Denník N

9 slovenských študentov v zahraničí o tom, ako zvládnuť koronavírus v (duševnom) zdraví.

Študujeme v zahraničí, čo pre veľa z nás znamená, že máme dva domovy: ten slovenský a ten školský. Kým sme ešte len čakali na vyjadrenia od našich škôl o tom, ako sa ohľadom koronavírusu zachovajú, museli mnohí z nás spraviť rýchle rozhodnutie: ostať či odísť? Tento článok je výsledkom diskusie v našej uzavretej komunitnej skupine na Facebooku o tom, ako zvládame každý svoju individuálnu situáciu a čo nám pomáha.

Ivana, Aberdeen (Škótsko)

Ivana je v treťom ročníku English and Scottish Literature na University of Aberdeen v Škótsku.

Ivana Drdáková, študentka English and Scottish Literature na University of Aberdeen v Škótsku

Rozhodla som sa zostať v Aberdeene, kde študujem, aby som náhodou domov niečo nepriniesla. Som v pravidelnom kontakte s rodinou na Slovensku a s kamarátmi a kamarátkami v UK a v iných krajinách a navzájom sa podporujeme.

Moje tipy: Aby som sa cítila produktívne tak som niečo málo prispela na ktopomozeslovensku.sk a snažím sa pomôcť komunite v Aberdeene, či už spolužiakom a spolužiačkam alebo starším ľuďom.

Odporúčam vám aj prečítať si tento článok: https://www.bbc.co.uk/news/health-51873799

Veronika, Eindhoven (Holandsko)

Veronika študuje magistra Data Science na dvoch univerzitách – KTH Stockholm vo Švédsku a Aalto University vo Fínsku.

Veronika Cucorová, magisterská študentka Data Science na KTH Stockholm v Škótsku a Aalto University vo Fínsku

Kým som čakala, čo spraví moja škola, získavala som informácie hlavne od ľudí, zodpovedných priamo za moje predmety. Tí mi jednotlivo umožnili štúdium na diaľku a sľúbili robiť online prednášky, či zdieľať materiály. Toto je podľa mňa to najmenej, čo môže každý/á prednášajúci/a urobiť, hlavne ak ich kontaktujete priamo. Ja som teda ostala v Holandsku, kde som pôvodne mala byť len týždeň, aby som pri cestovaní náhodou niekoho neohrozila.

Snažím sa izolovať najviac ako to ide: nakupujem len, ak je to nevyhnutné a namiesto cvičenia vo fitku sa dá vždy ísť behať von, ak sa držíte od ľudí ďalej.

Moje tipy: Na slovenskom internete je veľa super návodov na šitie vlastných rúšok, aj ja som si dve ušila z univerzitnej plátenej tašky. Podľa výskumu je jasné, že aj podomácky vyrobené rúško je lepšie než nič. Chýbajúce kultúrne vyžitie mi nahrádza fakt, že snáď každý večer sa dá nájsť nejaký skvelý hudobný livestream. Okrem toho mám kúpenú vlnu na štrikovanie a verím, že sa to konečne naučím.

Kristína, Coventry (Anglicko)

Kristína je v poslednom ročníku bakalárskeho štúdia Advertising and Marketing na Coventry University v Anglicku.

Kristína Pauliaková, študentka Advertising and Marketing na Coventry University v Anglicku

Mojej škole trvalo o dobré dva týždne dlhšie než ostatným v Anglicku, aby presunula výučbu na online. Aj napriek tomu, že sa to nakoniec stalo som sa rozhodla ostať v Coventry, pretože nechcem riskovať zdravie ostatných ľudí. Okrem toho sa práve snažím dokončiť bakalárske štúdium a akýkoľvek presun by mi mohol spôsobiť stres a úzkosti, ktoré si v popri dokončovaní nielen ročníka, ale celého štúdia doslova nemôžem dovoliť.

Je to pre mňa veľmi zlá situácia a naozaj ešte neviem povedať, či to všetko zvládnem. Našťastie som stihla ešte jedno sedenie so svojou univerzitnou terapeutkou, ktorá mi poradila ako čo najlepšie zvládať moju situáciu a ponúkla pomoc, ak si budem chcieť požiadať o odloženie termínov posledných esejí. Ešte nie som úplne rozhodnutá, ale skôr sa prikláňam k tomu, že to urobím. Moje duševné zdravie je aj v ideálnej situácii veľmi krehké a neustály stres z momentálnych okolností mi bráni sústrediť sa na školu.

