Denník N

Príbeh Sodomy nie je Božím argumentom proti homosexuálom

Obraz Zničenie Sodomy a Gomory od Johna Martina z roku 1852.
Obraz Zničenie Sodomy a Gomory od Johna Martina z roku 1852.

V internetovom priestore aj pri súkromnej komunikácii narážam občas na biblický argument, podľa ktorého je homosexualita proti Bohu, pretože zničil mesto Sodoma. Mnohí nábožne založení ľudia napriek všetkému vedeckému poznaniu po tomto príbehu osvedčene siahajú, keď sa téma homosexuality v spoločnosti rozoberá. Je však tento príbeh skutočne vhodným príkladom alebo len nepeknou ukážkou niekoľkotisícročného čítania bez porozumenia?

Mužská homosexualita nie je žiadny výmysel súčasnej doby. Zmienky o nej nachádzame už v najstarších písomných záznamoch, hoci tieto sa zväčša zameriavali len na čisto sexuálny rozmer potenciálneho vzťahu medzi dvomi mužmi a okrem toho boli predmetom rôznych kultúrnych postojov a sociálnych významov. Zo všetkých týchto materiálov vystupuje jeden, ktorý mal prominentnejšiu rolu než ostatné pri formovaní svetovej mienky na homosexualitu – a tým je je Biblia a jej starozákonný príbeh o zničení miest Sodoma a Gomora. Niektoré staršie trestné zákonníky z rôznych kútov sveta dokonca používali od prvého zo spomenutých miest odvodený výraz sodomia a od neho ďalšie odvodené tvary; tieto stotožňovali s homosexualitou a homosexuálnymi vzťahmi mužov, ba dokonca ich boli schopné aj trestať. Aby sme mohli biblický argument dobre pochopiť, je dobré sa do Biblie pozrieť. Osobne som využíval svoju kópiu Biblie obsahujúcu preklad Starého zákona z roku 1955. Verím, že ostatné slovenské preklady sa môžu trochu odlišovať, nie však natoľko, aby zásadne pozmenili interpretačný rámec.

Mesto Sodoma sa v starozákonnom Genezise spomína už trochu skôr, než dôjde k jeho samotnému zničeniu, na skúmanú časť textu spájanú s homosexualitou však tieto skoršie zmienky nemajú vplyv. V týchto pasážach (Genezis 13, 9 – 13) sa Lót presťahuje od Abrama (Abraháma) do Sodomy. Autor textu však už tu dáva poznať svoj názor na Sodomu a Gomoru a predčasne spomína, že Lótovo sťahovanie sa udialo pred zničením týchto miest (Genezis 13, 10) a tiež, že „Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Pánovi“ (Genezis 13, 13).  Ani tu, ani neskôr však nie je spomenuté, ako presne proti Bohu hrešili.

Nasledujúcich niekoľko kapitol sa text sústreďuje na iné záležitosti a k Sodome sa vracia opäť až v 18. kapitole. Tu Abrahámovi Boh hovorí, čo zamýšľa: „,Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.´“ (Genezis 18, 20 – 21) Abrahám sa potom Boha pýta, či by Sodomu nezničil, ak by tam našiel istý počet spravodlivých, pričom Abrahám toto číslo vo svojich otázkach postupne znižuje a Boh mu toto nové číslo stále potvrdzuje.

V 19. kapitole (Genezis 19, 1 – 10) prichádzajú do Sodomy dvaja Bohom vyslaní anjeli. Už na vstupe do mesta ich víta Lót a ponúka im prenocovanie, čo títo dvaja napokon prijímajú. Pripravil im večeru, no odpočívať už nestihli, pretože k Lótovi došli všetci muži z mesta a dobýjali sa k nemu, žiadajúc obcovať s jeho hosťami. Zaujímavým detailom je, že podľa Biblie sa ku dvojici anjelov, ktorých Sodomčania vnímali ako mužov, chceli dostať úplne všetci sodomskí muži, „od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesilo dom“. O Sodomčankách niet tu ani neskôr žiadnej zmienky, zrejme teda nešlo o mesto s klasickou štruktúrou obyvateľstva.  Po neúspešnej snahe Sodomčanov prebiť sa dnu a nielenže znásilniť Lótových hostí, ale aj ublížiť jemu, lebo ich odmietol, Lóta anjeli vtiahnu dnu a zamknú dvere, zároveň všetkých násilníkov oslepia. Neskôr Lótovi vysvetlia, že mesto prišli zlikvidovať a vyzvú ho, aby odišiel aj s tým, čo má. Následne Lót uteká, mesto je spolu s Gomorou zničené a jeho žena sa premieňa na soľný stĺp. Tam už však pokračuje iný príbeh.

Pri analýze tohto textu si je nutné všimnúť zopár zvláštností a nejasností:

Po prvé, v texte sa nešpecifikuje, aké zločiny pred pokusom o znásilnenie Lótových hostí Sodomčania vykonávali. Vzhľadom na starozákonným Bohom ustanovený rozsah problémového konania nie je možné na základe textu jasne povedať, v čom presne spočíval ich hriech. Spojenie daných hriechov s neskorším pokusom o znásilnenie a tým pádom so sexuálnymi stykmi mužov s mužmi je nepotvrditeľnou domnienkou bez jasných dôkazov v snahe podporiť nejaký svoj naratív.

