Denník N

Bezprecedentné časy si vyžadujú neobyčajné riešenia

Prvá pomoc pre podnikateľov, firmy a zamestnancov z dielne vlády uzrela svetlo sveta. Vítaný a očakávaný balík záchranných opatrení treba vnímať pozitívne, no vyvoláva aj viacero otázok. Rezonuje najmä vnímaná prílišná opatrnosť a komplikovanosť, ktorá necháva časť aktívnej verejnosti bez adekvátnej pomoci. V prvej pomoci chýba rýchle, zrozumiteľné masívne plošné opatrenie. Riešenie, ktoré však poteší a uspokojí všetkých neexistuje.

Autor je ekonomický expert Progresívneho Slovenska

Vypuknutie vírusu Covid-19 predstavuje pre ekonomiky bezpochyby bezprecedentnú veľkú výzvu, s ktorou nemajú súčasní ekonómovia ani politici reálnu skúsenosť. Na ekonomiku dolieha ničivý efekt nevyhnutnej karantény, ktorá súčasne minimalizuje produkciu a zatvára prevádzky, obmedzuje poskytovanie služieb a popritom minimalizuje dopyt po produktoch a službách s výnimkou tovarov nevyhnutnej bežnej spotreby.

Vlády preto stoja pred „sizyfovskou úlohou“, keď musia akútne nájsť rýchle a účinné riešenia, ktoré eliminujú hospodárske a sociálne dopady vynútených opatrení na záchranu nášho zdravia.

Okamžitou prioritou je potreba rýchlej, aj keď len dočasnej reakcie na zlepšenie likvidity podnikov a zabezpečenie prežitia firiem a SZČO, aby sa čo najviac udržala produktívna kapacita ekonomiky a na podporu rodín a domácností.  Všetci sú si vedomí, že ak nebude pomoc rýchla a masívna bude navyše zbytočná.

Ako v tomto kontexte obstojí vládna prvá pomoc mojou optikou?

Adresnosť v čase ekonomického Armagedonu nemusí byť „hodnotou za peniaze“

Zabezpečiť adresnosť opatrenia cez elimináciu okruhu tých, ktorí získajú nárok, znamená komplikáciu v jeho administrácii, zrozumiteľnosti, ale aj potenciálne prieťahy v priznaní aktuálne životne nevyhnutného nároku. Nedostatočne rýchle a efektívne riešenia, ktoré nepresvedčia podnikateľov dočasne balansujúcich nie vlastnou vinou na hrane, aby svoj biznis nezabalili, sa ľahko môžu stáť premrhanou príležitosťou a nakoniec môžu byť aj neadresné.

Nejde len o prepúšťanie, ale hrozbou je najmä potenciálny nárast bankrotov dnes ešte životaschopných firiem. Ten povedie k roztočeniu špirály druhotnej platobnej neschopnosti, čo sťaží záchranu už zachraňovaných a nákaza sa môže preniesť aj medzi zvyšné nateraz zdravé podniky.

Škoda premrhanej (ne)efektívnej informatizácie, ktorá by ideálne umožnila časť obmedzení vybaviť online, bez fyzického navštevovania úradov.

V prvej pomoci chýba rýchle, zrozumiteľné masívne plošné opatrenie

Ani jedno z opatrení, či už preplácanie časti miezd, dočasný odklad platenia odvodov a daní či príspevky na zamestnanca a SZČO nie sú plošným riešením, ktoré by malo najväčší potenciál upokojiť dotknuté firmy a živnostníkov.

Oveľa priamočiarejší signál pre opätovné nastolenie dôvery biznisu a udržanie zamestnanosti by vyslalo plošné preplácanie časti mzdy[1] všetkým zamestnancom, ktorí nepracovali od vypuknutia krízy, a to bez ďalších obmedzení a znášaných nákladov firiem.

Na alternatívny mechanizmus zabezpečenia minimálneho príjmu by mali mať nárok živnostníci a SZČO s možnosťou dočasného odpustenia alebo odkladu ich odvodových a daňových povinností.

