Denník N

Aj príliš veľa kapitalizmu škodí

Je pre nás nezvyčajné robiť veci, ktoré by nás možno aj bavili, no pre množstvo povinností nám je ľúto obetovať akýkoľvek voľný čas.

Nezvyknem písať blogy. Vlastne nikdy som žiaden nenapísal. K takémuto výlevu myšlienok som sa už však dlhšie chcel dopracovať. Teda chcel ako chcel. Každý si pod pojmom lenivosť nájde vlastnú myšlienku vysvetlenia. Ale o tom som nechcel. Patrí sa však oficiálne začať možno formálnejšie. Minimálne ja to takto vnímam a pri tom to vôbec nie je potreba!

Takže čo je cieľom daného blogu? Ja ani sám veľmi neviem. V mojej hlave sa neustále víri množstvo myšlienok, ktoré sa dajú výborne spracovať aj do vonkajšej podoby, no už len nad samotným uvažovaním transformovania do písomnej podoby bol problém si vymedziť určitý čas. Nie tak ešte to zaviesť do praxe. No ale teraz som tu.

A čo teda? Žiadna problematika, žiadne skúmanie, keď že vlastne ani nie je stanovené mnou samým čo. Avšak kedy ak nie teraz? Prečo zrazu dokážeme robiť viacero vecí, ku ktorým sme mali dlhodobý problém sa dostať? Môže za to súčasný vírus? Nie tak celkom. Tak teda kapitalizmus? Podľa mňa áno.

Ok. Teraz som možno až príliš udrel po klinci, no nechajte ma pokračovať ďalej. Každý z nás sa drží určitých štandardov a pravidiel, ktoré skrátka musíme dodržiavať. Musíme chodiť do školy ak chceme mať do budúcna úspešnú kárieru. Musíme chodiť do práce ak chceme peniaze bez ktorých skrátka nedokážeme vyžiť. Nemôžeme si len tak povedať, že prestaneme platiť do zdravotnej poisťovne či sme zamestnaní alebo nie. Tieto štandardy sú u nás už samozrejmosťou.

Človek je tvor vynaliezavý a rád skúša mnohé veci. Chceme skúmať, chceme hľadať nepoznané, chceme skúsiť. Na množstvo takýchto činností nám dokonca netreba ani žiadne peniaze, stačí len čas. Ktorý nemáme. Nedokážeme sa zastaviť, nedokážeme si zrazu povedať stop a len tak si vybrať týždeň, dva voľna. Dovolenku z práce máme určenú na sviatky, rodinu, letný zájazd. Povedzte si na rovinu. Koľko nových vecí ste skúsili počas týchto dvoch týždňov karantény a koľko nových vecí ste skúsili za posledné 3 mesiace, keď ste fungovali počas normálneho bežného režimu. Koľkokrát ste už boli unavení, psychicky vyčerpaní a aj tak ste pokračovali ďalej? Koľkokrát ste boli v kontakte so svojimi ďalšími členmi domácnosti tak ako teraz?

Kapitalizmus je podľa mňa najlepší možný systém, v ktorom naša spoločnosť dokáže koexistovať. No až karanténa mnohým ukázala, že príliš veľa kapitalizmu taktiež škodí. Svet skrátka jasne ukázal z ekonomického hľadiska, že nedokážeme zastaviť. Sme naučení tak, že musíme pokračovať lebo inak to všetko začne padať. Svet musí medzi sebou neustále konzumovať veci, ktoré sme si my sami stanovili. Prostriedky, bez ktorých dokážeme normálne fungovať no ekonomika nepustí. Konzumácia musí „šľapať“ bez prestávky.

Je naozaj toto čo sme chceli? Chceli sme objavovať nepoznané preto, že sme chceli alebo preto že musíme? A budeme vedieť niekedy robiť tak, že chceme alebo že skrátka musíme? Možno nám to tento vírus ukáže. A ak nie, tak si to ukážeme niekedy v budúcnosti my sami. A nebude to žiadna dobrá správa.

Teraz najčítanejšie

Adam Alexanderčík

Zdravím. Volám sa Adam. Som študent gymnázia v Starej Ľubovni. Mám 19 rokov. Rád sa zaujímam o verejne spoločenské problémy. O politiku som sa začal zaujímať po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej. Za tie 2 roky je to už takou súčasťou môjho vnútorného sveta, bez čoho nedokážem žiť. Okrem toho som však nikdy neupustil od fotografovania a cestovania, s ktorými sa bežne delím aj s mojimi politickými myšlienkami na mojom instagrame @travellingmansk :)