Ten, kto dá ti najviac rán,

si len ty, len ty sám.

Najrýchlejšie utekáš,

keď naháňaš vlastný plášť.

Proti sile prírody,

si človiečik úbohý.

Odvahu máš iba keď,

tvoj žalúdok má čo zjesť.

Hlava ako ozdoba,

čnie sa vtedy dohora.

Zabúdaš, že v čase zlom,

prosíš Boha modlitbou.

Len nech ti už pomôže,

si stvorenie úbohé.

To, čo môže zahnať hlad,

je zmeniť na vec pohľad.

Ten, kto oči otvorí,

viac nebude úbohý.