Podľa priebežného vývoja by sa tieto opatrenia postupne okliešťovali smerom k väčšej adresnosti, ideálne najmä sektorovým prístupom. Napríklad zotavenie cestovného ruchu a celého jeho priemyslu bude trvať oveľa dlhšie než v prípade ostatných sektorov ekonomiky. Dôvodom bude pomalé a postupné uvoľňovanie karanténnych opatrení, ktoré ovplyvnia rýchlosť obnovy cestovania a dôvery v bezpečnosť cezhraničného turizmu.

Rovnako sa dá predpokladať, že masové kultúrne a športové podujatia budú obmedzené v relatívne dlhšom časovom horizonte, než v prípade prevádzok maloobchodu. A preto by dočasnosť v prípade najviac zasiahnutých sektorov mala trvať dlhšie.

Vláda síce predstavila očakávaný návrh „kurzarbeitu“ – teda opatrenie, ktoré vo svete kombinuje skrátený úväzok a umožňuje preplácanie mzdy štátom – ale jeho výsledná podoba pôsobí až príliš zošnurovane.

Opatrenie je určené výhradne len pre prevádzky, ktorých zatvorenie nariadil štát, preplácanie mzdy limituje hornou hranicou (maximálne 1 100 eur) a obmedzuje aj maximálnou prípustnou úhrnnou sumou pomoci pre firmu (200 tis. eur).

Nevzťahuje sa tak ani na všetkých, ktorí sú krízou priamo ovplyvnení a do autu posiela viaceré sektory – dopravcov, kreatívnu ekonomiku, rôzne slobodné povolania[2] či zodpovedné firmy, ktoré dobrovoľne zavreli svoje prevádzky, aby chránili svojich zamestnancov.

Nie je ani zrejmé, prečo si vláda zvolila uvedenú hranicu úhrnu maximálnej pomoci, keď nové dočasné európske pravidlá umožňujú štátnu pomoc až na úrovni 800-tis. eur.

Problémom nebudú len tržby, ale hlavne cash

Problém vznikne aj u tých, ktorí realizujú a fakturujú svoje služby, ale ich odberatelia im ich nebudú schopní uhrádzať. Výsledkom budú oneskorené platby a nedobytné pohľadávky. Medziročne tieto subjekty nemusia zaznamenať vládou stanovený pokles tržieb, ktorý by im zaručil nárok na schválené záchranné príspevky od štátu, ale budú neschopní uhrádzať svoje záväzky. Riziko roztočenia špirály druhotnej platobnej neschopnosti bude na svete.

Preto je výbornou správou, že štát poskytne bankové záruky na pôžičky vo výške 500 miliónov eur mesačne, ktoré komerčné banky posunú podnikateľom za výhodných podmienok. Otázkou však ostáva mechanizmus a akékoľvek detaily ich poskytovania (rýchlosť, účel, podmienky nároku a podobne), ktoré finálne môžu zbrzdiť mieru optimizmu.

Z rovnakého súdka je aj nevyhnutná potreba posilniť ochranu finančných spotrebiteľov ako aj malých a stredných podnikov cez väčšiu flexibilitu pri splácaní úverov.

Potenciálne nástroje sú dočasný odklad splátok hypoték, zníženie poplatkov, predĺženie splatnosti a podobne. Tieto opatrenia zatiaľ chýbajú, ale budú v istej miere nevyhnutné.

Nevyhnutnosťou je aj potreba sa čo najskôr zamyslieť, ako efektívne pristúpiť k firmám, ktoré nebudú vedieť čerpať nové úvery cez štátne záruky, ale ktoré pre svoje prežitie budú núdzovo potrebovať dočasné preklenovacie úvery.

Ako štát pristúpi k rôznym životaschopným startupom, firmám, ktoré sa v poslednom čase zadlžili kvôli realizácii nejakej investície, či nedávno vzniknutým podnikom pri zabezpečení ich likvidity?

Malí verzus veľkí

Primárna záchrana malých a stredných podnikov má svoje ekonomické opodstatnenie. Lebo malé a stredné podniky často disponujú obmedzenými zdrojmi, t.j. pôsobia bez „adekvátnych“ rezerv a majú sťažený prístup ku kapitálu. Preto obdobie, počas ktorého môžu prežiť akýkoľvek šok, je v ich prípade pravdepodobne kratšie ako pri veľkých firmách.

