Denník N

„Čokoľvek robíte, aby ste sa zbavili hladu a chudoby, je v poriadku,“ znel odkaz čínskej komunistickej strany.

Tento odkaz bol príčinou najväčšej hrozby – preľudnenia, neschopnosti uživiť seba samých. Čína vydala zákon o zákaze chovu divokých zvierat, avšak trhy vo Wu-Chan začínajú fungovať v režime spred vypuknutia pandémie. Bolo by rasistické označiť vírus za čínsky, ale ukázať prstom vinníka, je legitímne. Vírus nie je z labáku, to len ľudstvo potratilo svoje rácio.

Včerajším dňom, tridsiateho marca, vstúpili do platnosti prísnejšie opatrenia v obchodoch. Pred obchodmi merajú teplotu a na 25 metrov štvorcových predajnej plochy prináleží výskyt maximálne jednej osoby. S kamarátkou sme sa vybrali do lesa. Práve sme prechádzali popred Tesco vo Zvolene. Pred vchodom stáli dvaja mestskí policajti a regulovali radu pred vstupom do obchodného domu. Rozmýšľam, čo tak dôležité vyčkávajúca skupina ľudí nemá doma. Ak hľadajú droždie, tak márne. PS: v rade stálo asi 10 ľudí, čas obedu.

Vychádzali sme zo Zvolena smerom na Budču. Vždy z auta pozorujem, kto má a kto nemá rúško. Je to psychopatia. Ak niekoho vidím bez, pohoršujem sa. Cítim sa ako dôchodca, ktorý nadáva na dnešnú mládež. Bojím sa, odkašľať si medzi ľuďmi, že sa budú na mňa pozerať ako na infikovaného. Nech to už skončí. Prosím. Nech máme pokoj. Možno skončí daný typ koronavírusu, ale ako dlho bude trvať, kým Čína zarobí na ďalšiu pandémiu? Našim cieľom bola obed Ostrá Lúka, kde sa nachádza známy kaštieľ, ktorý kedysi kvôli svojej priateľke Adele Ostrolúckej navštevoval aj Ľudovít Štúr. Za dedinou sú len veľké lúky a krásne výhľady. Po ceste sme sa zastavili na ranči, kde sme cez leto chodievali kravám púšťať hudbu. Ja som sa im skúsil aj spievať, ale asi to bolo skôr ako za trest. Povedali sme si, že ich pozrieme, keď už skončila zima a fešandy sa pasú. Zastavili sme, vystúpili. Na tomto mieste bola len jedna krava. Bola mŕtva. Bezvládne ležala, nikomu nechýbala. S kamarátkou sme danú skutočnosť zdokumentovali a budeme podnikať ďalšie kroky. Dve raciá, dve teórie:

a) Kompetentní vedia o jej úmrtí a na toto miesto ju odtiahli a nechali tak.

b) Kompetentní ani netušia o jej úmrtí a nie sú schopní ani spočítať počet kráv, či im náhodou jedna nechýba.

Pri pohľade na ňu mi hlavou prebehlo milión otázok. Kde je majiteľ? Kto je majiteľ? Kde je úcta k zvieratám? Bola chorá a preto umrela? Mala ísť na mäso alebo mlieko? Na ceste boli stopy traktora, tak si ju nevšimli? Kedy umrela? Kde sa podela ľudskosť? Ak nie sme ľudskí, sme ešte ľuďmi? Nadával som, hrešil som ako pohan.

Týranie zvierat sa nedeje len v Číne. Je prítomné všade a vždy. Viac ako 200 miliónov zvierat je zabitých denne kvôli jedlu. Za päť dní to je 1 miliarda, čo je skoro osmina celej populácie ľudstva. Čísla dnešného kapitalistického sveta sú hrozivé. Dnes je potrebné upriamiť pozornosť niektoré štáty Ázie, ktoré svojou kultúrou môže zabiť veľa z nás, veľa za našich blízkych (nielen zvierat). Nerád sa v blogoch točím okolo jednej témy, pretože človek je studnica problémov, ktoré na Zemi vytvára a treba na ne poukazovať. Na DailyMail bola 28.3.2020 uverejnená správa o návrate čínskych trhov do fungovania spred vypuknutia ochorenia Covid-19. Podľa zdroju danej informácie sa žalostne úbohá hygiena nijak nezlepšila na daných trhoch. Vystrašené mačky a psy napchali do malých hrdzavých klietok. Netopiere a škorpióny ponúkané na predaj ako tradičná medicína, ktorej Číňania veria aj po tom ako koronavírus infikoval viac ako 785 551 osôb (záznam: 31.3.2020, 03:47), umrelo 37 811 osôb. Králiky a kačky zabíjajú na mieste predaja, sťahujú z kože bok po boku na kamennej podlahe pokrytej krvou, špinou a ostatkami tiel iných zvierat.