Moje tipy: Ak vás stresuje influx zlých správ zo Slovenska a zo sveta, je úplne v poriadku aktívne sa im vyhýbať – aj keď to znamená prestať na chvíľu počúvať svoje obľúbené podcasty či čítať články v preferovaných médiách. Skúste vyhľadávať obsah, ktorý vám robí dobre. Veľmi odporúčam instagramový účet @podajme_pomocnu_ruku – nájdete tam veľa aktivít na obdobie karantény/izolácie a iniciatívy na pomoc počas pandémie, ktoré hrejú pri srdci.

Je veľmi dôležité v tomto období pomáhať ostatným, ktorí sa majú horšie než my. Veľmi ťažké to teraz majú napríklad starší a zdravotne znevýhodnení ľudia; ľudia bez domova; ľudia z nižších sociálnych vrstiev; ľudia, ktorí sú teraz v karanténe v násilníckych domácnostiach a v neposlednom rade aj malé podniky. Skúste sa zamyslieť nad tým, ako svojimi (nielen finančnými!) prostriedkami viete pomôcť, spôsobov je veľa. Pekným bonusom je, že vám to zamestná myseľ aj čas.

Michaela, Rudinka (Slovensko)

Michaela si robí magistra (LLM) a kvalifikačný kurz (LPC) z práva v Londýne.

Michaela M. Hanzelová, magisterská študentka práva na BPP University Law School

Podarilo sa mi letieť cez Viedeň ešte predtým, než zavreli letiská v Rakúsku. Vtedy som ešte mala mať v utorok skúšky a následne dva týždne školy, preto to naozaj nebolo ľahké rozhodnutie. Školu nám našťastie presunuli online a tak som v karanténe doma v Žiline.

Bolo neskutočne ťažké rozhodnúť sa ísť domov, lebo som v Londýne nechala mojich super spolubývajúcich a mám tam školu a prácu (aj keď našťastie od minulého týždňa fungujeme naplno na home officoch). Toto rozhodovanie mi pomohlo uvedomiť si, že väčšia časť môjho života je na Slovensku.

Moje tipy: Čo sa týka karantény, najlepšie je asi mať denný režim, aby ste sa nezosypali. Dala som si nejaké ciele, ktoré chcem do konca dosiahnuť, mám tu veľa knižiek a plánujeme si pravidelne volať s kamošmi a kamoškami. Veľmi sme si užili koncert Mekyho Žbirku, okrem toho je milión iných kultúrnych vecí, ktoré sa dejú online (Vydavateľstvo Absynt ide čítať z ich novej knižky, jeden bábkoherec z Považskej Bystrice hráva večer na instagrame bábkové divadlo pre deti aj dospelých, veľa múzeí má online tours, nejaké techná sa presúvajú online). Treba si to pozrieť a zvážiť ako vieme podporiť fungovanie kultúry a iných biznisov či organizácií nám blízkym aj v časoch pandémie.

Po karanténe – keď už konečne budem doma a budem mať prístup k viac veciam a materiálom – by som sa chcela naučiť šiť rúška a plánujem urobiť objednávku v Artfore Žilina, lebo sa bojím, že počas tohto obdobia skrachujú. Taktiež ma čaká stráženie mojej sestry, takže musím vymyslieť ako udržať jej pozornosť a niečo ju aj naučiť.

Nie sú to ľahké časy, tá záťaž na mentálne zdravie je neskutočná. Ale možno je to šanca aspoň utriediť si priority a dať si život do poriadku.

Dominik, Košice (Slovensko)

Dominik je v prvom ročníku Economics and Business Economics na Erasmus University Rotterdam v Holandsku.

Dominik Mecko, študent Economics and Business Economics na Erasmus University Rotterdam v Holandsku.

Holandsko (krajina, kde študujem) dlho nerobilo takmer žiadne striktné opatrenia, hoci nás už veľmi dlho škola upozorňovala na dôležitosť dodržiavania hygieny a prevencie. Potom to šlo veľmi rýchlo: najprv presunuli vyučovanie online a potom zakázali pár vecí. Ja som to bral tak, že racionálne je najbezpečnejšie ostať na mieste. Postupne sa mi však ozývali kamaráti a kamarátky, zavolal som na ambasádu a nakoniec som prišiel posledným letom cez Viedeň domov. Ešte v nedeľu ráno som nakúpil potraviny na dva týždne a v noci som už cestoval domov.

Škola sa pre nás neskončila, práve naopak: všetko pokračuje v rovnako náročnom tempe, čo sa snažím zvládať v domácej karanténe čo najlepšie. Okrem toho pracujem, takže mám o zábavu na 10 hodín postarané každý deň.