Na druhej strane nechať bez povšimnutia veľké podniky, ktoré sú závislé nielen, ale najmä od zahraničného dopytu a ktoré súčasne trpia ochromením svojho dodávateľského reťazca, by bolo nezodpovedne veľkým rizikom.

Skúsim si pomôcť rovnakou paralelou ako pri obhajobe záchrany bánk v čase finančnej krízy, že tie najväčšie podniky sú príliš veľké, na to, aby sme ich nechali zbankrotovať.

A s nimi teda aj celý subdodávateľský reťazec, ktorého súčasťou sú práve vládou primárne cielení malí a strední podnikatelia. Preto je potrebné uvažovať aj o jasnom signále pomocnej ruky pre veľké podniky ako napríklad automobilky.

Bude to stačiť?

Názory sa budú určite rôzniť, spokojnosť pre všetkých je zjavný oxymoron. V kontexte troch faktorov, ktorými sú očakávaný negatívny scenár vývoja našej ekonomiky, medzinárodné porovnanie záchranných balíkov, ale aj skutočnosti, že predstavená prvá pomoc necieli na všetkých dotknutých, ako napríklad na väčšie firmy, uvedená pomoc nebude postačovať.

Navyše, keď vláda komunikuje zverejnený balík ako prvú pomoc, podnikatelia a zástupcovia biznisu logicky očakávajú ďalšie finančné injekcie.

Vláda na záchranný balík počas najbližších troch mesiacov vyčlenila 4,5 miliardy eur, čo v prepočte predstavuje 4,5 % minuloročného výkonu ekonomiky. Presne tretina tejto pomoci zodpovedá bankovým zárukám na poskytnutie preklenovacích úverov.

Medzinárodné porovnanie v EÚ skôr ukazuje, že nateraz je slovenský záchranný balík čo do veľkosti pod priemerom, pričom za krajinami, ktoré oznámili bezprecedentné záchranné programy, kam sa radia aj naši susedia z Česka, zaostávame oveľa výraznejšie.

Načasovanie

Kritici sa nájdu vždy a všade (…), súčasnej vláde však treba uznať rozvahu v postupnosti jej krokov.

Na prvom mieste, a to veľmi správne, boli reakcie smerom k posilneniu zdravotného systému a ochrany zdravia obyvateľov. Obmedzenie epidémie a ochrana ľudí je najvyššou prioritou v týchto časoch. Hodnotiť opodstatnenosť týchto opatrení vzhľadom na moju odbornú orientáciu by bolo trúfalé.

Prvá pomoc pre ekonomiku prichádza síce v hodine dvanástej, ale vzhľadom na čas sformovania tejto vlády aj dosť promptne a ideálne pred koncom mesiaca, kedy firmy musia oznámiť prípadné hromadné prepúšťania a kedy im zo zákona vyplýva splatnosť dane z príjmu.

Prvé ostré vysvedčenie vládna pomoc dostane už v krátkom čase začiatkom apríla, keď zamestnávatelia oznámia svoje plány a hromadné prepúšťanie.

PS: Keďže podmienenosť v týchto bezprecedentných časoch veci len komplikuje, dovolím si na záver aj jeden apel pre príjemcov pomoci. Aby nezabúdali, že uvedené opatrenia môžu byť aj príležitosťou na investovanie do hospodárskych transformácií a technologických inovácií, ktoré môžu pomôcť aj ambíciám v oblasti zmeny klímy.

[1] Napr. aj súčasne vládou schválených 80 %, alternatívne aj s vhodne nastaveným stropom, ale bez akýchkoľvek ďalších podmienok a obmedzení.

[2] Viac o problémoch a konkrétnych riešeniach kreatívneho priemyslu zhrnuli zástupcovia Creative Industry forum.

Teraz najčítanejšie

Ján Remeta

Som ekonomický analytik, odborník na oblasť daňovej politiky a verejných financií, ktorým som sa desať rokov venoval na Inštitúte finančnej politiky. Rád pracujem s dátami a pomocou nich hľadám odpovede a vhodné riešenia. V súčasnosti pôsobím ako ekonomický expert politického hnutia Progresívne Slovensko.