s darkwebom nejako prichádzali do styku a pokiaľ ochranu identity v niektorých prípadoch potrebujete, je nesmierne pozitívne, že tieto mocné nástroje sú k dispozícii pre každého a to celkom zdarma.