Denník N

Slovenský mantinelizmus a rúškománia

Ilustračné foto – PDPics/pixabay
Ilustračné foto – PDPics/pixabay

Načo je sólo-chodcovi v lese rúško? Nanič. Vládu dnešnú aj predošlú treba pochváliť za aktívny prístup, ale s dobrými úmyslami sa to dá aj prehnať do škodlivého extrému. To je zrejme prípad viacerých z rozhodnutí ohlásených vládou v utorok 24. marca 2020.

Ako hovorieval Mark Twain, existujú tri druhy klamstiev: klamstvá, nehanebné klamstvá a štatistiky (lies, damned lies, and statistics). Dnes by Mark Twain do tretej množiny nepochybne zaradil aj prieskumy verejnej mienky (voliči a priaznivci PS/Spolu by vedeli spievať o exit-polloch) či údaje o smrtnosti choroby COVID-19 – ťahané zo vzduchu, keďže počty nakazených či dokonca tých, ktorí chorobu už „prechodili“ bez toho, že by si to boli všimli, nepoznáme.

A tak sme svedkami divokých tipovačiek, podľa ktorých je možné, že skutočný počet nakazených v Taliansku nie je oficiálne hlásených necelých 100-tisíc, ale až milión a pol. Teraz k tomu výskumníci z Oxfordu (a to nie je Zem a vek) pridali hypotézu, podľa ktorej je možné, že koronavírus zavítal do Británie ešte mesiac pred prvým ohláseným prípadom – a že v polovici marca teda už možno chorobu úspešne prekonala (respektíve sa voči nej stala imúnnou) tretina alebo dve tretiny britského obyvateľstva.

S výskumníkmi z Oxfordu nesúhlasia ich krajania z Imperial College (ktorých odporúčaniami sa po počiatočnom váhaní začal riadiť i dnes už pacient Boris Johnson). Lenže aj ich hypotéza dáva facku tomu, čo dnes na Slovensku považujeme za samozrejmý fakt: podľa grafov z Imperial College ultra-prísne obmedzenia, aké v boji proti koronavírusu prijalo Slovensko, nakoniec nebudú účinnejšie, než by boli umiernené opatrenia. Ba čo viac: podľa grafov z Imperial College len „tlačíme výbuch epidémie pred sebou“ – a keď raz dnešné ultra-prísne opatrenia zrušíme alebo zmäkčíme (čo budeme musieť urobiť, lebo inak by sa Slovensko zruinovalo hospodársky), čaká nás podobný výbuch epidémie, aký by bol nastal (len oveľa skôr), keby sme proti epidémii neboli podnikli vôbec nič.

Podľa odborníkov z Imperial College je teda dnešná slovenská stratégia ultra-prísnych, jednorazových a krátkodobých opatrení proti koronavírusu chybná a Slovensku sa neskôr vypomstí. Podľa týchto odborníkov by boli vhodnejšie skôr miernejšie protiopatrenia, no zato periodicky opakované a rozložené na pol či trištvrte roka. Uvidíme, či sa tieto zlovestné predpovede z Imperial College naplnia na Slovensku (podľa grafu by nás to najhoršie mohlo čakať až v novembri či decembri).

Vo svetle prognostických prekáračiek sa dá len pousmiať (alebo zhroziť) nad včera oznámenými výsledkami nereprezentatívneho (lebo iba internetového) prieskumu verejnej mienky v podaní Focusu, podľa ktorého sa zrejme ani zlatí chlapci z Göteborgu, majstri sveta v hokeji 2002, netešili na Slovensku takej obľúbenosti a nadšenej podpore ako vládne nariadenie z minulého utorka, podľa ktorého nech sa nikto ani len neopováži vystrčiť nos zo svojho bydliska bez „rúška“.

