Denník N

Predražená IT zákazka vypísaná v poslednej chvíli

2 dni pred vymenovaním novej vlády bola vypísaná súťaž, kde zadanie zákazky nie len nesedí so štúdiou realizovateľnosti, ale odhadovaná cena dokonca viac ako 2 krát prevyšuje odhadované prínosy.

Všetci sa v týchto časoch sústreďujeme na informácie o koronavíruse, a preto by mohla bez väčšieho povšimnutia prejsť ďalšia podozrivá zákazka. Hlavne keď bola vo vestníku zverejnená 2 dni pred vymenovaním novej vlády a oči všetkých sa pozerajú ako zvládne túto krízovú situáciu.

Zákazka má názov „Informačný systém riadenia IT aktív a poradenské služby v oblasti optimalizácie IT aktív“ (ITAM) a zverejnená bola 19.03.2020 o 01:30. Jej celková odhadovaná hodnota je 14 892 772,00 EUR bez DPH. Obstarávateľom je Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (UPVII), avšak verejného obstarávateľa pri realizácii verejného obstarávania zastupuje spoločnosť A2 MANAGEMENT, s. r. o. Využitie externej firmy na obstarávanie, je „najelegantnejší“ spôsob ako zabezpečiť utajenie toho, kto reálne pripravoval súťažné podklady. Veď v štátnej správe máme čoraz viac bielych vrán, tak prečo to riskovať.

Skúmať pozadie tejto spoločnosti nejdem, toho sa snáď chytí nejaký investigatívny novinár. To, na čo chcem poukázať, je fakt, prečo je táto zákazka nevýhodná a mala by byť okamžite zrušená.

Nechcem ísť do technických detailov, čo bude dosť problém pri písaní tohto článku, keďže tejto oblasti sa venujem viac ako 10 rokov. Preto skúsim na prirovnaní. Predstavte si, že ste účtovnícka firma a nakupovali by ste nový účtovnícky informačný systém. Avšak okrem systému by ste požadovali, aby vám dodali aj prácu externých účtovníkov. Presne taký vzťah je medzi týmto ITAM a požadovanými 815 človekohodinami licenčného špecialitu. O nezmyselnosti požiadavky na „Experta na IT bezpečnosť“ a „IT architekta“ a ich súvis s ITAM už snáď ani netreba písať.  Samotné zdôvodnenie v súťažných podkladoch („Aby sa predišlo nekonzistentnosti v údajovej základni, spravovaní a analýze údajov“ znie až komicky…  Ide o zúfalú snahu obhájiť prečo treba spájať služby expertov a dodávku ITAM. Každý, kto niekedy takýto systém implementoval, vie, že na to, aby sa predišlo nekonzistentnosti, je potrebné stanoviť jasnú metodiku spracovania údajov, a nie nakupovať cez konzultačné služby ľudí, ktorí budú so systémom pracovať. V komerčnom svete som sa doteraz nestretol s tým, aby si vnútorný IT systém po implementácii nezačali spravovať interní IT ľudia. V zásade sa dá povedať, že takto nastavené je to čiastočný skrytý outsourcing IT.

Čo sa dá s istotou povedať je, že realizáciou takéhoto projektu vznikne ďalšie „vendor lock“ riešenie a vôbec to nepomôže k zvýšeniu internej kvalifikácie zamestnancov v štátnom IT. To je často uvádzané ako jeden z kľúčových problémov štátneho IT.

V oblasti ITAM systémov nájdete množstvo riešení, dokonca aj celkom vyspelé open-source systémy. Detailnosťou a popisom funkcionalít si UPVII dalo záležať, aby sa tam open-source alebo lacnejšie komerčné riešenia ani nekvalifikovali. Pritom tieto spĺňajú viac ako 80% požadovaných funkcionalít. Naozaj v týchto časoch potrebujeme kupovať najdrahšie riešenia na trhu, keď peniaze budú kriticky potrebné v úplne iných oblastiach?

Nie je žiadne tajomstvo, že keď chcete limitovať počet uchádzačov vo verejných zákazkách, a tým zvýhodniť toho správneho uchádzača, sú na to často využívané požiadavky na ISO certifikácie. Neberte môj komentár, že ISO certifikácie sú zbytočné, práve naopak. Problém je, keď sú využívané na zlý účel. To, že niekedy obstarávateľ požaduje v IT oblasti ISO 9001, ISO 27001, ISO 20000, tak to ešte prežijem. Otázka ale je, prečo do požiadaviek zaradia „Certifikát ISO 14001:2015 Systém environmentálneho manažérstva alebo ekvivalent“. Neviem si ani predstaviť, aký prínos má certifikát úspory nákladov a minimalizácie odpadov dodávateľa pre realizáciu projektu v priestoroch obstarávateľa. Teda jedine ak je cieľom vyradiť spoločnosti, ktoré nemajú financie na zaplatenie takéhoto certifikátu.

Zaráža ma na tom celom aj fakt, že UPVII, ktoré sa zdá, že chce úzko spolupracovať so slovensko.digital, v tomto prípade úplne ignoruje ich základné odporúčania, ako je delenie zákaziek na menšie časti, zamedzenie verdor-lock, väčšie využívanie open-source riešení a zvyšovanie kvalifikácie IT zamestnancov v štátnej správe.

Ak by sme na realizáciu tohto projektu aplikovali tieto odporúčania, tak celková zákazka by podľa môjho hrubého odhadu (konzultovaný s viacerými odborníkmi na ITAM) bola max. do 2 mil. €. Čiže hovoríme o úspore až viac ako 12 mil. €. To sú určite peniaze, pre ktoré sa oplatí prehodnotiť celú súťaž, keďže na boj s ekonomickými následkami bude štát potrebovať každé euro.

Paradoxné na celej zákazke je aj spôsob jej posudzovania. Štúdia realizovateľnosti zverejnená na stránke UPVII počítala s celkovými nákladmi na úrovni 4 292 553 € a prínosmi na úrovni 6 374 281 €. Takže odhadovaná cena zákazky nesedí so štúdiou a dokonca prevyšuje odhadované prínosy!

Predchádzajúce vedenie UPVII nechalo novej podpredsedníčke vlády Veronike Remišovej „pekný darček“. Chápem, že riešiť opatrenia v súvislosti s koronavírusom sú prioritné, ale obávam sa, že pokiaľ takéto súťaže budú bežať ďalej, tak ich nebude z čoho financovať. Ostáva veriť, že sa podpredsedníčka vlády dokáže čo najrýchlejšie vysporiadať aj s takýmito nášľapnými mínami, lebo súťaž už beží…

Update 15.04.2020: Vo Vestníku Úradu pre verejné obstrávanie vyšiel včera oznam o zrušení súťaže. Okrem iných aj z dôvodov mimoriadnej situácie spôsobenej šírením vírusu COVID-19 a žiadosti o nápravu od záujemcov o zákazku. :) Na tomto linku si môžete pozrieť aj záznam z tlačovky Podpredsedníčky vlády pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej – https://www.facebook.com/remisova.veronika/videos/666296693946930/ 

Teraz najčítanejšie

Miroslav Hlohovský

Celý profesijný život sa venujem riadeniu IT a digitálnym službám a zdieľam svoje skúsenosti cez poradenstvo, školenia a najnovšie aj v rámci celosvetovo rozšírených „best practice“ ITIL4. Preto sa snažím problémy a riešenia v tejto oblasti priblížiť aj trošku zrozumiteľnejším jazykom formou blogov.