Po druhé, populačné zloženie Sodomy je zvláštne. Pokiaľ k Lótovmu domu prišli muži Sodomy „od chlapca až po starca“,  (a keďže chceli znásilniť Lótových hostí, predpokladajme, že chlapci v tomto texte sú vo veku pohlavnej zrelosti), naskytá sa otázka, kde sa títo mladí ľudia vzali. Keďže nie sú spomínané ženy Sodomy, je otázne, či sa toto mesto skladalo výlučne z ľudí vylúčených zo svojich pôvodných komunít kvôli svojej orientácii, alebo Sodomčania mali partnerky, ale napriek tomu sa chceli sexuálne zhostiť anjelov-mužov, alebo v tomto celom zohral svoju úlohu nejaký Boží zásah. Napríklad aj v príbehu úteku Izraelitov z Egypta vidíme zvláštnu Božiu intervenciu, kde opakovane zatvrdzoval faraónovi srdce, aby Židov nepustil, potom ale jeho aj jeho krajinu za to opakovane postupne trestal, 10 ranami, a keď Židia napokon mohli odísť, zatvrdil faraónovo srdce naposledy, aby sa s vojskom za nimi hnal, potom ich však zatopilo zatvárajúce sa more. Podobný vplyv, tento raz na sodomských mužov, mohol Boh, sledujúc určitý cieľ, uplatniť aj tu.

Po tretie, podľa Biblie chceli Lótových hostí znásilniť všetci, úplne všetci muži zo Sodomy a všetci toto vnuknutie dostali naraz. Je otázne, či ide o veľmi nepeknú hyperbolu a našli sa i takí, ktorí nechceli. Taktiež, v reálnom živote sexuálne túžby nebývajú koordinované naprieč mestom a nie všetci majú rovnaké preferencie, čo sa týka partnerov/partneriek. Je záhadou, ako sa o príchode týchto dvoch do mesta dozvedeli úplne všetci za pár hodín a kto ich koordinoval, keďže sa tam stretli naraz. Vyvstáva teda otázka, či náhla príťažlivosť k anjelom nebola akousi hodenou Božou udicou, keďže títo dvaja poslovia by zo svojej podstaty boli neodolateľne príťažliví. Aj samotný Lót pocítil náhlu neodbytnú potrebu ich pohostiť a prenocovať, nejaký spôsob konania na báze neodolateľnosti sa teda prejavil u všetkých spomenutých aktérov.

Po štvrté, ak by sme chceli celý sodomský prípad považovať za argument proti homosexualite ako takej a proti partnerským vzťahom ľudí rovnakého pohlavia, skúsme si predstaviť zľahka odlišný prípad. Násilná skupina mužov zostane, no obeťou hromadného znásilnenia v štádiu pokusu v takomto príbehu by bola dvojica žien. Čo ak by napríklad nadržaný dav prijal Lótovu ponuku a „uspokojil“ sa s jeho dvomi dcérami? Prípadne ho otočme ešte inak, násilná skupina žien by chcela sexuálne zneužiť dvoch mužov. Ani v jednom z uvedených pozmenených príbehov by skutok nebol dokonaný, zlý úmysel však ostáva a bol by potrestaný. V každom z týchto prípadov vidíme istý istý kvantitatívny nepomer medzi jednotlivými stranami. Tvrdili by ste ale potom, na základe týchto dvoch verzií príbehu, že vzťah Rómea a Júlie nemôže existovať? Že city pisára Jozefa Gráča k Jane Greškovičovej nie sú reálne? Že keď Podjavorinská písala o Čimových prejavoch náklonnosti ku krásnej Čin-Čin, išlo o provokatívne, protispoločenské falzum? Dovolím si dôrazne predpokladať, že nie. Myslím si, že v načrtnutých otočených príkladoch sa dá bezpochyby hovoriť a bezpochyby by sa hovorilo o pokuse o znásilnenie, definitívne by sa však nehovorilo o probléme v rámci heterosexuality, o heterosexualite ako probléme, neprístojnosti, a podobne. Rovnako tak platia veci aj vo vzťahoch ľudí rovnakého pohlavia. Všetko, čo môžu mať heterosexuálne a homosexuálne vzťahy spoločné vo svojich podstatách, spoločné majú. Ak teda každú ženu-heterosexuálku nepovažujeme za maniačku, ktorá by chcela obsúložiť celé svoje okolie, rovnako to funguje aj pri ženách-homosexuálkach, ktoré by si chceli nájsť partnerku, keby im v tom spoločnosť nerobila prieky. Ak každý heterosexuál nie je považovaný za patologického znásilňovača, u homosexuálov to funguje rovnako. Pokiaľ si napríklad Borisa Kollára všímame pre jeho viacnásobné plodenie detí s viacerými ženami, nestretol som sa s tým, že by to niekto pokladal za chybu heterosexuality ako celku alebo na základe toho odsudzoval všetkých mužov, ktorí majú záujem o ženy; je to vnímané ako individuálny jav tohto konkrétneho človeka.

Čo sa týka príbehu o Sodome, v žiadnej interpretácii nepopisuje táto biblická pasáž harmonický, dobrovoľný a láskyplný vzájomný vzťah medzi dvoma mužmi. Príbeh o Sodome je príbehom smrťou potrestaného pokusu o hromadné znásilnenie mužov mužmi, o vulgárny skupinový pokus narušiť osobnú integritu pre svoj vlastný sexuálny pud. Znásilnenie mužov mužmi, žien ženami, žien mužmi aj mužov ženami by malo byť normálnou súčasťou Trestného zákonníka každej krajiny, ktorá si nekryje oči pred realitou, pretože ide o neprípustné zasiahnutie do stavu telesnej a duševnej nedotknuteľnosti iného jedinca. Ide však o prípady osobných zlyhaní, nie prejavy niektorých vyhranených druhov sexuality. Riaďme sa teda faktami a nespájajme javy vzájomne nespojiteľné.

Teraz najčítanejšie