Keď sa človek ocitne v miniatúrnej 5,2-percentnej menšine (nepresný prieskum Focusu, ale aj tak…) tých, ktorí rúškomániu považujú za prehnanú, mohol by začať pochybovať o svojej príčetnosti. Tým skôr, keď sa nový minister hospodárstva včera v nedeľu nechal počuť s hrdosťou v hlase, že Slovensko je „zrejme najzarúškovanejšia krajina na svete“. (Ak toto má byť zdrojom národnej hrdosti, až sa škodoradostne žiada položiť doplňujúcu technickú otázku: „Aj na zvrhnutie vlastnej vlády spred ôsmich rokov je pán minister dodnes hrdý?“)

Našťastie, tu a tam sa v súmraku uniformného (menej zdvorilo povedané: stádovitého) zmýšľania objavia aj nečakané, no o to radostnejšie záblesky zdravého rozumu. A tak sa napríklad vo včerajšom Týždňovom newsfiltri na N-ku dočítame:

otázkou je, či niektoré príkazy – ako napríklad povinnosť nosiť rúško vždy aj v otvorenom priestore, kde nik iný nie je – nie sú prehnané

Veru! V médiách sa už zoširoka rozoberá a iste aj oprávnene spochybňuje radikálnosť niektorých vládnych opatrení, najmä tých z minulého utorka. To, či je potrebné sledovať občanov cez mobily ohláseným spôsobom a v ohlásenom rozsahu, spochybňuje nielen Fico, ale aj príčetní odborníci. Obchodom sa nepáči, že by dôchodcovia mali mať na nákupy vyhradené až tri predpoludňajšie hodiny (nestačili by dve?), čo môže byť problematické najmä v sobotu. A povinnosť pre obchody od dneška merať zákazníkom pri vstupe do obchodu teplotu? Radšej no comment. Vo včera oznámenom zozname obchodov, ktoré budú smieť od dneška znova otvoriť, mi chýbajú krajčírstva a oprava obuvi. Včerajší – iste dobre mienený – vládny balíček hospodárskych opatrení, ohlásený s pompéznosťou príznačnou pre marketing OĽaNO (ktorý mu vyhral voľby), už pri bližšej analýze toľko nadšenia nevzbudzuje (frfle aj Ivan Mikloš), kým slovenské automobilky naň zareagovali priam so zdesením. A ak je Slovensko „Detroitom stredovýchodnej Európy“ (zatiaľ bez bankrotu – či pred bankrotom?), nemali by sme počúvať (aj) hlas automobiliek?

V tomto blogočlánku sa však zameriam na to vládne opatrenie z minulého utorka, na ktoré som veľa kritiky nepočul, ale osobne sa mi zdá najviac „odtrhnuté z reťaze“ (od reality).

Vládnym nariadením proti hojivej prírode?

Jednou z hlavných úloh vlády by malo byť situáciu upokojovať a nie ju vyhrocovať, zvyšovať stres už beztak ťažko skúšaného obyvateľstva.

Že sa má človek zahaľovať pri vstupe do uzavretých priestorov a v styku s inými ľuďmi – nuž, povedzme. Že to má robiť dokonca aj pod holým nebom na ulici, pri dodržiavaní dvojmetrového odstupu od iných ľudí – to už je oveľa diskutabilnejšie (detaily rozoberám nižšie). Ale aby sa človek zahaľoval aj pri sólo-pohybe vo voľnej prírode?!

Nepoznám nič hojivejšie na nervy ako ísť sa poprechádzať do niektorého z mnohých lesov, ktorých máme v Bratislave – a dá sa povedať, že na celom Slovensku – neúrekom. Žiaľ, vláda sa rozhodla, že nám odoberie alebo znechutí aj tento liečivý prostriedok ponúkaný samou prírodou.

Takže človek kráča sám (!) v lese a podľa vlády musí mať na hlave „rúško“ (skafander netreba?) – asi aby nenakazil stromy a veveričky? Nie, nemusí to všade vyzerať ako včera na petržalskej hrádzi či na predsedom parlamentu pertraktovanej Železnej studničke; stačí trocha pridať do kroku (a do kopca!), a už sa človek ocitne tam, kam kroky typického lenivca ani počas koronaprázdnin nepovedú.

Treba objektívne skonštatovať, že aj v bezvýhradnom prijatí (ba vyžadovaní!) rúškománie sa prejavuje, že sme postkomunistický národ, ktorý nie je veľmi zvyknutý na slobodu – nenástojí na slobode jednotlivca. Vyzerá to tak, že si bez reptania necháme „od vrchnosti“ nakázať bársaký byrokratický výmysel. Zaskočilo to aj sociológa Vašečku, ale v interview tento jav vysvetlil správne.

Môj dojem je taký, že tu ide o tak častý slovenský mantinelizmus: že chceme byť pápežskejší než pápež. Zase raz jedno formálne rozhodnutie, pri ktorom sa už vopred musí rátať s tým, že sa nebude dodržiavať. Tak načo táto pretvárka?

Podobne drakonické nariadenie neplatí ani v Rakúsku, ani v Nemecku, ba ani v Poľsku. (O zmätkujúcich bratoch bezprostredne na západ od nás – veď sme si svoji – radšej pomlčme.) Musíme aj v tomto prípade všetko vedieť najlepšie? Mám v Nemecku príbuzných profesionálne pôsobiacich v oblasti medicíny a potvrdili mi, že chodiť v prírode osamote so zahalenou tvárou je, pravdaže, nezmysel.

Profesor Krčméry len 11 dní pred vládnym nariadením u Štefana Hríba Pod lampou (a je to skvelý podcast!) hovoril, že „rúška“ netreba ani pri návšteve obchodu. Situácia sa odvtedy vyhrotila a asi už všetci pripúšťame, že v uzavretých priestoroch z ohľaduplnosti najmä voči personálu predajne, tráviacemu celé hodiny v spoločnom priestore, zahaľovanie zmysel zrejme má.

Na ulici pri dodržiavaní 2-metrového odstupu od ľudí to však už zmysel nemá ani podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ani podľa Univerzity Johnsa Hopkinsa (+ tu), ktorá vyvinula slávnu mapu šírenia koronavírusu – a ani podľa Dr. Jakuba Červeného (jeho stanovisko zverejnil na Twitteri Bebe Bezák):

Sebazahaľovanie (už vôbec nie počas sólo-pobytu v prírode) medzi odporúčaniami nespomína – na rozdiel od politikov a televíznych moderátorov – ani náš slovenský Úrad verejného zdravotníctva SR. A štúdia z Cambridgeskej univerzity sa o účinnosti sebazahaľovania ako spôsobe zabránenia šírenia nákazy od zahaleného človeka na iných vyjadruje opatrne – vraj by boli potrebné ďalšie štúdie, aby sa potvrdila táto hypotéza. (Dá sa predpokladať, že na potvrdenie toho, že zahaľovať sa počas sólo-chôdze v lese má význam nulový alebo až negatívny, žiadne štúdie potrebné nie sú.) Priamo so skepsou sa štúdia vyjadruje o predpoklade, že by sebazahaľovanie laickými/amatérskymi rúškami mohlo zahaleného človeka pred infekciou účinne ochrániť.

Keď sa človek v diskusii odvolá na tieto vedecké argumenty a autority, tak ho okríknu, že sa má hanbiť a že WHO treba zrušiť. To je protiargument, ktorý by sa dal očakávať skôr od priaznivcov konšpiračných a „antisystémových“ webstránok. Človek, ktorý používa zdravý rozum, rozmýšľa samostatne, nejde automaticky s davom a odvoláva sa na vedecké argumenty, zrazu je takmer vyvrheľ spoločnosti, odľud a sociálny netvor – ak nie hneď masový vrah.

Podľa zástancov neúprosného sebazahaľovania treba „signalizovať spoločnosti normu“, a preto sa treba zahaľovať aj vtedy, keď to nemá praktický význam – a keď to dokonca môže byť zdraviu škodlivé.

O rizikách seba-infekcie rúškami informoval Martin Vančo v .týždni, pričom poukázal najmä na rizikovosť textilných (svojpomocne vyrobených) rúšok, ako aj na opakované nosenie nemocničných rúšok, ktoré sú však určené na jednorazové použitie. Na Slovensku sa masovo používa a deje jedno aj druhé. Argumenty za a proti sebazahaľovaniu v stredu v rozsiahlom článku zhrnul poľský portál gazeta.pl.

Pozrime sa aj na FAQ o koronavíruse v podaní Denníka N (bol aj starší článok), otázku: „Je potrebné nosiť rúška aj na prechádzke v lese alebo pri behu?“ Tam odcitovanú odpoveď od Juraja Mesíka považujem za absurdnú a vhodnú, ak sú jej adresátom napríklad škôlkari, no nie svojprávni dospelí ľudia. Ach! Ale veď to je známy alarmista Juraj Mesík, ktorý už v slovenských parlamentných voľbách v posledný februárový deň pre istotu hlasoval v gumených rukaviciach! Veď čo keby dačo… „Preslávil sa“ už v interview v denníku Pravda z 9. marca.

Podľa mňa najlepšou signalizáciou normy pre celú spoločnosť by bolo to, keby sme v každej situácii – a hlavne v krízovej a hektickej – zachovávali pokoj, nepodliehali panike, paranoji či davovej hystérii, správali sa racionálne a v súlade s vedeckými poznatkami.

Našťastie, nie všetci rozmýšľajú v jednom šíku, a tak človek nájde aj spriaznené duše – napríklad tu je kritika v podaní anonymného čitateľa SME:

Najväčšia hlúposť – rúška v lese.

Najväčšia hlúposť tejto vlády je úplne nezmyselná rúškománia. Je veľmi potrebné povinne používať rúška v uzavretých priestoroch. Ale schváliť povinnosť nosiť ich kdekoľvek v prírode? To je extrémny nezmysel. Napríklad v lese, alebo na bicykli v prírode, kde široko-ďaleko v okolí nie sú žiadni ľudia, je dôležité dýchať čistý vzduch a nie vzduch z rúška, plného baktérií. Táto hlúpa rúškománia je svetový unikát a môže ašpirovať v súťaži o najhlúpejšie opatrenie na svete v boji proti infekčnému ochoreniu COVID-19.

Kriticky sa vyjadril aj MUDr. Bukovský (tu v čase 7:02 až 8:37):

Dr. Bukovskému som (na YouTube aj na Facebooku) poslal doplňujúcu otázku:

Mám otázku, pán doktor. Rúško (obyčajné) vo vzťahu k tomu, kto ho nosí, je teda do značnej miery placebo, lebo chráni len minimálne. Ale ako by ste zareagovali na protiargumenty/výčitky, že všetci majú nosiť rúška, lebo nikto o sebe nemá istotu, že nie je chorý, a tak tým, že nosí rúško, ani tak nechráni seba, ale chráni ostatných? Napríklad rovno zaznela výčitka, že kto nenosí rúško, mal by sa hanbiť (a je v podstate odľud, „sociálny netvor“). Ako by ste reagovali na taký argument a výčitku?

Žiaľ, Dr. Bukovský (zatiaľ) neodpovedal.

No najmä žiaľ, že teraz, keď už je profesor Krčméry členom vládneho krízového štábu, nielen (nepriamo) poprel svoje vlastné slová u Štefana Hríba spred 11 dní, ale odrazu odsúhlasil (alebo ho azda ostatní členovia krízového tímu prehlasovali?) dokonca i to, že záclonky na hlave sú povinné aj pre samotárov v lese.

Ktosi sa na internete kriticky vyjadril, že sa zdá, že prof. Krčméry vždy zdvorilo súhlasí s tým, čo si jeho aktuálny hostiteľ/partner v diskusii želá počuť. Pre mňa veľké sklamanie… Prirátajme k tomu januárové vyjadrenia prof. Krčméryho („nepredpokladám, že sa tento vírus rozšíri do Európy“), ako aj predpoveď v spomínanej relácii Pod lampou z 13. marca, že letné teploty by mali koronavírus prirodzene zastaviť. Kiežby mal profesor Krčméry nakoniec pravdu! No podľa toho, ako sa koronavírus v posledných dňoch začína rozširovať už aj v Afrike, to ani s touto predpoveďou momentálne nevyzerá optimisticky.

Ale späť k veci: tak ako slovenská vláda (a veľmi ju za to chválim!) od dneška znova povolila otvorenie niektorých obchodov, nemohla by, prosím, pozmeniť aj svoje nešťastné rozhodnutie z minulého utorka tak, aby pri sólo-pohybe v prírode (ak už teda nie na uliciach) zahaľovanie povinné nebolo?

Naozaj si má človek, najmä pri energickejšom sólo-pohybe v lone prírody, neustále funieť do vlhkej tkaniny na vlastnej tvári – do mobilnej zásobárne bacilov? Unikla mi správa o zamorenom ovzduší na Slovensku? Veď ázijská móda nosiť celý čas všade rúška sa tam uchytila v reakcii na smog, nie na koronavírus. Kam sa dnes oproti Slovensku hrabe Saudská Arábia, kde sa zahaľovanie požaduje len od žien?

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.