Tá neistota je hrôzostrašná. Neviem kedy a či sa najbližšie mesiace vrátim naspäť. Trápi ma aj celkový dopad na ekonomiku a množstvo ľudí, ktorých to zasiahne omnoho viac než nás, čo môžeme pracovať aj z domu.

Najsilnejším momentom bola pre mňa tá rýchlosť, s akou som sa musel rozhodnúť. Ráno pohodová káva, poobede zopár telefonátov a o tretej v noci som bol na ceste domov. Zbalil som len to najnutnejšie, mokré prádlo sa ešte stále sušilo a vo mne pretrvával ten zvláštny pocit, že odchádzam a ani neviem kedy sa vrátim, kedy uvidím svojim kamarátov a kamarátky a čo bude ďalej.

Dominika, Hlohovec (Slovensko)

Dominika je v poslednom ročníku Physics na University of Oxford v Anglicku.

Dominika Ďurovčíková, študentka Physics na University of Oxford v Anglicku.

Táto situácia je veľmi zlá hlavne kvôli neistote, ktorej všetci čelíme. Mali sme plány, krátkodobé i dlhodobé, ktoré sa všetky buď zrušili alebo nad nimi visí veľký otáznik. Na ako dlho sa momentálne dá plánovať? Má tento stav trvať pár týždňov alebo pár mesiacov?

Koronavírus sa ešte v Európe len rozbiehal, keď som odchádzala z Anglicka na konferenciu do Brazílie s tým, že o týždeň sa vrátim. Odišla som s pár kusmi (letného!) oblečenia v príručnej batožine, počítačom (našťastie) a s dvoma učebnicami, ktoré som tušila, že pravdepodobne ani neotvorím. Uprostred týždňa sa situácia začala vyvíjať spôsobom, na základe ktorého som usúdila, že bude pre mňa bezpečnejšie vrátiť sa rovno na Slovensko – aj kvôli počiatočnému (veľmi nezodpovednému) prístupu Veľkej Británie k tejto kríze.

Teraz som v karanténe doma a moja škola poslala včera stanovisko, že odporúčajú všetkým študentom vrátiť sa domov a pokúsia sa zariadiť vyučovanie v celom poslednom trimestri online. Nikto zatiaľ nevie, ako to bude vyzerať. Ja sa zatiaľ postupne mentálne pripravujem na to, že sa do Oxfordu možno už nevrátim. Je to veľmi smutná predstava, pretože po štyroch rokoch štúdia som si to mesto naozaj obľúbila a chcela som sa s ním poriadne rozlúčiť.

Ďalšou otázkou pre mňa je: čo bude budúci rok? Chystám sa zmeniť inštitúciu aj krajinu a vlastne teraz vôbec neviem, či budem môcť v septembri niekam nastúpiť.

Veľmi sa však teším, že ľudia vidia v týchto útrapách aj príležitosti: príležitosť byť s rodinou alebo s ľuďmi, ktorých ľúbime; príležitosť opäť sa spojiť s tými, s ktorými sme už roky nemali čas dlhšie sa porozprávať. Príležitosť vrátiť sa možno na dlhú dobu naspäť na Slovensko a spomenúť si na všetko to dobré, čo nám detstvo v tejto krajine prinieslo. A čo je asi najdôležitejšie: príležitosť zapracovať na svojej komunikácii a empatii voči ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc (aj psychickú!).

Moje tipy: Využiť online priestor tým najlepším možným spôsobom: čo tak navštevovať online koncerty alebo posedenia s kamarátmi a kamarátkami? Určite si tým skrátite dlhú chvíľu. Ja sa snažím zároveň čo najmenej sledovať správy a učím sa oddeľovať informácie, ktoré mi len naháňajú strach od tých, ktoré sú naozaj informatívne pre ďalší priebeh situácie. Okrem toho sa snažím čo najkvalitnejšie spať, keďže som sa naučila, že mentálna pohoda sa bez fyzického oddychu dosiahnuť úplne nedá. V neposlednom rade komunikujem s ľudmi okolo seba, blízkymi či vzdialenými.

Aha, a ešte: vždy si zbaľte so sebou učebnice, aj keď si (väčšinou správne) myslíte, že ich na výlete čítať nebudete. Mne sa teraz veľmi hodia!

Samuel, Oxford (Anglicko)

Samuel študuje magistra Nature, Society and Environmental Governance na University of Oxford v Anglicku.

Samuel Achberger, magisterský študent Nature, Society and Environmental Governance na University of Oxford v Anglicku

Kvôli COVID-19 mi zrušili výskum v Amsterdame; neviem, čo sa mi stane so skúškami, s mojím výskumom cez leto a celkovo som dlho od školy nemal veľa informácii.