 

Problematike vzniku celej rady koronavírusov som sa venoval v predchádzajúcom blogu: Daň zvieracieho utrpenia spôsobená Áziou, ktorú zaplatíme všetci

Čínsky zákon, ktorý mal riešiť hlad, dnes zabíja.

Novodobá Čína povstala z popola 1. októbra 1949, keď komunistický vodca Mao Ce-tung v záplave červených zástav vyhlásil na pekinskom námestí Tchien-an-men vznik Čínskej ľudovej republiky. Skončila sa tým dlhotrvajúca občianska vojna, v ktorej o moc bojovali komunisti proti kuomingtanskej armáde generála Čankajška. Porazený Čankajšek sa uchýlil na ostrov Taiwan, kde vyhlásil Čínsku republiku, kým zjednotená pevninská Čína nastúpila cestu budovania socializmu pod taktovkou Komunistickej strany Číny a jej predsedu Maa. K uskutočneniu „novej Číny“ bolo treba uskutočniť nevyhnutné kroky – napríklad skonfiškovať pôdu vidieckym statkárom a dať ju roľníkom. Lenže v prípade Maovej realizácie sa nezaobišli bez masakrov. Roľníci dostali kúsok pôdy, ale nie na dlho. Už na konci päťdesiatych rokov bolo súkromné vlastníctvo zrušené a drobní poľnohospodári sa stali nemajetnými členmi ľudových komún. Tie však namiesto pestovania ryže vyrábali oceľ a roľníci umierali od hladu. Niekoľko vĺn hladomoru spôsobilo, že v roku 1978 vláda povolila súkromné ​​poľnohospodárstvo. Veľké štátne podniky stále ovládali produkciu základných potravín, a tak malí poľnohospodári vymýšľali rôzne alternatívne spôsoby zárobku – tým hlavným bolo chytanie a rozmnožovanie zveri, tak ako sa to robí aj v iných ázijských krajinách. „Čokoľvek robíte, aby ste sa zbavili hladu a chudoby, je v poriadku,“ znel odkaz komunistickej strany. Dnes je situácia v Číne úplne iná a preto je na mieste otázka, prečo tento zákon nebol zrušený. Číňanom už nejde o fakt, že nemajú, čo do úst. Zo zákona, ktorý mal eliminovať hlad občanov sa stala možnosť ako vytvoriť gigantický biznis, cez ktorý budú tiecť povšimnutiahodné peniaze.

Zákon z roku 2020 a medvedia žlč ako tradičná medicína

Čínska vláda dobre vie, že obmedzenia tohto druhu podnikania je nutné zakázať. Čína v uplynulých týždňoch oznámila trvalý zákaz obchodu a spotreby voľne žijúcich živočíchov, ktorý medzinárodní ochranári privítali ako významný krok, ktorý však má nepríjemné medzery v obchode s voľne žijúcimi zvieratami na liečebné účely. Čo konkrétne myslí čínska vláda pod liečebnými účelmi nevedno. Môže ísť aj o ich medicínu z medvedieho žlču. Odhaduje sa, že po celom Vietname je v takýchto podmienkach držaných najmenej 800 ďalších medveďov.

Medveďom, ktoré sú takýmto spôsobom držané, sa hovorí aj žlčové medvede. Kým ich počet sa vo Vietname odhaduje na 800, chovajú sa aj v Laose, Číne či Severnej Kórei a je ich údajne viac ako 12 000. Mnohé medvede sú odchytené ešte ako medvieďatá a v zlých podmienkach ich držia niekedy aj viac ako 30 rokov. Viete si predstaviť, že vás niekto týra 30 rokov zavretých v klietke? Aký je to život?

V snahe získať žlč sa na nich pravidelne vykonávajú neodborné zákroky, pričom niektorí majitelia im ponechávajú v tele katétre, aby mali k žlči ľahší prístup. Žlč sa následne užíva vo forme tabliet, prášku, či tekutiny, pričom uľaviť má od bolesti svalov, hrdla, horúčky, má zlepšiť zrak, pomôcť má údajne aj pri epilepsii a množstve ďalších ťažkostí. Na čiernom trhu má medvedia žlč vysokú hodnotu a obrat sa pohybuje v miliónoch dolárov.

Zákon vydaný čínskou vládou môžu a nemusia byť ružovými okuliarmi pre zvyšok sveta. Je frustrujúce, ak človek netuší, čomu veriť má a čomu nie. Už nevieme, čo je dezinformácia a čo nie. Jedno viem. Tento zákon nezabráni tyranom pokračovať v masívnej podpore ilegálneho predaja divokých zvierat a produktov z nich. Dokážem pochopiť vydanie zákona, ktorý mal zastaviť hladomor v 70.-80. rokoch 20. storočia v Číne. Akonáhle čínska ekonomika zaujala sedlo jedného z najrýchlejších koní sveta, prečo tento bizarný zákon o konzumácii všetkého, čo sa pohne, nezrušila?

Lebo im je to fuk.

#govegan

Teraz najčítanejšie