Denník N

Brixi s Martvoňom. Nezakázali kazítka, pokazia nám ochutnávky?

Krstní otcovia bizarného návrhu zákona, ktorý zakazoval kazítka, vmontovali minulý týždeň do iného zákona čosi, čo nemožno nazvať inak ako kazítko.

Otto Brixi a Anton Martvoň so svojím zákazom kazítok na májovej schôdzi parlamentu neuspeli a museli ho s hanbou stiahnuť. Reparát sa im podaril hneď v júni, keď do novely zákona o hospodárskej mobilizácii doslova vmontovali legislatívne kazítko – novelu zákona o  ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.

Šmejdi a ochrana spotrebiteľa

V našom právnom systéme totiž máme viac zákonov na ochranu spotrebiteľov. Okrem toho všeobecného (zákon č. 250/2007 Z. z.) aj niekoľko špecifických. Jedným z nich je aj už spomenutý zákon č. 102/2014 Z. z. o  ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „predmetný zákon“).

Ten – ako už názov napovedá – špecificky upravuje situácie pri diaľkovom predaji a pri predaji mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Sem spadá aj problematika tzv. šmejdov, ktorí využívajú pochybné obchodné praktiky, nátlakové predajné akcie, ponúkajú predražený a nekvalitný tovar, zneužívajú neinformovanosť kupujúcich. Preto je predmetný zákon (v porovnaní so všeobecným zákonom o ochrane spotrebiteľa) prísnejší na predávajúcich, ukladá im širšie informačné povinností, kupujúcim naopak dáva väčšie možnosti, ako odstúpiť od kúpnej zmluvy.

Ochutnávky? Zabudnite

Briximu a Martvoňovi sa podarilo čosi svojím spôsobom unikátne. Jednou jedinou vetou vloženou do zákona podriadili pod jeho pôsobnosť napr. aj vinárne, ktoré organizujú ochutnávky vína. Ochutnávky vína sa svojimi formálnymi charakteristikami podobajú na predajné akcie, ako sú vymedzené v § 11 ods. 1 predmetného zákona. Predajné akcie sú jednou z foriem predaja mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a preto sa na ne predmetný zákon vzťahuje. Nikoho normálneho však nenapadne ochutnávku vína alebo syrov hádzať do jednej kategórie s predajnou akciou šmejdov, v ktorej sa manipuláciou a nátlakom snažia donútiť neinformovaných dôchodcov do kúpy predraženého nekvalitného tovaru. Preto hneď nasledujúci odsek toho istého paragrafu stanovuje, že sa za predajnú akciu nepovažuje „akcia organizovaná výlučne na účely ochutnávky a konzumácie výrobkov a ich predaja, ak nie sú predvádzané a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby“.

Až dosiaľ teda vinárňam organizujúcim ochutnávky nič zo strany tohto zákona nehrozilo. Až prišlo Brixiho a Martvoňovo kazítko, ktoré do zákona minulý týždeň doplnilo vetu „Na účely tohto zákona sa za prevádzkareň nepovažujú prevádzkové priestor využívané predávajúcimi a organizátormi predajných akcií na organizovanie a uskutočňovanie jednorazových predajných a prezentačných obchodných aktivít.“ Kým pojem „predajná akcia“ je v zákone jasne definovaný a je zrejmé, že do neho nepatria ochutnávky, pojem „jednorazová predajná a prezentačná obchodná aktivita“ nie je v zákone definovaný vôbec. Z toho, že ide o odlišnú formuláciu, možno odvodiť, že nejde o pojem identický s predajnou akciou. Z jej konkrétneho znenia zasa ťažko možno tvrdiť, žeby vylučovala také veci ako ochutnávka vín. Pretože ochutnávka vín nesporne je prezentačnou obchodnou aktivitou.

Rožky a právo na informácie

A tu vzniká problém. Ak je ochutnávka vín prezentačnou obchodnou aktivitou, tak ak sa koná vo vinárni, vináreň prestáva byť na účely predmetného zákona prevádzkarňou. A akákoľvek kúpa akejkoľvek fľaše vína v takejto vinárni by sa teda mala posudzovať v zmysle predmetného zákona. Nielen počas samotnej ochutnávky. Kedykoľvek.

Podobne by to malo byť aj v prípade, že v supermarkete narazíte na stolík, kde vám ponúknu na ochutnanie kúsok syra alebo klobásy. Jednorazová prezentačná obchodná aktivita ako vyšitá. Tým pádom supermarket prestáva byť na účely predmetného zákona prevádzkarňou, začína sa riadiť predmetným zákonom a aj predaj obyčajného rožka by mal byť sprevádzaný poskytnutím 20 podrobných informácií v písomnej forme. Lebo veď musíme predsa chrániť dôchodcov pred šmejdami.

Od augusta, keď má zákon nadobudnúť účinnosť, sa teda máme na čo tešiť. Ak prezident zákon podpíše. Má ešte stále možnosť ho aj vetovať.

Aj legislatívne kazítko

Čerešničkou na torte je, že Brixiho a Martvoňov produkt je nepodarok nielen z vecného a obsahového, ale aj formálneho a ústavnoprávneho hľadiska. Predmetný zákon o ochrane spotrebiteľa, ani ich pozmeňovák nemajú totiž vôbec nič spoločné s vládnym návrhom novely zákona o hospodárskej mobilizácii, do ktorého ho prilepili až v druhom čítaní, tesne pred definitívnych schvaľovaním zákona.

Vtipné je, že prax schvaľovania prílepkov kritizuje napr. aj Akčný plán na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu, ktorý na dnešné rokovanie vlády predložil premiér Robert Fico. Zakázať prílepky navrhlo ministerstvo spravodlivosti Tomáša Boreca v rámci návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov. A vôľu premietnuť zákaz prílepkov do zákona o rokovacom poriadku NR SR prejavil včera na stretnutí so zástupcami signatárov hromadných pripomienok verejnosti k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov aj predseda parlamentu Peter Pellegrini. V Českej republike zakázal prílepky ústavný súd. Kým vrcholní predstavitelia Smeru a Ficovej vlády prílepky slovne odsudzujú, poslanci Smeru si z toho zjavne nič nerobia a pokojne schvaľujú prílepky, ako sa im zapáči.

A ešte v podobne takýchto nepodarkov. Ale aspoň sa forma snúbi s obsahom.

***

Ondrej Dostál: Výzva prezidentovi Andrejovi Kiskovi, aby vetoval Brixiho a Martvoňov prílepok

Prečítajte si tiež: Grécke Statočné srdce Ľuboša Blahu

Teraz najčítanejšie

Ondrej Dostál

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS).