Denník N

G. G. Márquez: Pohreb Veľkej Matróny (Čitateľský denník 13/2020)

To je, neveriaci na celom svete, pravdivý príbeh o Veľkej Matróne, zvrchovanej vládkyni nad ríšou Maconda. Panovala celých deväťdesiatdva rokov, umrela ako svätica v istý septembrový utorok minulého roku a na pohreb jej prišiel aj sám Najvyšší Pontifex.

Teraz, keď celý národ, otrasený do hĺbky duše, získal zase stratenú rovnováhu, keď gajdoši zo San Jacinta, pašeráci z Guajiry, ryžiari zo Sinú, prostitútky z Guacamayalu, čarodejníci zo Sierpea a dorábatelia banánov z osady Aracataca si postavili šiatre, aby sa zotavili po vyčerpávajúcej prebdenej noci, keď prezident republiky, jeho ministri a všetci tí, čo predstavovali verejnú moc a nadprirodzené mocnosti pri najslávnejšej pohrebnej príležitosti, akú kedy zaznamenali historické anály, znovu získali vážnosť a spamätali sa, teraz, keď najvyšší Pontifex vystúpil na nebesá, a nevystúpila ta len jeho duša, ale aj telo, keď sa v Maconde nedá prejsť po uliciach zaprataných prázdnymi fľaškami, cigaretovými ohorkami, obhryzenými kosťami, plechovkami, handrami a výkalmi, čo po sebe zanechali ľudské zástupy, ktoré prišli na pohreb, teraz nadišiel čas, oprieť si o domové dvere stolček a pekne od začiatku porozprávať dopodrobna o tejto udalosti, čo otriasla celým národom, kým k nej stihnú pristúpiť historici.

Z hodín literatúry som si Márqueza pamätal ako toho „výrazného juhoamerického predstaviteľa magického realizmu.“ Pri čítaní Lásky v čase cholery som to vnímal tak pol na pol (ten magicky oný), pri Spovedi stroskotanca vôbec. Mágiu mi naplno dodal až Pohreb veľkej matróny.
.
Na vidieku sa objaví anjel v podobe vypelichaného starca. Prapodivná skutočnosť, na ktorej začne ryžovať miestna rodina. V inej dedine more vyplaví obrovského muža, ktorého mŕtve telo sa nezmestí do žiadneho domu. Šarlatán Blacamán zas putuje po jarmokoch a trhoviskách a predáva tam svoje fejkové tinktúry. Až kým mu na to neprídu, samozrejme. Všetko však začína smrťou Veľkej Matróny, ktorá zatrasie krajinou — domorodci sú otrasení, prezident nespí, a aj samotný pápež pripláva na pohreb tejto dôležitej panej.
.
Sedem krátkych a magických poviedok. Dejú sa v nich zvláštne veci na pomedzí sna a reality, fikcie i reálnej histórie. Hravý jazyk, ktorý je tu pre mňa osobne to najzaujímavejšie, mi pripomenul nedávno čítaného Borgesa: dlhé vyšperkované vety, veselosť spojená s tragédiou, odkazy na juhoamerickú kultúru, ktorým nerozumiete, ale tušíte, že majú nejaký hlbší význam.
.
A tak vo mne ostáva skôr pocit, než nejaká konkrétna myšlienka. Predstavíte si ho takto: sedíte na bielom priedomí, popíjate čerstvú kávu priamo z vašej plantáže, počúvate škrekot papagájov i jaguárov a hneď za plotom je džungľa, kde sa dejú všelijaké podivnosti. Zvieratá rozprávajú, ľudia lietajú a čas plynie akosi ináč. Pomalšie. Ako v karanténe.
.
Hej, a všimli ste si, že ten druhý odsek hore je vlastne len jedna dlhá veta?
Incredible.
.

G. G. Márquez: Pohreb Veľkej Matróny
Ikar, 2005
120 strán
*
70 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.