Každá kríza prináša transformáciu. Čo osobne vidím ja (aspoň v kontinentálnej Európe), je bezprecedentné chopenie sa zodpovednosti na strane štátov. Je to neskutočne zaujímavá zmena. Robyn Eckersley, environmentálna politologička, v minulej dekáde písala, že jedinou reálnou nádejou pre zodpovednú environmentálnu politiku je zmena spôsobu, akým uvažujeme nad tým, ako sa štát stará o ľudí. Pre environmentálne zodpovedný štát je kľúčová hlavne silnejšia spolupráca medzi vládou a komunitami.

Je pred nami veľa ťažkých mesiacov, ktoré nám ešte veľmi zmenia plány. Ale ak výsledkom bude pretvorená občianska spoločnosť a nový mód politickej ekonómie, tak by to potenciálne vedelo nakopnúť zmenu, ktorú potrebujeme na to aby sme prežili nie len koronavírus, ale bezprecedentnú zmenu klímy, ktorá už teraz zabíja milióny ľudí ročne.

Moje tipy: Skúsme počas najbližších mesiacov konečne čo najlepšie využiť naše prostriedky. Začnime používať internet zodpovedne, provokujme občiansky dialóg, angažujme sa v komunite a tak. Ak je jedna lekcia, ktorú si treba z tohto vziať tak je to tá, že extrémny individualizmus posledných desaťročí nie je udržateľný. Environmentálne, biopoliticky, intelektuálne ani emočne.

Toto je ako zvládam koronu ja (minimálne pokým mám v zásobe dosť kávy).

Miroslav, Púchov (Slovensko)

Miroslav študuje PhD v odbore Engineering Science na University of Oxford v Anglicku.

Miroslav Gašpárek, PhD študent Engineering Science na University of Oxford v Anglicku

Práve som v karanténe, letel som do Viedne kým sa to ešte bez väčších problémov dalo. Prvé dva týždne chcem robiť matematické modely, po uplynutí karantény by som rád išiel pomáhať robiť diagnostiku do terénu, ak sa bude dať.

Treba sa sústrediť na skutočné riešenia, teda tie dlhodobé a zmysluplné. Tým myslím najmä riešenia ako vakcíny, rýchlu diagnostiku, lepšie porozumenie vírusov a zlepšovanie transparentnosti a disciplíny v spoločnosti, aby na podobné situácie bola pripravená. Na to všetko potrebujeme: matematiku, computing, machine learning; syntetickú a systémovú biológiu, genetické inžinierstvo; kvalitný výskum v oblasti sociálnych vied a politík.

Každý z nás musí pomôcť ako vie. Matematici a matematičky, informatici a informatičky musia programovať; biológovia a biologičky testovať ľudí; lekári a lekárky, medici a medičky musia liečiť; influenceri a influencerky musia šíriť pravdivé a overené správy na sociálnych médiach… Skrátka, k riešeniu musíme prispieť všetci.

Držím vám všetkým palce, ostaňte v bezpečí a zdraví!

Peter, Bratislava (Slovensko)

Peter momentálne dokončuje štúdium na LEAF Academy v Bratislave. Od septembra nastupuje na Erasmus University Rotterdam v Holandsku, kde bude študovať International Business Administration.

Peter Vyparina, budúci študent International Business Administration na Erasmus University Rotterdam v Holandsku.

Škola mi neskončila, len trochu zvoľnila tempo, keďže nemáme toľko hodín, kde musíme byť prítomní. O to viac času trávim samoštúdiom, vďaka ktorému mám viac času z domu učiť angličtinu a venovať sa svojej práci pre Pelikán – tam je toho dosť najmä kvôli koronavírusu, dokonca mi píšu na Facebook náhodní ľudia, či ich nedostanem domov.

Koncoročné skúšky budeme môcť “vďaka” pandémii robiť z domu a budú omnoho kratšie, čo mne ako dyslektikovi naozaj pomôže. Otázkou ale zostáva, ako budú na takéto skúšky pozerať univerzity.

Moje tipy: Každý deň začnem učením sa a prácou, aby som mal poobede dostatok času sa zrelaxovať. Chodievam sa bicyklovať na hrádzu keďže to mám blízko. Následne strávim večer na terase pri knihe alebo pozeraním seriálov; tiež si často volám s kamarátmi a kamarátkami, keďže nejaký sociálny kontakt treba mať aj v takejto situácii.

Teraz najčítanejšie

Unimak

Unimak je občianske združenie slovenských a českých študentov na prestížnych zahraničných univerzitách, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti so všetkým, čo štúdium v zahraničí prináša, a poskytujú bezplatnú pomoc študentom pri prijímacom procese na svetové univerzity.